summaryrefslogtreecommitdiff
path: root/info/lshort/slovak/STYPESET.TEX
blob: 766c396606e2ddfad53fcf2aae943c18b1fd73c8 (plain)
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42
43
44
45
46
47
48
49
50
51
52
53
54
55
56
57
58
59
60
61
62
63
64
65
66
67
68
69
70
71
72
73
74
75
76
77
78
79
80
81
82
83
84
85
86
87
88
89
90
91
92
93
94
95
96
97
98
99
100
101
102
103
104
105
106
107
108
109
110
111
112
113
114
115
116
117
118
119
120
121
122
123
124
125
126
127
128
129
130
131
132
133
134
135
136
137
138
139
140
141
142
143
144
145
146
147
148
149
150
151
152
153
154
155
156
157
158
159
160
161
162
163
164
165
166
167
168
169
170
171
172
173
174
175
176
177
178
179
180
181
182
183
184
185
186
187
188
189
190
191
192
193
194
195
196
197
198
199
200
201
202
203
204
205
206
207
208
209
210
211
212
213
214
215
216
217
218
219
220
221
222
223
224
225
226
227
228
229
230
231
232
233
234
235
236
237
238
239
240
241
242
243
244
245
246
247
248
249
250
251
252
253
254
255
256
257
258
259
260
261
262
263
264
265
266
267
268
269
270
271
272
273
274
275
276
277
278
279
280
281
282
283
284
285
286
287
288
289
290
291
292
293
294
295
296
297
298
299
300
301
302
303
304
305
306
307
308
309
310
311
312
313
314
315
316
317
318
319
320
321
322
323
324
325
326
327
328
329
330
331
332
333
334
335
336
337
338
339
340
341
342
343
344
345
346
347
348
349
350
351
352
353
354
355
356
357
358
359
360
361
362
363
364
365
366
367
368
369
370
371
372
373
374
375
376
377
378
379
380
381
382
383
384
385
386
387
388
389
390
391
392
393
394
395
396
397
398
399
400
401
402
403
404
405
406
407
408
409
410
411
412
413
414
415
416
417
418
419
420
421
422
423
424
425
426
427
428
429
430
431
432
433
434
435
436
437
438
439
440
441
442
443
444
445
446
447
448
449
450
451
452
453
454
455
456
457
458
459
460
461
462
463
464
465
466
467
468
469
470
471
472
473
474
475
476
477
478
479
480
481
482
483
484
485
486
487
488
489
490
491
492
493
494
495
496
497
498
499
500
501
502
503
504
505
506
507
508
509
510
511
512
513
514
515
516
517
518
519
520
521
522
523
524
525
526
527
528
529
530
531
532
533
534
535
536
537
538
539
540
541
542
543
544
545
546
547
548
549
550
551
552
553
554
555
556
557
558
559
560
561
562
563
564
565
566
567
568
569
570
571
572
573
574
575
576
577
578
579
580
581
582
583
584
585
586
587
588
589
590
591
592
593
594
595
596
597
598
599
600
601
602
603
604
605
606
607
608
609
610
611
612
613
614
615
616
617
618
619
620
621
622
623
624
625
626
627
628
629
630
631
632
633
634
635
636
637
638
639
640
641
642
643
644
645
646
647
648
649
650
651
652
653
654
655
656
657
658
659
660
661
662
663
664
665
666
667
668
669
670
671
672
673
674
675
676
677
678
679
680
681
682
683
684
685
686
687
688
689
690
691
692
693
694
695
696
697
698
699
700
701
702
703
704
705
706
707
708
709
710
711
712
713
714
715
716
717
718
719
720
721
722
723
724
725
726
727
728
729
730
731
732
733
734
735
736
737
738
739
740
741
742
743
744
745
746
747
748
749
750
751
752
753
754
755
756
757
758
759
760
761
762
763
764
765
766
767
768
769
770
771
772
773
774
775
776
777
778
779
780
781
782
783
784
785
786
787
788
789
790
791
792
793
794
795
796
797
798
799
800
801
802
803
804
805
806
807
808
809
810
811
812
813
814
815
816
817
818
819
820
821
822
823
824
825
826
827
828
829
830
831
832
833
834
835
836
837
838
839
840
841
842
843
844
845
846
847
848
849
850
851
852
853
854
855
856
857
858
859
860
861
862
863
864
865
866
867
868
869
870
871
872
873
874
875
876
877
878
879
880
881
882
883
884
885
886
887
888
889
890
891
892
893
894
895
896
897
898
899
900
901
902
903
904
905
906
907
908
909
910
911
912
913
914
915
916
917
918
919
920
921
922
923
924
925
926
927
928
929
930
931
932
933
934
935
936
937
938
939
940
941
942
943
944
945
946
947
948
949
950
951
952
953
954
955
956
957
958
959
960
961
962
963
964
965
966
967
968
969
970
971
972
973
974
975
976
977
978
979
980
981
982
983
984
985
986
987
988
989
990
991
992
993
994
995
996
997
998
999
1000
1001
1002
1003
1004
1005
1006
1007
1008
1009
1010
1011
1012
1013
1014
1015
1016
1017
1018
1019
1020
1021
1022
1023
1024
1025
1026
1027
1028
1029
1030
1031
1032
1033
1034
1035
1036
1037
1038
1039
1040
1041
1042
1043
1044
1045
1046
1047
1048
1049
1050
1051
1052
1053
1054
1055
1056
1057
1058
1059
1060
1061
1062
1063
1064
1065
1066
1067
1068
1069
1070
1071
1072
1073
1074
%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%
% Contents: Sadzba as vodu do LaTeX2e
% $Id: typeset.tex,v 1.2 1996/01/25 14:01:06 oetiker Exp oetiker $
%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%

\chapter{Sdzanie textu}

\begin{intro}
Po pretan predchdzajcej kapitoly by ste mali vedie
o~zkladnom materile, z~ktorho je dokument v~\LaTeX u~vyroben.
V~tejto kapitole doplnm zvyn truktru, ktor potrebujete
pozna na tvorbu materilov zo skutonho sveta.
\end{intro}

\section{truktra textu a jazyka}

Hlavnm cieom napsania textu (ak vylime urit sasn literatru typu DACC\footnote{Different At All Cost, preklad vajiarsko-nemeckho UVA (Um's Verrecken Anders).}) je vyjadrenie mylienok, sprostredkovanie informcie alebo vedomost itateovi. itate text lepie pochop, ak bud mylienky dobre truktrovan a uvid a precti tto truktru omnoho lepie, ak bude typografick forma odra logick a smantick truktru obsahu.

\LaTeX{} sa od inch typografickch systmov li prve tm, e mu muste oznmi logick a smantick truktru textu. Potom odvod typografick formu na zklade \uv{pravidiel} zadanch v~sbore definujcom triedu a v~rozlinch tlovch sboroch.

Najdleitejia jednotka textu v~\LaTeX{}u (a v~typografii) je \wi{odsek} (\wi{paragraph}). Nazvame ho \uv{textovou jednotkou}, pretoe odsek je typografick forma, ktor by mala odra jednu svisl mylienku alebo jeden pojem. V~nasledujcich oddieloch sa naute, ako si mete vynti zalomenie riadku naprklad pomocou \texttt{\bs\bs} a ukonenie odseku, naprklad vynechanm przdneho riadku v~zdrojovom kde. Preto, ak sa zana nov mylienka, mal by sa zaa aj nov odsek a ak nie, mali by by pouit len zalomenia riadkov. 
Ak ste na pochybch ohadom ukonen odsekov, predstavte si svoj text, ako sprostredkovatea pojmov a mylienok. Ak mte ukonen odsek, ale star mylienka pokrauje, mal by by nov odsek zruen. Ak sa v~tom istom odseku vyskytne nejak plne nov tok mylienok, tak by mal by odsek rozdelen. 

