1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42
43
44
45
46
47
48
49
50
51
52
53
54
55
56
57
58
59
60
61
62
63
64
65
66
67
68
69
70
71
72
73
74
75
76
77
78
79
80
81
82
83
84
85
86
87
88
89
90
91
92
93
94
95
96
97
98
99
100
101
102
103
104
105
106
107
108
109
110
111
112
113
114
115
116
117
118
119
120
121
122
123
124
125
126
127
128
129
130
131
132
133
134
135
136
137
138
139
140
141
142
143
144
145
146
147
148
149
150
151
152
153
154
155
156
157
158
159
160
161
162
163
164
165
166
167
168
169
170
171
172
173
174
175
176
177
178
179
180
181
182
183
184
185
186
187
188
189
190
191
192
193
194
195
196
197
198
199
200
201
202
203
204
205
206
207
208
209
210
211
212
213
214
215
216
217
218
219
220
221
222
223
224
225
226
227
228
229
230
231
232
233
234
235
236
237
238
239
240
241
242
243
244
245
246
247
248
249
250
251
252
253
254
255
256
257
258
259
260
261
262
263
264
265
266
267
268
269
270
271
272
273
274
275
276
277
278
279
280
281
282
283
284
285
286
287
288
289
290
291
292
293
294
295
296
297
298
299
300
301
302
303
304
305
306
307
308
309
310
311
312
313
314
315
316
317
318
319
320
321
322
323
324
325
326
327
328
329
330
331
332
333
334
335
336
337
338
339
340
341
342
343
344
345
346
347
348
349
350
351
352
353
354
355
356
357
358
359
360
361
362
363
364
365
366
367
368
369
370
371
372
373
374
375
376
377
378
379
380
381
382
383
384
385
386
387
388
389
390
391
392
393
394
395
396
397
398
399
400
401
402
403
404
405
406
407
408
409
410
411
412
413
414
415
416
417
418
419
420
421
422
423
424
425
426
427
428
429
430
431
432
433
434
435
436
437
438
439
440
441
442
443
444
445
446
447
448
449
450
451
452
453
454
455
456
457
458
459
460
461
462
463
464
465
466
467
468
469
470
471
472
473
474
475
476
477
478
479
480
481
482
483
484
485
486
487
488
489
490
491
492
493
494
495
496
497
498
499
500
501
502
503
504
505
506
507
508
509
510
511
512
513
514
515
516
517
518
519
520
521
522
523
524
525
526
527
528
529
530
531
532
533
534
535
536
537
538
539
540
541
542
543
544
545
546
547
548
549
550
551
552
553
554
555
556
557
558
559
560
561
562
563
564
565
566
567
568
569
570
571
572
573
574
575
576
577
578
579
580
581
582
583
584
585
586
587
588
589
590
591
592
593
594
595
596
597
598
599
600
601
602
603
604
605
606
607
608
609
610
611
612
613
614
615
616
617
618
619
620
621
622
623
624
625
626
627
628
629
630
631
632
633
634
635
636
637
638
639
640
641
642
643
644
645
646
647
648
649
650
651
652
653
654
655
656
657
658
659
660
661
662
663
664
665
666
667
668
669
670
671
672
673
674
675
676
677
678
679
680
681
682
683
684
685
686
687
688
689
690
691
692
693
694
695
696
697
698
699
700
701
702
703
704
705
706
707
708
709
710
711
712
713
714
715
716
717
718
719
720
721
722
723
724
725
726
727
728
729
730
731
732
733
734
735
736
737
738
739
740
741
742
743
744
745
746
747
748
749
750
751
752
753
754
755
756
757
758
759
760
761
762
763
764
765
766
767
768
769
770
771
772
773
774
775
776
777
778
779
780
781
782
783
784
785
786
787
788
789
790
791
792
793
794
795
796
797
798
799
800
801
802
803
804
805
806
807
808
809
810
811
812
813
814
815
816
817
818
819
820
821
822
823
824
825
826
827
828
829
830
831
832
833
834
835
836
837
838
839
840
841
842
843
844
845
846
847
848
849
850
851
852
853
854
855
856
857
858
859
860
861
862
863
864
865
866
867
868
869
870
871
872
873
874
875
876
877
878
879
880
881
882
883
884
885
886
887
888
889
890
891
892
893
894
895
896
897
898
899
900
901
902
903
904
905
906
907
908
909
910
911
912
913
914
915
916
917
918
919
920
921
922
923
924
925
926
927
928
929
930
931
932
933
934
935
936
937
938
939
940
941
942
943
944
945
946
947
948
949
950
951
952
953
954
955
956
957
958
959
960
961
962
963
964
965
966
967
968
969
970
971
972
973
974
975
976
977
978
979
980
981
982
983
984
985
986
987
988
989
990
991
992
993
994
995
996
997
998
|
<HTML>
<HEAD>
<META HTTP-EQUIV="Content-Type" content="text/html; charset=iso-8859-2">
<TITLE>Osobitné spôsoby sadzby</TITLE>
<STYLE TYPE="text/css">
<!--
ol.section li { font-size:large;font-weight:bold;margin-top:1em; }
ul.question li { font-size:medium;font-weight:normal;margin-top:.2em; }
-->
</STYLE>
</HEAD>
<BODY BACKGROUND="images/back_narrow.gif"
BGCOLOR="#ffffff"
TEXT="#000000"
LINK="#900000"
ALINK="#C14242"
VLINK="#D30000">
<TABLE BORDER=0>
<TR><TD width=30> </TD>
<TD><TABLE width="100%" BORDER=0>
<TR><TD valign="middle" align="center"><FONT SIZE="+2"><B>Osobitné spôsoby sadzby</FONT></TD><TD align="right">
<a href="http://www.cstug.cz/"><IMG BORDER=0 SRC="images/logo.gif" ALT="CSTUG" HEIGHT=51 WIDTH=165 ALIGN="right"></a><BR>
</TD></TR></TABLE></TD></TR>
<TR><TD></TD><TD></TD></TR>
<TR><TD></TD><TD><HR></TD></TR>
<TR><TD></TD><TD>
<P>
<P>
¥udia stále vymý¹µajú triedy, ktoré majú nahradi» ¹tandardné:
súèasný autor vyrobil v roku 1980 triedu <CODE>ukart</CODE> pou¾ívajúcu balík <CODE>sober</CODE> a pár
vecí ¹pecifických pre Britov (ako tie, èo sa objavujú v ¹pecializácii <CODE>babel</CODE>u
pre britskú angliètinu). Trieda sa stále príle¾itostne pou¾íva.
<P>
Podobné verejné snahy boli dostupné v dobe LaTeX 2.09: významným príkladom,
ktorého pote¹ujúci design sa zrejme èasom veµmi nezmenil, je trida <CODE>ntgclass</CODE>.
Ka¾dá zo ¹tandardných tried je nahradená výberom tried pomenovaných v holandèine
(obèas s jednou pridanou èíslicou). Tak¾e máme triedy <CODE>artikel2</CODE>, <CODE>rapport1</CODE>,
<CODE>boek3</CODE> a <CODE>brief</CODE>. Tieto dokumenty sú priemerne zdokumentované v angliètine.
<P>
Balík tried <CODE>KOMA-script</CODE> (triedy pomenované <CODE>scr...</CODE>) je v súèasnosti silným
sú»a¾iacim. Triedy sú aktívne podporované, sú obsiahle v pokrytí dôle¾itostí
sadzby, produkujú dobre vyzerajúci výstup a sú dobre dokumentované v angliètine
i nemèine (<CODE>scrguien</CODE> v anglickej distribúcii, <CODE>scrguide</CODE>
v nemeckej).