Vina ud plne podceuje dleitos sprvneho lenenia odsekov. 
Mnoh dokonca ani nepoznaj zmysel ukonenia odseku alebo, najm pri 
pouit \LaTeX{}u, ukonuj odseky bez toho, aby si to uvedomovali. 
Tto druh chyba sa d obzvl᚝ jednoducho urobi pri pouit rovnc 
v~texte. Pozrite si nasledujce prklady a premyslite si, preo s 
przdne riadky (ukonenia odsekov) niekedy pouit pred a za rovnicami 
a niekedy nie s pouit. (Ak ete dos dobre nechpete vetky prkazy, 
aby ste porozumeli tmto prkladom, pretajte si, prosm, tto a nasledujcu 
kapitolu a potom si pretajte tento oddiel znova.)

\begin{code}
\begin{verbatim}
% Prklad 1
\ldots ke Einstein zaviedol svoj vzah 
\begin{equation} 
  e = m \cdot c^2 \; , 
\end{equation} 
ktor je zrove najznmejm a najmenej 
pochopenm fyziklnym vzorcom.

% Prklad 2
\ldots z~ktorho vyplva Kirchoffov zkon pre prdy:
\begin{equation} 
  \sum_{k=1}^{n} I_k = 0 \; .
\end{equation} 

Kirchhoffov zkon pre naptia me by odvoden \ldots

% Prklad 3
\ldots ktor m mnoh vhody.

\begin{equation} 
  I_D = I_F - I_R
\end{equation} 
je jadro vemi odlinho tranzistorovho modelu. \ldots
\end{verbatim}
\end{code} 

alia menia textov jednotka je veta. V~anglickch textoch sa dva via medzera za bodku, ktor ukonuje vetu, ako za bodku, ktor sa pouva na konci skratky. \LaTeX{} sa poka uri, ktor z~nich chcete ma.
Ak to \LaTeX{} urob nesprvne, muste mu poveda, o chcete. Toto bude vysvetlen neskr v~tejto kapitole.

truktrovanie textu pokrauje dokonca do ast viet. Vina jazykov m vemi zloit interpunkn pravidl, ale v~mnohch jazykoch (vrtane neminy a anglitiny) dostanete takmer vetky iarky sprvne, ak si zapamtte, o reprezentuj: krtku zastvku v~toku rei. Ak si nie ste ist v~tom, kam umiestni iarku, pretajte vetu nahlas a zahka sa nadchnite pri kadej iarke. Ak to na niektorom mieste psob nemotorne, zrute tto iarku, ak ctite potrebu nadchnu sa (alebo urobi krtku prestvku) na nejakom inom mieste, vlote tam iarku.

Nakoniec odseky textu by mali by logicky truktrovan na vyej rovni 
tm, e s zoskupovan do kapitol, oddielov, pododdielov, at. Nakoniec 
typografick inok napsania naprklad{} \texttt{\char'134section\{truktra textu 
a ja\-zy\-ka\}} je tak jasn, e je takmer plne evidentn, ako maj 
by tieto truktry vyej rovne pouvan.

\section{Lmanie riadkov a strn}

\subsection{Zarovnvanie odsekov}

Vinou sa knihy tlaia tak, e kad riadok m rovnak dku.
\LaTeX{} lme riadky a vklad medzery medzi slov tak, aby dosiahol
optimlny vzhad celho odseku. V~prpade, e je to nutn, slov,
ktor sa nezmestia pohodlne do riadku, rozdel. Od druhu dokumentu
zvis, ako s odseky sdzan. Normlne je prv riadok
odseku pevne stanoven a medzi dvoma odsekmi nie je iadne
von miesto. Viac informci njdete v~kapitole~\ref{parsp}.

V~pecilnych prpadoch meme prikza \LaTeX u, aby zlomil
riadok (ukonil ho) v~danom mieste:
\begin{lscommand}
\ci{\bs} alebo \ci{newline}
\end{lscommand}
\noindent zana nov riadok bez toho, aby zaal nov odsek,

\begin{lscommand}
\ci{\bs*}
\end{lscommand}
\noindent dodatone zakazuje zalomenie strany po vyplnen prkazu
na zalomenie riadku.

\begin{lscommand}
\ci{newpage}
\end{lscommand}
\noindent zana nov stranu.

\begin{lscommand}
\ci{linebreak}\verb|[|\emph{n}\verb|]|,
\ci{nolinebreak}\verb|[|\emph{n}\verb|]|,
\ci{pagebreak}\verb|[|\emph{n}\verb|]| a
\ci{nopagebreak}\verb|[|\emph{n}\verb|]|
\end{lscommand}
\noindent robia presne to, o hovoria ich nzvy. Umouj
autorovi ovplyvni ich innos pomocou parametra \emph{n}. Tento
parameter me nadobda hodnoty od 0~do~4. Nastavenm parametra
\emph{n} na hodnotu niiu ako 4, nechvate \LaTeX u~monos
ignorova v prkaz v~prpade, ak by vstup vyzeral vemi zle.
Neplete si tieto \uv{break} prkazy s~prkazmi \uv{new}. Hoci zadvate prkaz \uv{break} (ukoni), \LaTeX{} sa stle poka vyrovna prav okraj strany a vytvori stranu s~poadovanou celkovou dkou, ako to bude popsan v~nasledujcom oddiele. Ak chcete skutone zaa \uv{nov riadok}, pouite odpovedajci prkaz. Uhdnite jeho nzov! 

\LaTeX{} sa vdy poka dosiahnu o najlepie zarovnvanie
riadkov. Ak nevie njs spsob, ako zarovna riadky v~slade
s~jeho vysokmi poiadavkami, nech jeden riadok prenieva za
prav okraj odseku. Poas spracovania vstupnho sboru sa potom
\LaTeX{} sauje na \uv{\wi{Overfull \char'134hbox}}. Toto sa najastejie 
stva, ke \LaTeX{} nevie njs vhodn miesto na rozdelenie slova.\footnote{Hoci vs \LaTeX{} varuje, ke sa to stane (\uv{Overfull \char'134hbox}), nie je vdy jednoduch njs takto riadky. Ak v~prkaze \texttt{\char'134documentclass} pouijete vobu \texttt{draft}, bud tieto riadky oznaen hrubou iernou iarou na pravom okraji.}
Pomocou prkazu \ci{sloppy} mete \LaTeX u~prikza, aby trochu
povolil v~svojich poiadavkch. V~takom prpade predchdza preteenm riadkom
zvenm medzier medzi psmenami --- aj ke konen vstup nie je
optimlny. Aj v~takomto prpade vs \LaTeX\ varuje
\uv{\wi{Underfull \char'134hbox}}. Vo vine tchto prpadov nevyzer vstup
prli dobre. Prkaz \ci{fussy} vrti \LaTeX{} na jeho tandardn sprvanie!

\subsection{Delenie slov} \label{hyph}

\index{delenie slov}
\LaTeX{} rozdeuje slov vdy, ke je to potrebn. V~prpade, e
\TeX{} nevie na zklade svojich algoritmov njs vhodn miesto
na rozdelenie slova, mete tto situciu napravi a nasledujcim prkazom mu poveda o~vnimke.