<P>
Ïal¹ou porovnateµnou triedou je <CODE>memoir</CODE>. Táto má za cieµ priamo nahradi»
triedy <CODE>book</CODE> a <CODE>report</CODE>. Podobne ako <CODE>KOMA-script</CODE> je obsiahla v pokrytí
drobný problémov. Dokumentácia triedy <CODE>memoir</CODE> (<CODE>memman</CODE>) je èasto
vychvaµovaná a jej dlhý úvod je pravidelne doporuèovaný ako tutoriál pre
sadzbu.<BR>
<CODE>balík KOMA-script</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/koma-script">koma-script</A><BR>
<CODE>memoir.cls</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/memoir">memoir</A><BR>
<CODE>balík NTGclass</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/ntgclass">ntgclass</A><BR>
<CODE>sober.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex209/contrib/misc/sober.sty">sober</A>
<P>
<P>
<P><A NAME="Q-drawing"><HR><H3>Kreslenie s TeXom</H3></A>
<P>
V TeXu/LaTeXu samotnom je veµa prostriedkov na kreslenie obrázkov
(èo je lep¹ie ako importova» obrázky externé), od jednoduchých, ako je
prostredie <CODE>picture</CODE>, trochu lep¹ích, ako je balík <EM>epic</EM>, a¾ po
výborné (ale pomalé) kreslenie s PiCTeXom. V závislosti na type
kreslenia by jeden zo ¹tyroch nasledujúcich systémov mohol by» pre Vás
¹pièkový:
<P>
<OL>
<LI> <EM>pstricks</EM>; umným vyu¾ívaním príkazu <CODE>\special</CODE>
dáva prístup k plnej sile PostScriptu z TeXu. Potrebujete
slu¹ný prekladaè z DVI do PostScriptu, ale výsledok stojí
za to. Dobre zdokumentovaný balík vám dáva mo¾nos» pou¾i» nielen
príkazy ni¾¹ej úrovne, ktoré vykresµujú priamky, kruhy èi
kru¾nice, ale aj makrá vysokej úrovne na manipuláciu s objektami
èi textovými rámami, kreslenie stromov, èi matíc, pre efekty 3D
grafiky a ïal¹ie. Balík nájdete na <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/graphics/pstricks">pstricks</A>.
Pou¾ívatelia PDFTeXu mô¾u pou¾íva» <CODE>pdftricks</CODE>, ktorý (ako aj
<CODE>epstopdf</CODE> — viï Otázku <A HREF="sectL.html#Q-pdftexgraphics">Importovaná grafika v PDFLaTeXu</A>)
generuje PDF súbory za behu z príkazov <CODE>pstricks</CODE>.
<P>
<LI> METAPOST; mali ste radi METAFONT, ale nikdy Vás neuchvátili súbory
písiem? Vyskú¹ajte METAPOST (pozri Otázku <A HREF="sectB.html#Q-MP">Èo je to METAPOST</A>).
Má v¹etku silu METAFONTu, ale generuje PostScript. METAPOST je v súèasnosti
súèas»ou najdôle¾itej¹ích distribúcií TeXu/LaTeXu. D. Knuth ho
pou¾íva pri svojej práci.
<P>
<LI> <EM>Mfpic</EM>; páèi sa Vám METAFONT, ale nerozumiete jeho
jazyku? Tento balík (<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/graphics/mfpic">mfpic</A>)
vytvorí pre Vás kód METAFONTu z jednoduch¹ie zvládnuteµných
TeXovských makier. Nemá v¹etku silu METAFONTu, ale priateµskej¹í
vzhµad.
<P>
<LI> Páèi sa Vám PiCTeX, ale nemáte dos» pamäti alebo èasu? Pozrite
sa na makrá v CTAN adresári <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/graphics/dratex">dratex</A> od Eitana Guarariho,
ktoré sú tak silné, ako väè¹ina ostatných balíkov, ale je to celkom
nová implementácia, dobre èitateµná a plne zdokumentovaná.
</OL>
<P>
<P>
<P><A NAME="Q-letterspace"><HR><H3>Prostrkávaná sazba</H3></A>
<P>
Jednou ze základních metod zvýrazòování textu v dokumentu je zmìna
vzdálenosti mezi písmeny. Tato technika se nazývá prostrkávaná sazba.
Toto zvýraznìní v¹ak není doporuèováno, proto¾e ubírá textu na
èitelnosti, co¾ je proti principùm typografie. Proto Donald Knuth také
neumo¾nil jednodu¹e mìnit vzdálenosti mezi znaky.
<P>
Jeden z nejvet¹ích typografù — Eric Gill — toto pøirovnal ke
„kradení oveèek“, co¾ v jeho dobì byl jeden z nejèastìj¹ích pøestupkù
v Británii. Vkládání mezer mezi velká písmena je v¹ak pová¾ováno za
men¹í „zloèin“, ne¾ mezi malá písmena. Be¾nì se ale tato technika
pou¾ívá pøi zvýraznìní textu psaného gotickým (nebo jiným podobným)
písmem.
<P>
Na CTANu je balík <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/generic/letterspacing.tex">letterspacing</A>, v nìm¾ je definováno
makro <CODE>\letterspace</CODE>. Pou¾ívá se podobnì jako <CODE>\hbox</CODE> :<BR>
<CODE>\letterspace to 1.3\naturalwidth{Dùkaz:}</CODE>
<P>
Lep¹í balík je <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/soul">soul</A>, který je optimalizován pro
pou¾ití v LaTeXu, ale funguje i v plainTeXu. <EM>Soul</EM> také
umo¾nuje dìlení takto zvýraznených slov.
<P>
<P><A NAME="Q-disstheses"><HR><H3>Formátovanie diplomových a disertaèních prác v LaTeXu</H3></A>
<P>
©týl pre dizertáciu je obvykle veµmi ¹pecifický pre danú univerzitu.
Preto spravidla nie je príli¹ u¾itoèné pátra» po takomto ¹týle mimo
rámec univerzity alebo in¹titúcie. Mnoho univerzít vo svojej
excentricite stále pou¾íva pre dizertácie dvojité riadkovanie.
Vtedy vás mô¾eme odkáza» na
Otázku <A HREF="sectN.html#Q-linespace">Dvojité riadkovanie v dokumentoch LaTeXu</A>.
Ak chcete napísa» vlastný ¹týl pre dizertácie, mô¾e vám poslú¾i»
ako dobrý ¹tart ¹týl University of California
(dostupné v <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/ucthesis">ucthesis</A>), ale
nemá cenu pú¹»a» sa do »a¾kostí. (Ak vedenie nepripustí ¹tandardné
typografické konvencie, aj tak nebudete schopný vytvori» esteticky
uspokojivý dokument.)
<P>
<P>
<P><A NAME="Q-flowaround"><HR><H3>Obtekanie obrázkov v LaTeXu</H3></A>
<P>
Existuje niekoµko LaTeXovských balíkov, ktoré majú za cieµ toto
umo¾òova», ale v¹etky majú svoje ohranièenia, preto¾e TeX nebol
navrhovaný na rie¹enie takejto úlohy. Piet van Oostrum, ktorý vytvoril
prehµad dostupných balíkov, odporúèa:
<P>
<UL>
<LI><B><EM>picins</EM></B>
<CODE>picins.sty</CODE> je èas» veµkého balíku
umo¾òujúceho zahrnutie obrázkov (napr. so ¹edými boxami, rôznymi
DOS formátmi, ...). Nachádza sa v <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/systems/msdos/picins/picins.zip">picins</A>.
Príslu¹ný príkaz je:<BR>
<CODE>\parpic(</CODE><I>¹írka</I><CODE>,</CODE><I>vý¹ka</I><CODE>)(</CODE><I>x-off</I><CODE>,</CODE>
<I>y-off</I><CODE>)[</CODE><I>Options</I><CODE>][</CODE><I>Pozícia</I><CODE>]{</CODE>
<I>Obrázok</I><CODE>}</CODE><BR>
<I>Text odstavca</I>
<P>
V¹etky parametre okrem <I>Obrázok</I> sú voliteµné. Obrázok
mô¾e by» umiestnený vµavo alebo vpravo, orámovaný obdå¾nikom,
oválom alebo èiarkovane. Mô¾e ma» popis (<CODE>\caption</CODE>), ktorý
bude zahrnutý do zoznamu obrázkov.
<P>
Nane¹»astie (pre tých, ktorí nerozumejú nemecky) je dokumentácia
v nemeckom jazyku. Piet van Oostrum v¹ak napísal anglické resumé
(<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex209/contrib/picins/picins.txt">picins-summary</A>).
<P>
<LI><B><EM>floatflt</EM></B>
<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/floatflt">floatflt</A> je zdokonalená verzia
<CODE>floatfig.sty</CODE> (pre LaTeX 2e), a jeho syntax je:<BR>
<CODE>\begin{floatingfigure}[</CODE><I>options</I><CODE>]{</CODE>
<I>¹írka obrázku</I><CODE>}</CODE><BR>
<I>Obrázok</I><BR>
<CODE>\end{floatingfigure}</CODE>
<P>
Existuje aj (viacmenej podobné) prostredie <CODE>floatingtable</CODE>.
<P>
Tabuµky alebo obrázky mô¾u by» dané na pravú/ µavú èas»
strany a párnu/ nepárnu stranu pri dokumentoch, ktoré
rozli¹ujú párne a nepárne strany.
<P>
Tento balík umo¾òuje pou¾i» aj balík <EM>multicol</EM>, ale
nespolupracuje s ïal¹ími blízkymi prostrediami.
<P>
<LI><B><EM>wrapfig</EM></B>
<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/wrapfig">wrapfig</A> má syntax:<BR>
<CODE>\begin{wrapfigure}[</CODE><I>vý¹ka obrázku v riadkoch</I><CODE>]{l</CODE>,<CODE>r</CODE>,<I>atï</I><CODE>}[</CODE><I>presah</I>
<CODE>]{</CODE><I>¹írka</I><CODE>}</CODE><BR>
<I>obrázok, popis obrázku atï.</I><BR>
<CODE>\end{wrapfigure}</CODE>
<P>
Syntax prostredia <CODE>wraptable</CODE> je podobná.
<P>
Vý¹ka mô¾e by» vynechaná. Vtedy je dopoèítaná automaticky
programom. Program v¾dy berie väè¹iu hodnotu z vypoèítanej a
udanej hodnoty. Parameter <CODE>{l</CODE>,<CODE>r</CODE> <I>atï</I><CODE>}</CODE> mô¾e by» tie¾
¹pecifikovaný ako <CODE>i</CODE> (inside – vnútro) alebo <CODE>o</CODE> (outside –
vonkaj¹ok), pre dokumenty, ktoré rozli¹ujú párne a nepárne strany.
Keï pou¾ijeme veµké písmená, obrázok mô¾e by» pohyblivý. Parameter
<I>presah</I> dovoµuje presah obrázku do okrajov. Obrázok alebo
tabuµka mô¾u by» zahrnuté do zoznamu, keï pou¾ijeme príkaz
<CODE>\caption</CODE>.
<P>
Uvedené prostredia nepracujú vnútri zoznamov, ktoré konèia pred
dolným okrajom obrázku alebo tabuµky, ale mô¾u by» pou¾ité
v prostrediach <CODE>parbox</CODE>, <CODE>minipage</CODE> a to aj pri dvojståpcovej
sadzbe.
</UL>
<P>
<P>
<P><A NAME="Q-headfootline"><HR><H3>Alternatívne head- a footline v LaTeXu</H3></A>
<P>
©tandardný LaTeX zahàòa v sebe niekoµko ¹týlov,
ktoré ¹pecifikujú riadok záhlavia a spodku strany (headline,
footline). Mo¾nosti, ktoré máme na zmeny, sú veµmi obmedzené. LaTeX
umo¾òuje veµa, ale nie je jednoduché to urobi». My to robi» nemusíme,
urobil to Piet van Oostrum.
<P>
Balík je v adresári <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/fancyhdr">fancyhdr</A>. Tento balík
poskytuje jednoduchý mechanizmus na definovanie rôznych variantov
záhlavia a spodnej èasti strany. Adresár obsahuje aj celkom dobrú
dokumentáciu a ïal¹í jeden alebo dva balíky. Balík
<EM>fancyhdr</EM> umo¾òuje aj predefinova» ¹týl strany a úvodnej
strany (pozri Otázku <A HREF="sectQ.html#Q-firstpageempty">U¾ití <CODE>\pagestyle{empty}</CODE> na první stránce v LaTeXu</A>).
<P>
<P><A NAME="Q-verbatim"><HR><H3>Doslovné (verbatim) vlo¾ení souboru v LaTeXu</H3></A>
<P>
Dobré øe¹ení je pou¾ití <CODE>verbatim.sty</CODE> od Rainera Schöpfa, které
poskytuje pøíkaz <CODE>\verbatiminput</CODE>, který urèuje jméno
vstupního souboru jako argument. Balík je souèástí <EM>2etools</EM>
(na CTANu v <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/required/tools">2etools</A>).
<P>
<PRE>
\usepackage{verbatim}
...
\verbatiminput{verb.txt}
</PRE>
</P>
<P>
Jiná metoda je pou¾ití prostøedí <CODE>alltt</CODE>, které vy¾aduje
<CODE>alltt.sty</CODE> (ten je standardní èástí LaTeXu).
<P>
Toto prostøedí vkládá obsah souboru „vet¹inou“ doslovnì, provádí v¹ak
TeXové pøíkazy, které v souboru objeví. Pro vlo¾ení souboru
<CODE>verb.txt</CODE> staèí napsat:
<PRE>
\usepackage{alltt}
...
\begin{alltt}
\input{verb.txt}
\end{alltt}
</PRE>
Jistì, tak málo staèí pro vlo¾ení souboru...
<P>
Balík <EM>moreverb</EM> (<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/moreverb">moreverb</A>) roz¹iøuje mo¾nosti balíku
<EM>verbatim</EM>, nabízí prostøedí <CODE>listing</CODE> a pøíkaz <CODE>\listinginput</CODE>,
který umo¾òuje èíslovat øádky vkládaného souboru. Balík obsahuje také pøíkaz
csx{verbatimtabinput}, který respektuje TAB znaky na vstupu (prostøedí
<CODE>listing</CODE> a pøíkaz csx{listinginput} taky respektují TAB znaky).
<P>
Balík <EM>fancyvrb</EM> obsahuje konfigurovatelné implementace v¹eho,
co obsahují balíky <EM>moreverb</EM> a <EM>verbatim</EM> a je¹tì
nìco navíc. V souèasné dobì bystøí sazeèi sahají po tomto produktu
nejradìji, ale bohatství mo¾ností z nìho dìlá velice komplexní
„potvoru“. Z tohoto dùvodu si radìji pøed jeho pou¾itím dùkladnì
prostudujte dokumentaci.
<P>
<P>
<P><A NAME="Q-cisrad"><HR><H3>Vlo¾ení èísel øádkù do výstupního souboru</H3></A>
<P>
Pro celkové èíslování øádkù existují dva balíky pou¾itelné pod LaTeXem:
<CODE>lineno</CODE> (který dovoluje k jednotlivým
øádkùm výstupu pøipojit hesla) a <CODE>numline</CODE>. Oba balíky v¹ak
neberou ohledy na LaTeXový výstup, co¾ mù¾e zpùsobit problémy.
Na to by si mìli dát u¾ivatelé pozor.
<P>
Pokud v¹ak chcete èíslovat doslovný text (<CODE>verbatim</CODE>), pak
je nejlep¹í pou¾ít balíky
(<CODE>moreverb</CODE> nebo
<CODE>fancyvrb</CODE>, viz
Otázku <A HREF="sectN.html#Q-verbatim">Doslovné (verbatim) vlo¾ení souboru v LaTeXu</A>). Dal¹í balík – edmac
(<CODE>edmac</CODE>) – nabízí pomoc v pøípadech kritických edicí.<BR>
<CODE>lineno</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/lineno">lineno</A><BR>
<CODE>numline</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/numline/numline.sty">numline</A><BR>
<CODE>moreverb</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/moreverb">moreverb</A><BR>
<CODE>fancyvbr</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/fancyvrb">fancyvrb</A><BR>
<CODE>edmac</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/plain/contrib/edmac">edmac</A>
<P>
<P><A NAME="Q-genindex"><HR><H3>Generovanie registra v TeXu/LaTeXu</H3></A>
<P>
Vytvorenie registra – indexu – nie je jednoduchá úloha. Èo to je index a
ako ho robi» je »a¾ko rozhodnú». Rovnako je »a¾ké urobi» v¹eobecnú
dohodu, ako je správne index robi». V ka¾dom prípade musíte oznaèi»
v¹etky polo¾ky v texte (obvykle príkazom <CODE>\index</CODE>), ktoré majú
by» indexované.