Prkaz
\begin{lscommand}
\ci{hyphenation}\verb|{|\emph{zoznam slov}\verb|}|
\end{lscommand}
\noindent spsob, e slov uveden v~parametroch bud delen len
na miestach oznaench \uv{{\tt -}}. Argument by mal obsahova len slov zloen z~normlnych psmen alebo radej znakov, ktor s povaovan za normlne psmen v~aktvnom kontexte. Rozdeovacie pravidl sa ukladaj pre jazyk, ktor je aktvny v~momente, ke sa prkaz objav. To znamen, e ak umiestnite rozdeovac prkaz do preambuly vho dokumentu, ovplyvn anglick delenie slov. Ak prkaz umiestnite za \verb+\begin{document}+ a ak pouijete nejak balk pre nrodn podporu ako \pai{babel}, tak prkazy delenia bud aktvne v~jazyku aktivovanom pomocou \pai{babel}.   

Niie uveden
prklad umon rozdeli slovo \uv{rozdeovanie} rovnako, ako
\uv{Rozdeovanie}, ochrni slov \uv{FORTRAN}, \uv{Fortran} a
\uv{fortran} pred rozdelenm v~celom texte. Stav psmen (vek---mal) je ignorovan. V~zadan slov nie s povolen iadne pecilne znaky alebo symboly.

Prklad:
\begin{code}
\verb|\hyphenation{FORTRAN roz-de-o-va-nie}|
\end{code}

Prkaz \ci{-} umouje slovo v~danom mieste rozdeli. Len takto
miesto sa zrove stva miestom, kde me by dan slovo
rozdelen. Tento prkaz je zvl᚝ uiton pre slov obsahujce
pecilne znaky (naprklad\ znaky s~diakritikou), pretoe \LaTeX{}
takto slov automaticky nedel.\footnote{Toto plat vo veobecnosti. Naprklad \CSLaTeX{} ich del (pozn. prekl.).}
%\footnote{Unless you are using the new
%\wi{DC fonts}.}.
\begin{example}
Myslm, e je to: su\-per\-cal\-%
i\-frag\-i\-lis\-tic\-ex\-pi\-%
al\-i\-do\-ck
\end{example}

Viacero slov meme udra na jednom riadku pomocou prkazu
\begin{lscommand}
\ci{mbox}\verb|{|\emph{text}\verb|}|
\end{lscommand}
Zabezpe, e jeho obsah ostane v~kadom prpade spolu.
\begin{example}
Budem ma nov telefnne slo ---
\mbox{0116 291 2319}.

Parameter
\mbox{\emph{filename}} mus
obsahova nzov sboru.
\end{example}

\section{Reazce pripraven na pouitie}

V~niektorch prkladoch na predchdzajcich stranch ste videli vemi jednoduch
\LaTeX{}ovsk prkazy na vytlaenie pecilnych textovch reazcov:

\vspace{2ex}

\noindent
\begin{tabular}{@{}lll@{}}
Command&Example&Description\\
\hline
\ci{today} & \today   & Prieben dtum v~zapnutom jazyku\\
\ci{TeX} & \TeX       & Meno vho obbenho sadzaa\\
\ci{LaTeX} & \LaTeX   & The name of the Game\\
\ci{LaTeXe} & \LaTeXe & Sasn inkarncia \LaTeX u\\
\end{tabular}

\section{pecilne znaky a symboly}
%
% Rewrite Section to be more logical.
%

\subsection{vodzovky}

Na vytvorenie vodzoviek \index{vodzovky} sa \emph{nepouva} prkaz \verb|"|,
\index{""@\texttt{""}} ako na psacom stroji. Pri tlai existuj
pecilne otvracie a zatvracie vodzovky. V~\LaTeX u~sa
pouvaj dva znaky~\verb|`| na otvorenie a dva~\verb|'| na
zatvorenie vodzoviek.\footnote{Pri pouit tlu {\tt slovak.sty},
respektve {\tt czech.sty}, mete psa \uv{nae} vodzovky pomocou
prkazu {\tt \char'134uv\char'173nae\char'175} (pozn. prekl.).}

\pagebreak
\begin{example}
``Prosm, stlate klves `x'.''
\end{example}

\subsection{Pomlky a rozdeovnky}

\LaTeX{} pozn tyri druhy pomliek. Tri z~nich dostanete
pomocou rzneho po\-tu po sebe idcich pomliek. tvrt znak nie
je vlastne ani pomlka, je to matematick znak mnus: \index{-}
\index{--} \index{---} \index{-@$-$} \mindh{mnus}
\begin{example}
X-nsobn\\
strany 13--67\\
no---alebo nie? \\
$0$, $1$ a $-1$
\end{example}
Nzvy tchto pomliek s:
\suv{-} \wi{rozdeovnk} (\wi{spojovnk}, \wi{hyphen}), \suv{--}
\wi{krtka pomlka} (\wi{en-dash}), \suv{---} \wi{pomlka}
(\wi{em-dash}) a \suv{$-$} \wi{znak mnus}.
\index{pomlky!krtka pomlka} \index{pomlky!pomlka}
\index{pomlky!em-dash} \index{pomlky!en-dash}

\subsection{Vlnka ($\sim$)}
\index{www}\index{URL}\index{tilde}\index{vlnka}
Znak, ktor meme asto vidie, ako sas URL adresy je vlnka. V~\LaTeX{}u ju mete vygenerova pouitm \verb|\~|, ale vsledok: \~{} nie je v~skutonosti to, o chcete. Namiesto toho skste:
\begin{example}
http://www.rich.edu/\~{}bush \\
http://www.clever.edu/$\sim$demo
\end{example}  
 
\subsection{Bodky (\dots)}

Na psacom stroji zaber \wi{iarka} alebo \wi{bodka} rovnak
miesto, ako kad in znak. Pri tlai knh zaberaj tieto znaky
len vemi mal plochu a nachdzaj sa vemi blzko
predchdzajceho psmena. Preto nemete napsa \uv{bodky} len
napsanm troch bodiek, pretoe medzery medzi nimi by boli zl.
Namiesto toho sa pouva pecilny prkaz, nazvan
\begin{lscommand}
\ci{ldots}
\end{lscommand}
\index{...@\ldots}
\begin{example}
Nie ako ..., ale takto:\\
New York, Tokyo, Budapest,\ldots
\end{example}

\subsection{Ligatry}

Niektor psmena sa nesdzaj len tak, e sa vytlaia, ako rzne
psmen veda seba, ale niekedy sa vytlaia s~pouitm
pecilnych znakov.
\begin{code}
{\large ff fi fl ffi\ldots}\quad
namiesto\quad {\large f{}f f{}i f{}l f{}f{}i \ldots}
\end{code}
Tmto takzvanm ligatram \index{ligatry} me by zabrnen
vloenm \ci{mbox}\verb|{}| medzi psmen, ktorch sa to tka.
Toto me by nevyhnutn pri zloench slovch.
\begin{example}
Nie shelfful\\
ale shelf\mbox{}ful
\end{example}

\subsection{Diakritika a pecilne znaky}

\LaTeX{} podporuje pouvanie diakritiky \index{diakritika} a pecilnych
znakov \index{pecilne znaky} z~mnohch jazykov. Tabuka~\ref{accents} ukazuje vetky druhy diakritiky na psmene o. Prirodzene na ostatnch psmench
to funguje tie.

Aby sa dal poui niektor znak na i alebo j, musia sa najprv
odstrni ich bodky. Toto je zabezpeen napsanm \verb|\i| a \verb|\j|.
\begin{example}
H\^otel, na\"\i ve, \'el\`eve,\\
sm\o rrebr\o d, !`Se\~norita!,\\
Sch\"onbrunner Schlo\ss{}
Stra\ss e
\end{example}
\begin{table}[!hbp]
\caption{Diakritika a pecilne znaky} \label{accents}
\begin{lined}{10cm}
\begin{tabular}{*4{cl}}
\A{\`o} & \A{\'o} & \A{\^o} & \A{\~o} \\
\A{\=o} & \A{\.o} & \A{\"o} & \B{\c}{c}\\[6pt]
\B{\u}{o} & \B{\v}{o} & \B{\H}{o} & \B{\c}{o} \\
\B{\d}{o} & \B{\b}{o} & \B{\t}{oo} \\[6pt]
\A{\oe}  &  \A{\OE} & \A{\ae} & \A{\AE} \\
\A{\aa} &  \A{\AA} \\[6pt]
\A{\o}  & \A{\O} & \A{\l} & \A{\L} \\
\A{\i}  & \A{\j} & !` & \verb|!`| & ?` & \verb|?`|
\end{tabular}
\index{bez bodky \i\ a \j}\index{kandinvske psmen}
\index{ae@\ae}\index{umlaut}\index{prehlska}\index{grave}\index{acute}
\index{oe@\oe}

\bigskip
\end{lined}
\end{table}

\section{Medzinrodn jazykov podpora}

\index{medzinrodn jazykov podpora} Ak chcete psa dokument
v~inom jazyku ako anglickom, existuj dve oblasti, v~ktorch mus by \LaTeX{} sprvne nakonfigurovan:

\begin{enumerate}
\item Vetky automaticky vytvran textov reazce\footnote{Obsah, Zoznam obrzkov, \ldots} musia by prispsoben na~nov jazyk. Pre mnoh jazyky mu by tieto zmeny vykonan pouitm balka \pai{babel} od
Johannesa Braamsa.
\item \LaTeX{} potrebuje pozna pravidl delenia slov novho jazyka. Dosta pravidl delenia slov do \LaTeX{}u je troku zloitejie. Znamen to prebudovanie formtu so sprstupnenm odlinch vzorov delenia slov.
V \guide{} by mal o tomto poskytn viac informci.
\end{enumerate}

Ak je u v systm nleite nastaven, mete aktivova balk
\pai{babel} pridanm prkazu
\begin{lscommand}
\ci{usepackage}\verb|[|\emph{jazyk}\verb|]{babel}|
\end{lscommand}
\noindent nasledujcim po prkaze \verb|\documentclass|.
V~\guide{} by malo by uveden, ktor \emph{jazyky} podporuje v systm. Babel bude automaticky aktivova vhodn pravidl delenia slov jazyka, ktor ste zvolili. Ak v formt \LaTeX{}u (naprklad \texttt{cslatex}) nepodporuje delenie slov vo vami zvolenom jazyku, babel bude aj tak funkn, ale neumon delenie, ktor by malo plne negatvny vplyv na vizulny zjav vho dokumentu.

Pre niektor jazyky pecifikuje \textsf{babel} aj nov prkazy
zjednoduujce vkladanie pecilnych znakov. Naprklad
v~nemeckom jazyku \index{nemeck jazyk} existuje mnoho pecilnych
znakov (\"a\"o\"u). Pri pouit \textsf{babel}u mete napsa \"o
pomocou prkazu \verb|"o| namiesto~\verb|\"o|.

Niektor potaov systmy umouj vkladanie pecilnych znakov
priamo z~klvesnice. \LaTeX{} vie spracova aj takto znaky. Od decembrovho
vydania \LaTeX u2\raisebox{-0.3ex}{$\varepsilon$} v~roku 1994 obsahuje rozirovan verzia \LaTeX u2\raisebox{-0.3ex}{$\varepsilon$} podporu rznych vstupnch kdovan. Pozrite si balk \pai{inputenc}. Poas pouvania tohoto balka si muste
uvedomi, e in udia nemusia ma monos zobrazi si v
zdrojov sbor na svojom potai, pretoe mu pouva in
kdovanie. Naprklad \uv{nemeck} znak \"a je na PC oznaen ako 132
a na niektorch UNIXovskch systmoch, pouvajcich ISO-LATIN~1,
je oznaen ako 228. Preto pouvajte tieto nastavenia opatrne.

In vec je kdovanie fontu. Definuje, na ktorej pozcii 
\TeX{}ovskho fontu je uloen kad psmeno. Originlne \TeX{}ovsk fonty Computer Modern obsahuj len 128 znakov starej 7-bitovej ASCII tabuky.
Ak s poadovan akcentovan znaky, vytvra ich \TeX{} 
kombinovanm normlnych psmen a prslunho akcentu. Hoci vsledn vstup me vyzera bezchybne, tento prstup neumouje automatick delenie slov obsahujcich psmen s~diakritikou.

Naastie sasn distribcie \TeX{}u obsahuj EC fonty. Tieto fonty vyzeraj ako fonty Computer Modern, ale obsahuj aj zvltne znaky pre akcentovan psmen, pouvan v~eurpskych jazykoch. Pouitm tchto fontov mete skvalitni delenie slov v~neanglickch dokumentoch. EC fonty sa sprstupuj  pouitm balka
\pai{fontenc} v~preambule vho dokumentu

\begin{lscommand}
\ci{usepackage}\verb|[T1]{fontenc}| 
\end{lscommand}

\section{Medzery medzi slovami}

Aby \LaTeX{} dosiahol vo vstupe zarovnan prav okraj, vklad
medzi slov medzery rznych vekost. Za vetou vklad napatrne
viu medzeru, o rob text itatenejm. \LaTeX{} sa domnieva,
e vety konia bodkou, otznikom alebo vkrinkom. Ak nasleduje
bodka za vekm psmenom, nie je to povaovan za koniec vety,
nakoko je to jav typick pre skratky.

\setbox\verbbox=\hbox{\verb|~|}

Kad vnimka z~tohoto pravidla mus by upresnen autorom.
Opan lomtko pred medzerou vytvra medzeru, ktor nebude
zven. Znak vlnovky~\suv{\usebox\verbbox} vytvra medzeru, ktor nesmie
by zven a naviac zabrauje ukoneniu riadku v~danom mieste.
Prkaz \verb|\@| pred bodkou uruje, e tto bodka ukonuje vetu,
aj ke je pred ou vek psmeno.
\cih{"@} \index{~@ \verb.~.} \index{vlnovka@vlnovka (\verb.~.)}
\index{., medzera za}
\begin{example}
Dr.~Smith bol rd, e ju videl\\
naprklad~obr.~5\\
Mm rd BASIC\@. A~o vy?
\end{example}

Zveniu medzery za bodkou mete zabrni pouitm prkazu
\begin{lscommand}
\ci{frenchspacing}
\end{lscommand}
\noindent ktor prike \LaTeX u, aby \emph{nevkladal} o~ni vie
medzery za bodkou ako za normlnym znakom. Toto je ben pre
neanglick jazyky okrem bibliografi. Ak pouijete
\ci{frenchspacing}, prkaz \verb|\@|  nie je
potrebn.\footnote{Ak pouvate vobu {\tt slovak}, respektve {\tt
czech}, je prkaz {\tt \char'134frenchspacing} automaticky
aktvny (pozn. prekl.).}

\section{Tituly, kapitoly a oddiely}

Aby ste pomohli itateovi alebo itateke njs cestu vam
dokumentom, mali by ste ho rozdeli na kapitoly, odddiely a
pododdiely. Toto \LaTeX{} zabezpeuje pomocou pecilnych
prkazov, ktor pouvaj nzov oddielu ako svoj argument. Je na vs,
aby ste ich pouili v~sprvnom porad.