<P>
Triedenie veµkého indexu priamo v TeXu nie je praktické, preto sa
pou¾ívajú postprocessing programy, ktoré spracovávajú index mimo TeXu
a register je dostupný v ïal¹om behu programu TeX.
<P>
Dostupné sú nasledujúce programy:
<P>
<UL>
<LI><B><EM>makeindex</EM></B>
pre LaTeX pod Unixom (ale pracuje aj pod
inými operaènými systémami rovnako). Je v <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/indexing/makeindex">makeindex</A>.
Verzia pre Macintosh je dostupná na CTANe pod názvom
<CODE>macmakeindex</CODE> (<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/systems/mac/macmakeindex2.12.sea.hqx">macmakeindex</A>), pre
MSDOS je súèas»ou distribúcie emTeXu a gTeXu (emTeX má
verziu aj pre OS/2).
<P>
Dokumentácia pre <EM>makeindex</EM> predstavuje dobrý zdroj
informácií ako vytvára» register. <EM>Makeindex</EM> mô¾eme
pou¾i» aj s niektorými balíkmi makier TeXu, ako je napríklad
<EM>Eplain</EM> (pozri Otázku <A HREF="sectB.html#Q-eplain">Co je to Eplain</A>) alebo TeXsis.
(<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/texsis">texsis</A>)
<P>
<LI><B><EM>idxtex</EM></B>
pre LaTeX pod VMS. Je dostupný
(s „poznámkovaèom“ <CODE>glotex</CODE> v <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/indexing/glo+idxtex">glo+idxtex</A>).
<P>
<LI><B><EM>texindex</EM></B>
Veµmi vtipná malá utilita pre LaTeX pod
operaèným systémom Unix. Je dostupná v <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/support/texindex">texindex</A>.
<P>
Existujú aj iné programy s menom <EM>texindex</EM>, napríklad
ten, ktorý je súèas»ou distribúcie Texinfo
(pozri Otázku <A HREF="sectB.html#Q-texinfo">Co je to Texinfo</A>).
<P>
<LI><B><EM>xindy</EM></B>
novo vyvinutý, navrhnutý ako rozsiahlo flexibilný
(vrátane podpory viacjazièných indexov), zalo¾ený na Common Lispe.
Systém je dostupný na CTANe (<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/indexing/xindy">xindy</A>), ale je
jednoduch¹ie prístupný internetovým prehliadaèom na adrese
<A HREF="http://www.iti.informatik.th-darmstadt.de/xindy/"><CODE>http://www.iti.informatik.th-darmstadt.de/xindy/</CODE></A>, preto¾e
distribúcia obsahuje niekoµko odli¹ných implementácii.
</UL>
<P>
<P>
<P><A NAME="Q-BibTeX"><HR><H3>Pou¾ívanie BibTeXu s <CODE>plain</CODE>TeXom</H3></A>
<P>
Súbor <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/eplain/btxmac.tex">btxmactex</A> obsahuje makrá a dokumentáciu pre
BibTeX s <CODE>plain</CODE> TeXom alebo priamo s Eplainom
(pozri Otázku <A HREF="sectB.html#Q-eplain">Co je to Eplain</A>).
Pozrite si aj Otázku <A HREF="sectC.html#Q-BibTeXing">Dokumentace k BibTeXu</A>,
ktorá obsahuje ïal¹ie informácie o BibTeXu samotnom.
<P>
<P><A NAME="Q-URLtype"><HR><H3>Sazba URL</H3></A>
<P>
V poslední dobì se URL prodlu¾ují a obsahují znaky, které jim mohou
pøirozenì zabraòovat v hladkém dìlení, pokud nejsou typicky
oznaèeny <CODE>\ttfamily</CODE>. Proto bez zvlá¹tního o¹etøení mohou pøeènívat
za hranici sloupce a jejich výsledná sazba je hrozná.
<P>
Existují tøi mo¾nosti pøístupu k tomuto problému:
<UL>
<LI> <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/misc/path.sty">path</A>, který definuje
pøíkaz <CODE>\path</CODE>. Tento pøíkaz definuje ka¾dý potenciálnì
problematický znak jako <CODE>\discretionary</CODE> a umo¾òuje ka¾dému
u¾ivateli definovat svùj osobní seznam tìchto znakù. Jeho hlavní
nevýhoda je, ¾e patøí mezi køehké pøíkazy. Navzdory své dlohé historii
u¾ není doporuèován.
<LI> <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/misc/url.sty">url</A>, který definuje
pøíkaz <CODE>\url</CODE> (mezi jinými také obsahuje vlastní pøíkaz <CODE>\path</CODE>).
Tento pøíkaz pøiøadí ka¾dému problematickému znaku matematický
kód a pak URL vysází v matematickém re¾imu fontem, který si
u¾ivatel vybere. V LaTeXovém prostøedí umo¾òuje vytváøet
robustní pøíkazy (viz Otázku <A HREF="sectR.html#Q-protect">Proè se v LaTeXu u¾ívá ochran (protection)</A>). V¹imnìte si, ¾e jeliko¾
je operace provedena v matematickém módu, jsou mezery v URL
parametru ingorovány (kdy¾ neudìláte specielní kroky).
Balík <CODE>url</CODE> je mo¾né pou¾ít v <CODE>plain</CODE> TeXu s pomocí balíku
<CODE>miniltx</CODE> (je¾ byl pùvodnì vyvíjen pro pou¾ití grafického balíku
LaTeXu v <CODE>plain</CODE> TeXu). Potøebná je ale malá úprava, po¾adovaná
sekvence je tedy:
<PRE>
\input miniltx
\expandafter\def\expandafter\+%
\expandafter{\+}
\input url.sty
</PRE>
<P>
<LI> balík <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/hyperref">hyperref</A>, který pou¾ívá sázeèí kód balíku <CODE>url</CODE>
v kontextu, kdy vysázený text tvoøí ukontvìní odkazu.
</UL>
<P>
Autor této odpovìdi preferuje (novìj¹í) balík <CODE>url</CODE> (pøímo nebo
nepøimo). Oba balíky <CODE>path</CODE> a <CODE>url</CODE> pracují skvìle
v <CODE>plain</CODE> TeXu (ikdy¾ tam samozøejmì pøita¾livé LaTeXovské prostøedky
balíku <CODE>url</CODE> nemají co dìlat).
(<CODE>hyperref</CODE> není ve verzi pro <CODE>plain</CODE> TeX dostupný.)
<P>
<P>
<P><A NAME="Q-notes"><HR><H3>Sadzba nôt v TeXu</H3></A>
<P>
V minulosti bol napísaný balík <CODE>mutex</CODE> od Angeliky Schoferovej a Andreu
Steinbacha, ktorý dokazoval, ¾e sadzba hudby je mo¾ná. Balík bol v¹ak veµmi
obmedzený a naïalej nie je dostupný.
<P>
Výkonný balík, ktorý umo¾òuje sadzbu zlo¾itých notových osnov, je
MusicTeX, ktorý napísal Daniel Taupin
(<A HREF="mailto:taupin@rsovax.lps.u-psud.fr"><I>taupin@rsovax.lps.u-psud.fr</I></A>).
Je dostupný v <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/musictex">musictex</A>, ale nie je naïalej odporúèaný.
V nedávnej minulosti Daniel (ako aj mnohí ïal¹í,
ako Ross Mitchell a Andreas Egler) pracovali na vývoji MusicTeXu,
ktorý má názov MusiXTeX. MusiXTeX je trojprechodový systém
(s predprocesorovým programom, ktorý poèíta medzery pre prvky) a
dosahuje jemnej¹iu kontrolu, ako je mo¾né dosiahnu» v nemodifikovanom
MusicTeXu. Momentálne je vyvíjaná iba verzia Daniela Taupina (Andreas Egler
mal tie¾ svoju verziu, ale v súèasnosti u¾ pracuje a inom balíku) MusiXTeXu.