Pre tl \texttt{article} s dostupn nasledujce druhy delenia:
\nopagebreak
\begin{code}
\ci{section}\verb|{...}           |\ci{paragraph}\verb|{...}|\\
\ci{subsection}\verb|{...}        |\ci{subparagraph}\verb|{...} |\\
\ci{subsubsection}\verb|{...}     |\ci{appendix}
\end{code}

Pre tly \texttt{report} a \texttt{book} mete naviac poui
nasledujce dva prkazy:
\begin{code}
\ci{part}\verb|{...}              |\ci{chapter}\verb|{...}|
\end{code}

Kee \texttt{article} nepozn kapitoly, je plne jednoduch
pridva lnky, ako kapitoly do knihy. Medzery medzi oddielmi,
slovanie a vekos fontov, ich nzvov s nastaven automaticky
\LaTeX{}om.

%\pagebreak[3]
Dva z~uvedench prkazov na vytvorenie oddielov s trochu
pecilne:
\begin{itemize}
\item Prkaz \ci{part} nem vplyv na seln poradie kapitol.
\item Prkaz \ci{appendix} nem parameter. Men iba seln
oznaenie kapitol na psmen\footnote{Pri tle \texttt{article}
men slovanie oddielov.}.
\end{itemize}

\LaTeX{} vytvra obsah pouitm nzvov oddielov a im prslunch
sel strn, ktor zskal pri predchdzajcom spracovan textu.
Prkaz
\begin{lscommand}
\ci{tableofcontents}
\end{lscommand}
\noindent vytvor obsah a umiestni ho na miesto, kde sa dan
prkaz nachdza. Nov dokument mus by spracovan (\uv{pre\LaTeX ovan})
dvakrt, aby sme dostali sprvny \wi{obsah}. V~niektorch
prpadoch me by potrebn spracova dokument tret krt.
\LaTeX{} vm povie, kedy je to potrebn.

Vetky oddielov prkazy uveden vyie existuj aj
v~\uv{hviezdikovej} forme. \uv{Hviezdikov} verzia prkazu sa
vytvra pridanm znaku
hviezdiky~\verb|*| za nzvom prkazu. Tieto prkazy vytvoria
hlaviku oddielu, ktor nebude slovan a ani uveden v~obsahu.
Naprklad namiesto prkazu \verb|\|\texttt{sec\-tion\{Help\}} napeme prkaz
\verb|\section*{Help}|.

tandardne je nzov oddielu vypsan v~obsahu presne tak, ako bol
napsan v~texte. Niekedy to vak nie je mon, pretoe nzov
oddielu je prli dlh na to, aby sa do obsahu zmestil. daj pre
obsah me by preto pecifikovan ako nepovinn parameter pred
aktulnym nadpisom.
\begin{code}
\verb|\chapter[tajte to! Je to napnav]{Toto je vemi dlh|\\
\verb|                       a zvl᚝ nudn nadpis}|
\end{code}

Titul \index{titul} celho dokumentu je vytvran prkazom
\begin{lscommand}
\ci{maketitle}
\end{lscommand}
\noindent Obsah titulu sa mus definova prkazmi
\begin{lscommand}
\ci{title}\verb|{...}|, \ci{author}\verb|{...}|
a prpadne \ci{date}\verb|{...}|
\end{lscommand}
\noindent predtm, ako je zavolan prkaz \verb|\maketitle|.
V~argumente \ci{authors} mete vloi viacero mien oddelench
prkazmi \ci{and}.

Prklad niektorch vyie spomenutch prkazov mete njs na
obrzku~\ref{document} na strane~\pageref{document}.

Okrem oddielovch prkazov vysvetlench vyie, \LaTeXe{} pozn
naviac 3~prkazy, ktor sa pouvaj v~triede \verb|book|:
\begin{lscommand}
\ci{frontmatter}, \ci{mainmatter} a \ci{backmatter}
\end{lscommand}
\noindent
S uiton na rozdelenie vaej publikcie. Prerobia nadpisy
kapitol a slovanie strn tak, ako by ste to oakvali
v~knihch.

\section{Krov odkazy}

V~knihch, sprvach a lnkoch s asto \wi{krov odkazy} na
obrzky, tabuky a pecilne asti textu. \LaTeX{} poskytuje na
vytvranie krovch odkazov nasledujce prkazy
\begin{lscommand}
\ci{label}\verb|{|\emph{znaka}\verb|}|, \ci{ref}\verb|{|\emph{znaka}\verb|}|
a \ci{pageref}\verb|{|\emph{znaka}\verb|}|
\end{lscommand}
\noindent kde \emph{znaka} je identifiktor, zvolen autorom.
\LaTeX{} nahrdza \verb|\ref| slom oddielu, pododdielu,
obrzku, tabuky, rovnice alebo vety zodpovedajcemu miestu, kde bol
prkaz \verb|\label| zadan. \verb|\pageref| vytla slo strany
zodpovedajcej miestu, kde bol prkaz \verb|\label| zadan.\footnote{Vimnite si, e tieto prkazy si neuvedomuj, na o odkazuj. \texttt{\char'134label} len ulo posledn automaticky vygenerovan slo.} Rovnako ako nzvy oddielov s aj sla pouit z~predchdzajceho behu \LaTeX{}u.
\begin{example}
Odkaz k~tomuto pododdielu
\label{sec:tento} vyzer:
\uv{pozri oddiel~\ref{sec:tento} na
strane~\pageref{sec:tento}.}
\end{example}

\section{Poznmky pod iarou}
Pomocou prkazu
\begin{lscommand}
\ci{footnote}\verb|{|\emph{text poznmky pod iarou}\verb|}|
\end{lscommand}
\noindent sa vytvor na konci danej strany poznmka pod iarou. Poznmky by mali by vdy pouit za slovom\footnote{Naprklad tmto.} alebo za vetou, na ktor sa vzahuj.\footnote{Poznmky, vzahujce sa ku vete alebo jej asti, by preto mali by uveden za iarkou alebo bodkou.} 
\begin{example}
Poznmky pod iarou\footnote{Toto
je poznmka pod iarou} s
asto pouvan udmi,
pouvajcimi \LaTeX.
\end{example}

\section{Zvraznen slov}

V~rukopise vytvorenom na psacom stroji sa dleit slov zvrazuj 
obyajne $\underline{\mathrm{podiarknutm}}$.
V~tlaench knihch sa vak takto slov \emph{zvrazuj} vytlaenm \emph{kurzvou}. \LaTeX{} na \emph{zvraznenie textu} poskytuje prkaz
\begin{lscommand}
\ci{emph}\verb|{|\emph{text}\verb|}|
\end{lscommand}
\noindent Jeho argumentom je text, ktor chceme zvrazni. o prkaz v~danom prpade urob so svojm argumentom, zvis od kontextu:
\begin{example}
\emph{Ak pouijete
\emph{zvrazovanie} v~u
zvraznenom texte,
\LaTeX{} pouije
na zvraznenie \emph{vzpriamen} 
typ psma (\emph{antikvu}).}
\end{example}

Vimnite si, prosm, rozdiel medzi prikzanm \LaTeX{}u 
nieo \emph{zvrani} a poiadanm ho poui in
\emph{font}:
\begin{example}
\textit{Mete tie 
  \emph{zvrazni} text ak 
  je sdzan kurzvou,} 
\textsf{vo fonte 
  \emph{sans-serif},}
\texttt{alebo tlom 
  \emph{typewriter}.}
\end{example}

\section{Prostredia} \label{env}

Aby sa dal napsa text rzneho typu, \LaTeX{} m definovanch
mnostvo prostred \index{prostredia} na viac rznych druhov formtovania:
\begin{lscommand}
\ci{begin}\verb|{|\emph{nzov}\verb|}|\quad
   \emph{text}\quad
\ci{end}\verb|{|\emph{nzov}\verb|}|
\end{lscommand}
\noindent Nzov prostredia je \emph{nzov}. Prostredia mu
by volan viackrt (aj jedno v~druhom), pokia je dodran ich
poradie
\begin{code}
\verb|\begin{aaa}...\begin{bbb}...\end{bbb}...\end{aaa}|
\end{code}

\noindent V~nasledujcich podkapitolch s opsan vetky
dleit prostredia.

\subsection{Odrky \ei{itemize}, slovan zoznamy \ei{enumerate} a popisy \ei{description}}

Prostredie \ei{itemize} je vhodn na vytvranie jednoduchch
odrok, prostredie \ei{enumerate} na vytvranie slovanch
zoznamov a \ei{description} je prostredie na vytvranie popisov.
\cih{item}
\begin{example}
\begin{enumerate}
\item  Prostredia mete
 kombinova poda chuti:
\begin{itemize}
\item Ale me to zaa
vyzera zle.
\item[-] S~pomlkou.
\end{itemize}
\item Preto si pamtajte:
\begin{description}
\item[Hlposti] sa nestan
rozum\-n\-mi preto,
e bud v~zozname.
\item[Rozumn] veci vak mu
by podan v~zozname.
\end{description}
\end{enumerate}
\end{example}

\subsection{Sadzba na vlajku a centrovanie}

Prostedia \ei{flushleft} a \ei{flushright} vytvraj odseky,
ktor s zarovnan bu doava alebo doprava. \index{zarovnanie
doprava} \index{zarovnanie doava} Prostredie \ei{center} vytvra
centrovan text. Ak nezadte \ci{\bs}, aby ste upresnili lmanie
riadkov, \LaTeX{} ho ur sm.
\begin{example}
\begin{flushleft}
Tento text je\\ zarovnan doava.
\LaTeX{} sa nepoka vytvori
kad riadok rovnakej dky.
\end{flushleft}
\end{example}
\begin{example}
\begin{flushright}
Tento text je zarovnan\\ doprava.
\LaTeX{} sa nepoka vytvori
kad riadok rovnakej dky.
\end{flushright}
\end{example}
\begin{example}
\begin{center}
V~strede \\ Zeme
\end{center}
\end{example}

\subsection{Dlhie citcie a vere}

Prostredie \ei{quote} je vhodn na citcie, dleit frzy a
prklady.
\begin{example}
Typografick pravidlo palca
pre dku riadku:
\begin{quote}
iaden riadok nem obsahova
viac ako 66~znakov.

Preto maj strany \LaTeX u~nastaven
ako vchodzie tak vek okraje.
\end{quote}
Preto sa v~tlai novn asto
pouva viacero stpcov.
\end{example}

Prostredia \ei{quotation} a \ei{verse} s podobn. Prostredie
\texttt{quotation} sa pouva na dlhie citcie skladajce sa
z~viacerch odsekov, pretoe odseky vie odsadzova. Prostredie
\texttt{verse} je uiton na psanie bsn, kde je potrebn
lma riadky. Riadky s delen pomocou prkazu \ci{\bs}, pouitho
na konci riadku alebo pomocou vonho riadku za kadm verom.
\begin{example}
Naspam poznm len jednu anglick 
bse. Je o Humpty Dumpty.
\begin{flushleft}
\begin{verse}
Humpty Dumpty sat on a wall:\\
Humpty Dumpty had a great fall.\\
All the King's horses and all
the King's men\\
Couldn't put Humpty together
again.
\end{verse}
\end{flushleft}
\end{example}

\subsection{Doslovn tla}

Text, uzavret medzi \verb|\begin{|\ei{verbatim}\verb|}|
a \verb|\end{verbatim}|, bude priamo vytlaen tak, ako by bol
napsan na psacom stroji so vetkmi zakoneniami riadkov a
medzerami bez uskutonenia akhokovek \LaTeX{}ovho prkazu.

Vo vntri odseku, mete dosiahnu rovnak  vsledok aj pomocou
prkazu
\begin{lscommand}
\ci{verb}\verb|+|\emph{text}\verb|+|
\end{lscommand}
\noindent \verb|+| je len oddeovac znak. Moete
poui ubovon znak okrem psmen, znaku \verb|*| a medzier.
Mnostvo \LaTeX{}ovch prkladov v~tejto brore je vysdzanch
pomocou tohto prkazu.
\begin{example}
Prkaz \verb|\ldots| \ldots

\begin{verbatim}
10 PRINT "HELLO WORLD ";
20 GOTO 10
\end{verbatim}
\end{example}
\begin{example}
\begin{verbatim*}
verzia prostredia
      verbatim
s~hviezdikou zvrazuje
medzery    v~texte
\end{verbatim*}
\end{example}

\pagebreak

Prkaz \ci{verb} sa me poui v~podobnom tvare s~hviezdikou:
\begin{example}
\verb*|naprklad   takto :-) |
\end{example}

Prostredie \texttt{verbatim} a prkaz \verb|\verb| sa nesm
pouva v~parametroch inch prkazov.

\subsection{Vytvranie tabuliek}

Prostredie \ei{tabular}\footnote{Tabuky vytvoren v prostred
\texttt{tabular} nemu by rozdelen na dve strany. Na dlh
tabuky sa pouvaj tly \texttt{supertab.sty} a
\texttt{longtabl.sty} (pozn. prekl.).} sa pouva na sadzbu prekrsnych tabuliek
s~volitenmi vertiklnymi a horizontlnymi iarami. \LaTeX{}
uruje rku stpcov automaticky.