Obe sú dostupné v <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/musixtex/taupin">musixtex-taupin</A> a <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/musixtex/egler">musixtex-egler</A>.
<P>
Vstup pre MusixTeX je extrémne zlo¾itá zále¾itos». Preferovanou metódou
vytvárania vstupu pre Taupinovu verziu je preprocesor Dona Simonsa
<EM>pmx</EM>. <EM>Pmx</EM> veµmi uµahèuje pou¾ívanie MusixTeXu, ale
nepodporuje v¹etky prostriedky MusixTeXu priamo. Dovoµuje v¹ak in-line kód
MusixTeXu v zrdojovom kóde <EM>pmx</EM>.
<P>
Fanú¹ikovia digitálnej hudby mô¾u sádza» notáciu pou¾itím
<EM>midi2tex</EM>, ktorý prekladá MIDI súbory do zdrojového kódu
MusicTeXu. Je dostupný z <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/support/midi2tex">midi2tex</A>.
<P>
O dos» jednoduch¹í zápis ako MusicTeX má <EM>abc2mtex</EM>. Je to
balík navrhnutý pre zápis melódie vo forme ASCII znakov
(<CODE>abc</CODE> notácia). Táto notácia bola navrhnutá hlavne pre zápis µudových
melódií západoeurópskeho pôvodu (írskych, anglických a ¹kótskych), ktoré
mô¾u by» zapísané aj klasickým spôsobom na jednej notovej osnove. Ale
mô¾e by» pou¾itá aj na mnoho iných typov hudby. Balík je dostupný
v <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/support/abc2mtex">abc2mtex</A>.
<P>
Pre diskusiu o problémoch sadzby nôt v systéme TeX{} vyu¾ívajte vytvorený
mailing list <A HREF="mailto:TeX-music@icking-music-archive.org"><I>TeX-music@icking-music-archive.org</I></A>. Pre subskripciu
vyu¾ite mo¾nosti stránky
URL{http://icking-music-archive.org/mailman/listinfo/tex-music/}.
<P>
<P>
<P><A NAME="Q-feynman"><HR><H3>Kreslenie Feynmanových diagramov v LaTeXu</H3></A>
<P>
Makro-balík pre kreslenie Feynmanových diagramov v LaTeXu od Michaela
Lavine je dostupný v <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex209/contrib/feynman">feynman</A>.
<P>
Mô¾eme tie¾ pou¾i» <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/feynmf">feynmf</A>, balík makier pochádzajúci od
Thorstena Ohla, ktorý pracuje v kombinácii s METAFONTom (alebo METAPOSTom).
<P>
Makrá z balíkov <EM>feynmf</EM> alebo <EM>feynmp</EM> èítajú popis
diagramu, ktorý je napísaný v TeXu, a zapisujú svoj kód. METAFONT
(alebo METAPOST) potom mô¾e vytvori» v ïal¹om behu LaTeXu príslu¹né
písma. Pre nových pou¾ívateµov, ktorí majú mo¾nos» pou¾i» METAPOST, mo¾no
odporúèa» PostScriptovú verziu pre lep¹iu prenositeµnos» dokumentov, ako
aj niektoré ïal¹ie dôvody.
<P>
Ïal¹ie balíky pou¾iteµné na tento úèel sú: <CODE>axodraw</CODE> Josa Vermaserena
(<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/graphics/axodraw">axodraw</A>) a <CODE>feyn</CODE> Normana Graya (<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/fonts/feyn">feyn</A>).
<P>
<P><A NAME="Q-parskip"><HR><H3>Nulové odsadenie odstavcov</H3></A>
<P>
Be¾ný spôsob sadzby textu nemá odstavce navzájom oddelené, iba prvý riadok
ka¾dého odstavca je odsadený.
<P>
Konvenciou pre text písaný na písacom stroji naopak bolo neodsadzovanie odstavcov.
Takýto ¹týl je vy¾adovaný pre publikácie ako technické manuály a v ¹týloch
vy¾adujúcich originál písaný písacím strojom (ako napríklad oficiálne
¹pecifikované formáty dizertácií).
<P>
Ka¾dý po chvíµke rozmý¹lania vidí, ¾e pri nulovom odsadení odstavcov musia by»
tieto oddelené prázdnym miestom, inak bude nemo¾né rozozna» zlomy medzi
odstavcami.
<P>
Jednoduchým prístupom je teda vynulovanie odsadenia odstavcov:
<PRE>
\setlength{\parindent}{0pt}
\setlength{\parskip}{\baselineskip}
</PRE>
a v najjednoduch¹ích textoch je to dobré rie¹enie.
<P>
Av¹ak nenulový csx{parskip} preká¾a zoznamom a podobnému formátovaniu, tak¾e
výsledky vyzerajú hrozne. Balík <CODE>parskip</CODE> upravuje veci tak, aby
vyzerali rozumne. Nie je bezchybný, ale vysporiada sa s väè¹inou problémov.
<P>
Sada tried skupiny pou¾ívateµov z Holandska obsahuje ekvivatent triedy <CODE>article</CODE>
(<CODE>artikel3</CODE>) a triedy <CODE>report</CODE> (<CODE>rapport3</CODE>), ktorých návrh zahàòa nulové
odsadenie a nenulový csx{parskip}.<BR>
triedy <CODE>\acro{NTG}</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/ntgclass">ntgclass</A><BR>
<CODE>parskip.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/misc/parskip.sty">parskip</A>
<P>
<P><A NAME="Q-dropping"><HR><H3>Iniciálky</H3></A>
<P>
Be¾ným ¹týlom sadzby, v súèasnosti málo sa vyskytujúcim (okrem novín), je
zaèatie odstavca (v knihách, zvyèajne prvého odstavca kapitoly) prvým písmenom
dostatoène veµkým (rozsahu niekoµkých riadkov).
<P>
Tento ¹týl sa nazýva „iniciálky“ (dropped capitals) alebo (po francúzsky)
„lettrines“. TeXovské prostriedky umo¾òujú jeho jednoduchú a priamoèiaru
implementáciu.
<P>
Balík <CODE>dropping</CODE> prácu vykoná jednoducho, má ale zvlá¹tny postoj
k výpoètom veµkosti fontu veµkých písmen (iniciálok). Príklady sú uvedené
v dokumentácii, tak¾e pred spracovaním súboru <CODE>.dtx</CODE> musíte ma» balík u¾
nain¹talovaný. <CODE>dropping</CODE> má bohu¾iaµ chúlostivý vz»ah k sade ovládaèov
zariadení dostupných v prvých verziách grafického balíku LaTeXu. Nemô¾eme si
teda by» istý, ¾e bude pracova» s novinkami ako PDFTeX, VTeX alebo
DVIpdfm.
<P>
V takýchto prípadoch pravdepodobne uspeje nov¹í balík <CODE>lettrine</CODE>.
Balík má dobre kon¹truované pole volieb a príklady (celkom pôsobivá sada) sú
dodávané ako osobitný súbor distribúcie (dostupné tie¾ v PostScripte, aby mohli
by» prezreté bez nutnosti in¹talova» balík).<BR>
<CODE>dropping</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/dropping">dropping</A><BR>
<CODE>lettrine</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/lettrine">lettrine</A>
<P>
<P><A NAME="Q-pismat"><HR><H3>Psací písma pro matematický re¾im</H3></A>
<P>
Font vybraný pøíkazem <CODE>\mathcal</CODE> je jediným zabudovaným psacím písmem.
Nicménì v¹ak v moderních TeXových distribucích jsou zabudovány i dal¹í
kaligrafické fonty.