Argument \emph{typ stpca} prkazu
\begin{lscommand}
\verb|\begin{tabular}{|\emph{typ stpca}\verb|}|
\end{lscommand}
\noindent definuje formt tabuky. Parameter \texttt{l}~vytvor
stpec zarovnan doava, \texttt{r}~doprava, 
\texttt{c}~centrovan stpec, parameter \verb|p{|\emph{rka}\verb|}|
vytvor stpec danej rky (zarovnan doava) a nakoniec prkaz
\verb.|. vytvor zvisl iaru.\footnote{Balk {\tt hhline.sty}
umouje rzne spsoby, akmi sa maj iary v~tabukch pretna
(pozn. prekl.).}

V~prostred \texttt{tabular} sa pomocou znaku \verb|&| prepnate
do nasledujceho stpca, \ci{\bs} zana nov riadok, \ci{hline}
vklad horizontlnu iaru a \ci{cline} podiarkne zvolen stpce.
\index{"|@ \verb."|.}
\begin{example}
\begin{tabular}{|r|l|}
\hline
7C0 & hexadecimal \\
3700 & octal \\ \cline{2-2}
11111000000 & binary \\
\hline \hline
1984 & decimal \\
\hline
\end{tabular}
\end{example}
\begin{example}
\begin{tabular}{|p{4.7cm}|}
\hline
Vitajte v~Boxyho odseku.
primne dfame, e sa
Vm bude naa show pi.
\\ \hline
\end{tabular}

\end{example}

Pomocou prkazu \verb|@{...}| je mon pecifikova oddelova
stpcov. Tento prkaz ru medzistpcov medzery a nahrdza ich
tm, o sa nachdza v~zloench ztvorkch.
Jeden zo spsobov pouitia tohoto prkazu bude uveden niie pri
problme zarovnania poda desatinnej bodky. In mon spsob
pouitia je potlaenie okrajovch medzier v~tabuke pomocou prkazu
\verb|@{}|.
\begin{example}
\begin{tabular}{@{} l @{}}
\hline
iadne okrajov medzery\\\hline
\end{tabular}
\end{example}
\begin{example}
\begin{tabular}{l}
\hline
medzery napravo a naavo\\
\hline
\end{tabular}
\end{example}

%
% This part by Mike Ressler
%

\index{desatinn zarovnvanie} Kee nie je zabudovan spsob na
zarovnvanie selnch stpcov poda desatinnej
bodky\footnote{Ak mte naintalovan balk \pai{tools}, pozrite sa
na balk \pai{dcolumn}.},
moeme trochu zavindova a poui dva stpce: doprava
zarovnan pre cel sla a doava zarovnan pre desatinn as.
Prkaz \verb|@{.}| pouit v~riadku \verb|\begin{tabular}|
nahrdza ben medzistpcov medzeru znakom \uv{.}, priom vytvra
dojem, e dan stpek je zarovnan poda desatinnej bodky.
Nezabudnite nahradi desatinn bodku vo vaich slach
oddeovaom stpcov (\verb|&|)! Oznaenie stpca meme nad n
\uv{seln stpec} umiestni pomocou prkazu \ci{multicolumn},
ktorm sa spja viac stpcov.
\begin{example}
\begin{tabular}{c r @{.} l}
Vraz P      &
\multicolumn{2}{c}{Hodnota} \\
\hline
$\pi$               & 3&1416  \\
$\pi^{\pi}$         & 36&46   \\
$(\pi^{\pi})^{\pi}$ & 80662&7 \\
\end{tabular}
\end{example}

\noindent
\begin{minipage}{126.5mm} % <- aby to vyslo
\begin{example}
\begin{tabular}{|c|c|}
\hline
\multicolumn{2}{|c|}%
     {\textbf{V strede}} \\
\hline
Vavo & Vpravo \\
\hline
\end{tabular}
\end{example}
\end{minipage}

\subsection{Nastavenie tabultorov}

Prostredie \ei{tabbing}\footnote{Pridan pri slovenskom preklade
(pozn. prekl.).} umouje autorovi pracova s~tabultormi.
Presnej popis mete njs naprklad v~\cite{rybicka}.

Na rozdiel od prostredia \texttt{tabular} sa v~prostred
\texttt{tabbing} sa me objavi koniec strnky, teda jeho dka
je neobmedzen. Tabultory je mon pouva
naprklad na formtovanie zpisov truktrovanch programov.
Nasleduje strun popis jednotlivch prkazov.

\verb|\=| -- nastavenie tabulanej zarky

\verb|\>| -- prechod na aliu zarku

\verb|\<| -- prechod na predchdzajcu zarku

\verb|\\| -- nov riadok

\verb|\kill| -- ukonenie \uv{vzorovho} riadku

\verb|\+| -- posunutie avho okraja textu na aliu zarku

\verb|\-| -- posunutie avho okraja textu o zarku doava

\hangindent=15mm
\verb|\'| -- umiestnenie pravho okraja textu na prav okraj
predchdzajcej zarky (alebo \verb+1\tabbingsep+ pred aktulnu
zarku)

\verb|\`| -- posunie nasledujci text na prav okraj riadku

\verb|\pushtabs| -- uloenie pozci vetkch zarok

\verb|\poptabs| --  vyvolanie pozci zarok

\hangindent=15mm
\verb|\a|\dots -- v~prostred \texttt{tabbing} nefunguj
prkazy \verb+\=+, \verb+\'+, \verb+\`+ vytvrajce akcenty.
Na tieto akcenty v~prostred \texttt{tabbing} pouvame prkazy
\verb+\a=+, \verb+\a'+, \verb+\a`+.

\smallskip

Nasledujci prklad ilustruje pouitie \uv{vzorovho} riadku a
vetkch vyie uvedench prkazov s~vnimkou \verb|\pushtabs|
a \verb|\poptabs|. \TeX\ sa nastav na zarku nezvisle od toho,
i sa text bude prekrva alebo nie.

\smallskip

\begin{minipage}{50mm}
\vspace*{9.5mm}
\begin{tabbing}
raz \=dva \quad \=tri \kill
raz \>dva \>tri \=tyri \+\\
dva\+\\
tri\+\\
tyri\\
\<tri\\
\<\<\<raz \`dva \\
\<tri\'\\
tyrikr\a'at\-\-\\
dva\-\\
tyri\>tri\>dva\>raz\\
\end{tabbing}
\end{minipage} \hfill
\begin{minipage}{60mm}
\begin{verbatim}
\begin{tabbing}
raz \=dva \quad \=tri\kill
raz \>dva \>tri \=tyri \+\\
dva\+\\
tri\+\\
tyri\\
\<tri\\
\<\<\<raz \`dva \\
\<tri\'\\
tyrikr\a'at\-\-\\
dva\-\\
tyri\>tri\>dva\>raz\\
\end{tabbing}
\end{verbatim}
\end{minipage}
\linebreak

\section{Plvajce objekty}
V~sasnosti obsahuje vina publikci mnostvo obrzkov a
tabuliek. Tieto elementy si vyaduj zvltny prstup, pretoe
sa nemu rozdeova na viacero strn. Jednm zo spsobov
rieenia tohoto problmu je zaa nov stranu zakadm, ke je
obrzok alebo tabuka prli vek, aby sa zmestila na aktulnu
stranu. Tento prstup by zanechal strany iastone przdne, o
v~konenom dsledku vyzer vemi zle.

Rieenm tohoto problmu je \uv{plvanie} obrzku alebo tabuky,
ktor nebude umiestnen na danej strane, ale na niektorej
z~nasledujcich strn, km dan strana bude zaplnen textom.
\LaTeX{} poskytuje dve prostredia na vrobu plvajcich
objektov. \index{plvajce objekty} Jedno pre tabuky a jedno pre
obrzky. Aby ste mohli plne vyui vhody tchto dvoch prostred,
je dleit, aby ste pribline chpali, ako s~nimi \LaTeX{} interne 
narba. V~opanom prpade mu by tieto plvajce objekty
hlavnm zdrojom frustrcie, pretoe \LaTeX{} ich nikdy ned tam,
kde by ste ich chceli ma.