<UL>
<LI><B>Euler</B>
<CODE>\usepackage{eucal}</CODE>
Je souèástí pouze nìkolika nejmodernìj¹ích TeXových distribucí,
nicménì je volnì dostupný na CTANu archívu na adrese
<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/fonts/amsfonts/latex/eucal.sty">eucal.sty</A>. Je souèástí AMS fontù. Nabízí nepatrnì
„zakroucenìj¹í“ font. Tento balík mìní fonty, které jsou vybrány
pøíkazem <CODE>\mathcal</CODE>. Verze Type 1 tìchto fontù jsou dostupné
v distribuci AMS fontù (<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/fonts/amsfonts/ps-type1">amsps-type1</A>).
<LI><B>RSFS</B>
<CODE>\usepackage{mathrsfs}</CODE>
(souèást
<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/supported/jknappen">jknappen</A>) pou¾ívá opravdu ozdobné
psací písmo (zkratka z „Ralph Smith's Formal Scripts“), které je ji¾
souèástí nejmodernìj¹ích distribucí (mù¾ete ho najít i ve CTANovském
archívu v <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/fonts/rsfs">rsfs</A>). Balík vytváøí nový pøíkaz <CODE>\mathscr</CODE>. Tyto
fonty ve verzi Type 1 byly zpøístupnìny Tacem Hoekwaterem. Jsou
pøístupné na CTANu na adrese <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/fonts/rsfs/ps-type1/hoekwater">hoekwater</A>.
<LI><B>Zapf Chancery</B>
je standardní postscriptový kaligrafický font. Není
spojen s ¾ádnými balíky, ale snadno ho mù¾ete zpøístupnit pøíkazem
<BR> <CODE>\DeclareMathAlphabet{\mathscr}{OT1}{pzc}{m}{it}</CODE><BR>ve va¹í preambuli.
Také ho mù¾ete pou¾ít v jiné velikosti:<BR>
<CODE>\DeclareFontFamily{OT1}{pzc}{}</CODE><BR>
<CODE>\DeclareFontShape{OT1}{pzc}{m}{it}{<-> s * [0.900] pzcmi7t}{}</CODE><BR>
<CODE>\DeclareMathAlphabeth{\mathscr}{OT1}{pzc}{m}{it}</CODE><BR>
Adobe Zapf Chancery (který vý¹e zmínìný pøíklad pou¾ívá) je distribuován
s nìkterými postscriptovými tiskárnami. V podstatì identický font z URW
a je distribuován s Ghostscriptem.
</UL>
<P>
Pøíklady dostupných stylù jsou
pøedvedeny na <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/info/symbols/math/scriptfonts.pdf">scriptfonts.pdf</A>.
<P>
<P>
<P><A NAME="Q-vodoznak"><HR><H3>„Vodoznak“ na ka¾dé stránce</H3></A>
<P>
Obèas je u¾iteèné na pozadí ka¾dé stránky dokumentu umístit jistý text
(napø. „DRAFT“). U¾ivatelé LaTeXu toho dosáhnou pou¾itím balíku
<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/draftcopy">draftcopy</A>. Umí pracovat s mnoha
typy DVI procesorù a umí pøelo¾it slovo „DRAFT“ do ¹irokého mno¾ství
jazykù (také si v¹ak mù¾ete vybrat vlastní slovo). Vypracovanìj¹ích
vodoznakù dosáhnete pomocí balíku <CODE>eso-pic</CODE>, který je¹tì vyu¾ívá
balíèek <CODE>everyshi</CODE>. Oba jsou distribuovány v balíku
<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/ms">ms</A>. <CODE>Eso-pic</CODE> ke ka¾dé stránce pøipojí prostøedí <CODE>picture</CODE>,
do prostøedí mù¾ete vkládat vìci. Balík poskytuje pøíkazy pro umís»ování vìcí
do urèitých u¾iteèných míst obrázku (jako „text nahoru vlevo“, ldots), ale
máte mo¾nos» dìlat, co se vám zblíbí.
<P>
<P><A NAME="Q-landscape"><HR><H3>Sazba textu nale¾ato</H3></A>
<P>
Obèas je nezbytné vysázet èást textu dokumentu nale¾ato. Abychom tohoto
dosáhli, nestaèí pouze zmìnit rozmìry stránky, musíme je¹tì informovat
tiskárnu, ¾e má tuto stránku tisknout odli¹nì. Existují dva
mo¾né zpùsoby, jak toho docílit:
<UL>
<LI> Pokud máte objekt, který svou ¹íøkou pøesahuje ¹íøku stránky a hodí
se pouze na stránku nale¾ato, pak mù¾ete pou¾ít balík <EM>rotating</EM>
(<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/rotating">rotating</A>, který definuje dvì rùzná
prostøedí <CODE>sidewaysfigure</CODE> a <CODE>sidewaystable</CODE>, které pracují pouze s celou
stránkou.
<LI> Pokud máte více tìchto objektù, které potøebujete vysázet nale¾ato
(napø. seznamy rùzných kódù, ¹iroké prostøedí <CODE>tabbing</CODE> nebo velké tabulky
sázené pomocí <EM>supertabular</EM> nebo <EM>longtable</EM>), pak
mù¾ete pou¾ít balík
<EM>lscape</EM> (<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/required/graphics">graphics</A>), pøipadnì <CODE>pdflscape</CODE> (kdy¾
generujete PDF výstup; <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/oberdiek">oberdiek</A>). Ten definuje prostøedí
<CODE>landscape</CODE>, které vyma¾e bì¾nou stránku a zahájí znovu její sazbu
nale¾ato (a sma¾e stránku na konci prostøedí pøed vrácením do re¾imu
nastojato).
</UL>
<P>
®ádné bì¾nì dostupné balíky nevytváøejí pøímé opatøení pro
sazbu v obou mo¾ných orientacích na jedné stránce. Pokud byste takové
chování nutnì potøebovali, pou¾ijte techniku popsanou
v Otázce <A HREF="sectN.html#Q-flowaround">Obtekanie obrázkov v LaTeXu</A>.
Výsledek mù¾ete otoèit pomocí balíku <EM>graphics</EM>
(<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/required/graphics">graphics</A>. Návrat k vertikální orientaci (portrait) je snaz¹í:
vertikálnì orientovaná èást stránky bude spodním floatem na konci horizontální
(landscape) sekce s otoèeným obsahem.
<P>
Pro vysázení celého dokumentu horizontálnì mù¾ete pou¾ít <CODE>lscape</CODE> kolem
celého dokumentu. Lep¹í je volba <CODE>landscape</CODE> balíku
<CODE>geometry</CODE>. Jestli¾e mu pøedáte také volbu <CODE>dvips</CODE> nebo <CODE>pdftex</CODE>,
<CODE>geometry</CODE> vychrlý rotaèní instrukce, které spùsobí, ¾e výstup bude
správné orientován. Tøída <CODE>memoir</CODE> v tomto ohledu poskytuje stejné prostøedky
jako <CODE>geometry</CODE>.
<P>
Na závìr je¹tì jedno varování:
bì¾nì dostupné prohlí¾eèe TeXových souborù vìt¹inou zanedbávají
po¾adavky na rotaci v <CODE>DVI</CODE> souborech. Pokud vá¹ prohlí¾eè není schopný
rotace, je nutno pøelo¾it soubor do formátu <CODE>PS</CODE> nebo
<CODE>PDF</CODE> a výsledek pak mù¾ete prohlédnout vhodným programem.
<P>
<P><A NAME="Q-abspos"><HR><H3>Umiestòovanie na fixné pozície na stránke</H3></A>
<P>
TeXovský model sveta je (obecne povedané), ¾e autor pí¹e text a TeX a jeho
makrá rozhodujú, ako sa to v¹etko zmestí na stránku. Toto nie je dobrá správa
pre autora, ktorý po¾aduje, aby boli urèité veci umiestnené na presné miesta
na stránke.
<P>
Na stránke existujú miesta, na ktorých mô¾u by» „zavesené“ veci. Dva
LaTeXovské balíky vám dovoµujú umiestòovanie relatívne k týmto miestam, èím
poskytujú absolútne umiestnenie.