\bigskip
Pozrime sa na prkazy, ktor nm \LaTeX{} ponka pre plvajce
objekty:

Vetok materil umiestnen v~prostrediach \ei{figure} a
\ei{table} je povaovan za plvajci. Obe tieto plvajce prostredia
podporuj nepovinn parameter
\begin{lscommand}
\verb|\begin{figure}[|\emph{pecifiktor umiestnenia}\verb|]| alebo
\verb|\begin{table}[|\emph{pecifiktor umiestnenia}\verb|]|
\end{lscommand}
\noindent nazvan \emph{pecifiktor umiestnenia}. Tento parameter
hovor \LaTeX{}u, kam me umiestni dan plvajci tvar.
\emph{pecifiktor umiestnenia} je tvoren reazcom \emph{podmienok
na umiestnenie plvajceho objektu}. Pozri tabuku~\ref{tab:permiss}.

\begin{table}
\caption{Podmienky na umiestnenie plvajceho objektu}\label{tab:permiss}
\noindent \begin{minipage}{\textwidth}
\medskip
\begin{center}
\begin{tabular}{@{}cp{10cm}@{}}
pec.&Povolenie na umiestnenie plvajceho objektu \\
\hline
\rule{0pt}{1.05em}\texttt{h} & \emph{here (tu)} prve  na tom
mieste textu, kde bol dan prkaz vydan. Toto je uiton najm
pre mal plvajce objekty. \\[0.3ex]
\texttt{t} & na vrchu strany (\emph{top}) \\[0.3ex]
\texttt{b} & na spodu strany (\emph{bottom}) \\[0.3ex]
\texttt{p} & na zvltnej strane, obsahujcej len plvajce
objekty (\emph{page}) \\[0.3ex]
\texttt{!} & bez ohadu na vntorn parametre\footnote{Ako
naprklad maximlny poet plvajcich objektov na jednej strane.},
ktor mu zabrni umiestneniu plvajceho objektu \\
\end{tabular}
\end{center}
\end{minipage}
\end{table}

%\pagebreak[3]
Tabuka me zana naprklad nasledujcim riadkom
\begin{code}
\verb|\begin{table}[!hbp]|
\end{code}
\noindent pecifiktor umiestnenia \index{pecifiktor umiestnenia}
\verb|[!hbp]| povouje \LaTeX{}u umiestni tabuku priamo tu (\texttt{h})
alebo na spodok nejakej strany (\texttt{b}) alebo na pecilnu
stranu pre plvajce objekty (\texttt{p}) a to aj v~prpade, e to
nebude vyzera vemi dobre~(\texttt{!}). Pokia nie je zadan iaden
pecifiktor, \LaTeX{} pracuje s~\verb|[tbp]|.

\LaTeX{} umiestni kad plvajci objekt poda pecifiktora
umiestnenia, zadanho autorom. Ak plvajci objekt neme by
umiestnen na aktulnej strane, je zaraden do poradovnka
\emph{obrzkov} alebo \emph{tabuliek}\footnote{tieto s FIFO --
\suv{first in, first out} -- zsobnky}.
Ke sa zane nov strana, \LaTeX{} najprv skontroluje, i nie je
mon vytvori pecilnu stranu zaplnen len plvajcimi
objektami z~poradovnkov. Ak to nie je mon, \LaTeX{} vezme prv
objekt z~poradovnka, ako keby bol len teraz umiestnen v texte
a poka sa ho znovu umiestni na zklade pecifiktorov
umiestnenia, ktor boli pri om zadan (okrem \uv{{\tt h}}, ktor 
u nie je prijaten). Vetky alie plvajce objekty, ktor sa
v~texte objavia, s umiestnen do prslunho poradovnka.
\LaTeX{} prsne dodruje pvodn poradie vzhadom na kad druh
plvajcich objektov. To je prinou toho, e obrzok, ktor
neme by umiestnen, vytla vetky alie obrzky na koniec
dokumentu.
Preto:

\begin{quote}
Ak \LaTeX{} neumiestuje plvajce objekty poda vaich oakvan,
je to asto kvli nejakmu plvajcemu objektu, ktor upchva jeden z~dvoch
poradovnkov plvajcich objektov.
\end{quote}

\bigskip
\noindent
Ke sme si u vysvetlili nronejiu as, existuje ete pr vec, ktor
by sme mali o~prostrediach \ei{table} a \ei{figure} spomen.
Prkazom
\begin{lscommand}
\ci{caption}\verb|{|\emph{nzov plvajceho objektu}\verb|}|
\end{lscommand}
\noindent
mete definova nzov plvajceho objektu. Prieben poradov slo
a~oznaenie \uv{Obrzok} alebo \uv{Tabuka} dopln \LaTeX.

Dva prkazy
\begin{lscommand}
\ci{listoffigures} a \ci{listoftables}
\end{lscommand}
\noindent pracuj podobne ako prkaz  \verb|\tableofcontents|.
Vytlaia zoznam obrzkov, respektve tabuliek. V~tchto zoznamoch
je spomenut cel nzov danch objektov. Ak ste nchyln
k~pouvaniu dlhch nzvov obrzkov (tabuliek), muste ma kratiu
verziu nzvu, ktor pjde do zoznamu.
Toto sa zabezpeuje napsanm kratej verzie nzvu do hranatch
ztvoriek za prkazom \verb|\caption|.
\begin{code}
\verb|\caption[Krtky]{DDDlllllhhhh}|
\end{code}

Prkazmi \verb|\label| a \verb|\ref| mete vytvori
odkazy na plvajce objekty vo vntri textu.

Nasledujci prklad kresl tvorec a vklad ho do dokumentu.
Toto mete poui, ak chcete necha miesto na obrzky, ktor
chcete vloi (vlepi) do dokonenho dokumentu.

\begin{code}
\begin{verbatim}
Obrzok~\ref{biela} je prkladom Pop-Art\,u.
\begin{figure}[!hbp]
\makebox[\textwidth]{\framebox[5cm]{\rule{0pt}{5cm}}}
\caption{Pkrt p centimetrov} \label{biela}
\end{figure}
\end{verbatim}
\end{code}

\noindent Vo vyie uvedenom prklade\footnote{za pedpokladu, e poradovnk obrzkov je przdny} sa \LaTeX{} \emph{skutone ako}~(\texttt{!}) poka
umiestni obrzok priamo \emph{tu}~(\texttt{h}). Ak to nie je
mon, poka sa umiestni obrzok na \emph{spodu}~(\texttt{b})
strany. Neuspejc pri pokuse umiestni obrzok na danej strane
zisuje, i by nebolo mon vytvori stranu plvajcich objektov
obsahujcu tento obrzok a mono niekoko tabuliek z~poradovnka
tabuliek. Ak nem dostatok materilu na stranu plvajcich
objektov, \LaTeX{} zane nov stranu a ete raz bude narba
s~obrzkom, ako keby sa prve teraz objavil v~texte.

Za uritch podmienok me by nevyhnutn pouitie prkazu
\begin{lscommand}
\ci{clearpage} alebo dokonca \ci{cleardoublepage}
\end{lscommand}
\noindent Tento prikazuje \LaTeX u~okamite umiestni zvyn
plvajce objekty nachdzajce sa v~poradovnkoch a a potom
zaa nov stranu. Na zaiatok novej pravej strany ns nastav
prkaz \ci{cleardoublepage}.

Neskr sa v~tomto vode do \LaTeX u dozviete, ako vklada
PostScriptov obrzky do vaich \LaTeX ovch dokumentov.

\endinput


%%% Local Variables:
%%% mode: latex
%%% TeX-master: "lshort2e"
%%% En