<P>
Balík <CODE>textpos</CODE> pomáha vytvára» stránky z bodov umiestnených vôkol
stránky (ako pri plagáte). Vy mu zadáte lokáciu, on príslu¹ne umiestni sádzací
box.
<P>
<CODE>eso-pic</CODE> definuje „obrázok“ pokrývajúci stránku. Pou¾ívateµ
do tohto obrázku mô¾e pridáva» príkazy módu <CODE>picture</CODE>, ktoré mô¾u obsahova»
samozrejme aj umiestnenia boxov ako aj iných príkazov <CODE>picture</CODE> módu.
(<CODE>Eso-pic</CODE> potrebuje slu¾by balíku <CODE>everyshi</CODE>, ktorý teda musí
tie¾ by» dostupný.)<BR>
<CODE>eso-pic.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/eso-pic">eso-pic</A><BR>
<CODE>everyshi.sty</CODE>: distribuované ako súèas» <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/ms">ms</A><BR>
<CODE>textpos.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/textpos">textpos</A>
<P>
<P><A NAME="Q-nopagebrk"><HR><H3>Zabránenie zlomu stránky medzi riadkami</H3></A>
<P>
Obèas je potrebné, aby blok vysádzaného materiálu bol na jednej strane.
Zabezpeèenie tejto podmienky je prekvapivo zlo¾ité.
<P>
LaTeX poskytuje prostredie <CODE>samepage</CODE>, ktoré o sebe tvrdí, ¾e práve toto za
vás spraví. Postupuje nastavením pokút (penalties) za v¹etky mo¾né situácie
vedúce k zlomu stránky na nekoneèno, no v mnohých prípadoch nepomáha. Ak sa
pokú¹ate udr¾a» text pohromade, budete musie» ukonèi» odstavec
vo vnútri prostredia.
Ak veci, èo chcete udr¾a» pohromade, vkladajú vlastné náznaky na zlom stránky,
<CODE>samepage</CODE> nad nimi nemá moc: dobrým príkladom sú polo¾ky zoznamu — navrhujú
medzi sebou zlom stránky. Dokonca aj keï prostredie funguje, je pravdepodobné,
¾e na spodku stránky nechá urèité veci vyènieva».
<P>
Vhodným trikom je vysádza» v¹etko dôle¾ité do <CODE>\parbox</CODE> (v prípade, ¾e
obsahuje nieèo, èo nemô¾e by» parametrom <CODE>\parbox</CODE>u, do prostredia <CODE>minipage</CODE>).
Výsledný box sa medzi stranami urèite „nezlomí“, ale to neznamená, ¾e spraví
to, èo chcete: takisto mô¾e presahova» spodný okraj stránky.
<P>
Preèo ¾iadna z týchto vecí nefunguje? Preto¾e TeX nerozlí¹i nekoneène
„zlé“ veci. Prostredie <CODE>samepage</CODE> spraví ka¾dý mo¾ný bod zlomu nekoneène zlým
a boxy dokonca ani neposkytujú mo¾nos» zlomu, ale ak je alternatívou ponechanie
nekoneène zlých pár centimetrov prázdneho papieru na konci strany, TeX sa
vyberie cestou najmen¹ieho odporu a nespraví niè.
<P>
Problém vzniká aj keï máte v platnosti <CODE>\raggedbottom</CODE>: TeX si nev¹imne
jeho hodnotu, pokiaµ neodo¹le stránku von. Jeden prístup je nestavenie:
<P>
<PRE>
\raggedbottom
\addtolength{\topskip}{0pt plus 10pt}
</PRE>
</P>
<CODE>10pt</CODE> naznaèuje výstupnej rutine, ¾e ståpec mo¾no roztiahnu». Toto
spôsobí, ¾e TeX bude pri budovaní stránky tolerantnej¹í k potrebe
roztiahnutia. Ak to robíte ako doèasné opatrenie, zru¹te zmenu u <CODE>\topskip</CODE>:
<P>
<PRE>
\addtolength{\topskip}{0pt plus-10pt}
</PRE>
</P>
Mali by ste aj resetova» <CODE>\flushbottom</CODE>. V¹imnite si, ¾e <CODE>10pt</CODE> sa
v skutoènosti nikdy neuká¾e, preto¾e pri odosielaní stránky von je prekonané
roztiahnuteµnos»ou vlo¾enou <CODE>\raggedbottom</CODE>; mohlo by v¹ak ma» nejaký úèinok,
ak by uèinkovalo aj <CODE>\flushbottom</CODE>.
<P>
Alternatívou (odvodenou z Knuthovho návrhu v TeXbooku) je balík
<CODE>needspace</CODE> alebo trieda <CODE>memoir</CODE>, prièom v oboch je definovaný príkaz
<CODE>\needspace</CODE>, ktorého parameter mu vraví, aký prestor je potreba. Ak priestor
nie je dostupný, materiál, ktorý musí zosta» spolu, je vlo¾ený na druhú stranu.
Ak napríklad 4 riadky textu musia zosta» pohromade, pou¾ite:
<P>
<PRE>
\par
\needspace{4\baselineskip}
% veci, èo musia zosta» pohromade
<text generujúci riadky 1-4>
% a teraz veci, na ktorých nám nezále¾í
</PRE>
</P>
Ïal¹í Knuthov trik je u¾itoèný, ak máte postunos» malých blokov textu, ktoré
individuálne potrebujú zosta» na svojej vlastnej stránke. Vlo¾te príkaz
<CODE>\filbreak</CODE> pred ka¾dý malý blok a dosaihnete po¾adovaný efekt. Technika mô¾e
by» pou¾itá v prípade postupností sekcií LaTeXovského ¹týlu. Zabudujte
<CODE>\filbreak</CODE> do definície príkazu. Jednoduchou a efektívnou úpravou
je:
<P>
<PRE>
\let\oldsubsubsection=\subsubsection
\renewcommand{\subsubsection}{%
\filbreak
\oldsubsubsection
}
</PRE>
</P>
Trik funguje pre nasledujúce postupnosti blokov. V prípade, ¾e postupnos»
je preru¹ená vynúteným zlomom stránky (ako <CODE>\clearpage</CODE>, ktorý mô¾e by»
vlo¾ený príkazom <CODE>\chapter</CODE> alebo koncom dokumentu), je v¹ak trochu obtia¾ne
dosta» sa z takých sekvencii von. Ak postupnos» nie je preru¹ená, posledný blok
bude pravdepodobne vytlaèený na novú stranu bez ohµadu na to, èi to skutoène
potrebuje.
<P>
Ak akceptujete, ¾e nie v¹etko sa dá dosiahnu» úplne automaticky, najlep¹ím
spôsobom je vysádza» dokument a skontrolova» problémové veci. V takomto prípade
sa mô¾ete rozhodnú», ako sa s problémom vysporiada» pri poslednej kontrole
èítaním. Mo¾nosti sú vlo¾enie príkazov <CODE>\clearpage</CODE> tam, kde sú potrebné,
alebo pou¾itie <CODE>\enlargethispage</CODE>. Predpokladajme, ¾e máte jeden alebo dva
zatúlané riadky. Zadajte príkaz <CODE>\enlargethispage{2</CODE><CODE>\baselineskip}</CODE> a na
aktuálnu stránku budú pridané dva riadky. Zále¾í na dokumente, èi toto vyzerá
nemo¾ne alebo akceptovateµne, ale príkaz zostáva u¾itoènou polo¾kou
vo výzbroji.<BR>
<CODE>memoir.cls</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/memoir">memoir</A><BR>
<CODE>needspace.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/misc/needspace.sty">needspace</A>
<P>
<P><A NAME="Q-parallel"><HR><H3>Paralelná sadzba textu</H3></A>
<P>
Be¾ne je potrebné prezentova» text v dvoch jazykoch spoloène na jednej stránke
alebo na opaèných stranách dvojstranového rozlo¾enia. Aby to bolo
akceptovateµné, musí medzi textami existova» urèité zarovnanie.
<P>
Balík <CODE>parallel</CODE> tieto potreby uspokojuje. Umo¾òuje sadzbu do dvoch
ståpcov (nie nutne rovnakej ¹írky) na jednej strane alebo do opaèných strán
dvojstranového rozlo¾enia.<BR>
<CODE>parallel.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/parallel">parallel</A>
<P>
<P><A NAME="Q-epigraph"><HR><H3>Sadzba epigrafov</H3></A>
<P>
Epigrafy sú tie krásne citáty, ktoré autori vkladajú na zaèiatok kapitol (alebo
dokonca na koniec kapitol, Knuth v TeXbooku vkladá na koniec kapitol).
<P>
Ich sadzba je tak trochu umenie, ale nie je nemo¾né spravi» ju vlastnoruène.
Balík <CODE>epigraph</CODE> v¹ak spraví prácu za nás, dokonca aj v situáciach, kde
je mimoriadne protivné spravi» to správne.
<P>
Balík definuje príkaz <CODE>\epigraph</CODE> na vytvorenie jedného epigrafu (ako
na vrchu kapitoly):
<P>
<PRE>
\chapter{The Social Life of Rabbits}
\epigraph{Oh! My ears and whiskers!}%
{Lewis Carroll}
</PRE>
</P>
Ïalej definuje prostredie <CODE>epigraphs</CODE> na zadávanie viacerých epigrafov za sebou
v istom druhu zoznamu tvoreného príkazmi <CODE>\qitem</CODE>:
<P>
<PRE>
\begin{epigraphs}
\qitem{What I tell you three times is true}%
{Lewis Carroll}
\qitem{Oh listen do, I'm telling you!}%
{A.A. Milne}
\end{epigraphs}
</PRE>
</P>
Príkaz <CODE>\epigraphhead</CODE> vám dovoµuje umiestni» epigraf <EM>nad</EM> hlavièku
kapitoly:
<P>
<PRE>
\setlength{\unitlength}{1pt}
...
\chapter{The Social Life of Rabbits}
\epigraphhead[<distance>]{%
\epigraph{Oh! My ears and whiskers!}%
{Lewis Carroll}%
}
</PRE>
</P>
<distance> (vzdalenos») udáva, ako ïaleko nad nadpis kapitoly sa má epigraf
umietni»; je to vyjadrené v zmysle <CODE>\unitlength</CODE> (pou¾ívané v prostredí
<CODE>picture</CODE>). Autor balíku odporúèa hodnotu <CODE>70pt</CODE>.
<P>
Balík tie¾ poskytuje rôzne triky na nastavenie rozlo¾enia hlavièky kapitoly
(potrebné, ak ste na¹li veµmi dlhú citáciu pre <CODE>\epigraphhead</CODE>), na úpravu
bibliografie, na úpravu strán <CODE>\part</CODE> a tak ïalej. (Niektoré z týchto úprav
vás povedú cez písanie vlastného balíku...)
<P>
Trieda <CODE>memoir</CODE> poskytuje v¹etky prostriedky balíku <CODE>epigraph</CODE>. Triedy
<CODE>Koma-script</CODE> obsahujú príkazy <CODE>\setchapterpreamble</CODE> a <CODE>\dictum</CODE>, ktoré
tieto prostriedky tie¾ poskytujú.<BR>
<CODE>epigraph.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/epigraph">epigraph</A><BR>
balík <CODE>KOMA script</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/koma-script">koma-script</A><BR>
<CODE>memoir.cls</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/memoir">memoir</A>
<P>
<P><A NAME="Q-zaklvel"><HR><H3>Dokumenty s jinou základní velikostí písma</H3></A>
<P>
LaTeXové standardní tøídy mají koncept základních velikostí
dokumentových fontù. Tyto velikosti jsou základem, na nìm¾ jsou
postaveny jiné fonty. Tyto tøídy jsou postaveny na pøedpokladu, ¾e
nebudou pou¾ívány v jiné velikosti, ne¾ kterou umo¾òuje TeX (10–12
bodù), av¹ak lidé èasto potøebují psát jinou velikostí. Typograficky
správné øe¹ení tohoto po¾adavku spoèívá ve vytvoøení nového designu
dokumentu, av¹ak tato pøedstava spoustu lidí odrazuje. Nìkteøí lidé
proto pou¾ívají balíèek <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/extsizes">extsizes</A>,
který umo¾òuje vytváøení dokumentù tøídy <CODE>article</CODE>, <CODE>letter</CODE>, <CODE>report</CODE>
nebo <CODE>book</CODE> ve velikostech 8, 9, 14, 17 a 20 bodù stejnì dobøe jako ve
velikostech 10–12.
<P>
<P>
<P><A NAME="Q-linespace"><HR><H3>Dvojité riadkovanie v dokumentoch LaTeXu</H3></A>
<P>
Rýchlym a jednoduchým spôsobom, ako získa» medziriadkový priestor pre
korektúry, je zmena <CODE>\baselinestretch</CODE> — <CODE>\linestretch{1.2}</CODE> (alebo
<CODE>\renewcommand{\baselinestretch}{1.2}</CODE>) mô¾e pomôc». V¹imnite si, ¾e
zmeny <CODE>\baselinestretch</CODE> sa neuplatnia, pokým si nevyberiete nový font, tak¾e
zmenu robte v preambule predtým, ne¾ si vyberiete font. Nepokú¹ajte sa zmeni»
<CODE>\baselineskip</CODE>: jeho hodnota je zmenená po ka¾dom príkaze meniacom veµkos»,
tak¾e výsledky by boli nekonzistentné.
<P>
Prednos» dajte rad¹ej (pri produkènom dokumente ako dizertaèná práca alebo
èlánok) riadkovaciemu balíku. Jediným momentálne podporovaným balíkom je
<CODE>setspace</CODE> (<EM>nenechajte</EM> sa zvies» balíkom <CODE>doublespace</CODE> —
jeho výkon v aktuálnom LaTeX je prinajlep¹om problematický).
<CODE>Setspace</CODE> vypína dvojité riadkovanie na miestach, kde by aj najdrsnej¹í
úradník spochybnil jeho u¾itoènos» (poznámky pod èiarou, popisky obrázkov atï.).
Je veµmi »a¾ké toto spravi» konzistentne, ak manipulujete s <CODE>\baselinestretch</CODE>
sami.
<P>
Skutoèným rie¹ením je samozrejme (pre iné úèely ne¾ korektúra)
<EM>nepou¾íva»</EM> dvojité riadkovanie vôbec. Chovanie univerzít vy¾adujúcich
dvojité riadkovanie v prácach je neospravedlniteµné: LaTeX je sádzací systém,
nie náhrada písacieho stroja a vie spravi» (správnym pou¾itím) text
s jednoduchým riadkovaním dokonca èitateµnej¹í ako dvojito riadkovaný text.
Ak máte na systém va¹ej univerzity akýkoµvek vplyv (napríklad ako vedúci
práce), stálo by za to pokúsi» sa o zmenu pravidiel (aspoò povoli» formát
dobre navrhnutej knihy —„well-designed book“).
<P>
Dvojito riadkované príspevky sú tie¾ obvykle po¾adované na konferenciách alebo
v ¾urnáloch. Na¹»astie (súdiac podµa otázok u¾ivateµov) je táto po¾iadavka
èoraz zriedkavej¹ia.
<P>
Dokumentácia <CODE>setspace</CODE> sa objavuje v samotnom balíku v podobe
TeXovských komentárov.<BR>
<CODE>setspace.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/setspace/setspace.sty">setspace</A>
<P>
<P>
<P>
<P><HR></TD></TR>
<TR><TD></TD><TD><TABLE BORDER=0><TR>
<TD valign=middle align=left>
<a href="http://www.cstug.cz/">
<IMG BORDER=0 SRC="images/logo.gif"
ALT="CSTUG" HEIGHT=51 WIDTH=165 ALIGN="right"><BR>
</TD><TD valign=top align=left><FONT SIZE="-1">
(c) 1997, 1998, 2003
Tomá¹ Hudec, Libor ©karvada
<BR>
Poslední aktualizace: 13.11.2004 23:15
</FONT></TD></TR></TABLE></TD></TR></TABLE>
</BODY>
</HTML>
|