summaryrefslogtreecommitdiff
path: root/info/lshort/slovak/STHINGS.TEX
blob: 849574d24bc2eb7e66c5036473e85dd5f910210b (plain)
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42
43
44
45
46
47
48
49
50
51
52
53
54
55
56
57
58
59
60
61
62
63
64
65
66
67
68
69
70
71
72
73
74
75
76
77
78
79
80
81
82
83
84
85
86
87
88
89
90
91
92
93
94
95
96
97
98
99
100
101
102
103
104
105
106
107
108
109
110
111
112
113
114
115
116
117
118
119
120
121
122
123
124
125
126
127
128
129
130
131
132
133
134
135
136
137
138
139
140
141
142
143
144
145
146
147
148
149
150
151
152
153
154
155
156
157
158
159
160
161
162
163
164
165
166
167
168
169
170
171
172
173
174
175
176
177
178
179
180
181
182
183
184
185
186
187
188
189
190
191
192
193
194
195
196
197
198
199
200
201
202
203
204
205
206
207
208
209
210
211
212
213
214
215
216
217
218
219
220
221
222
223
224
225
226
227
228
229
230
231
232
233
234
235
236
237
238
239
240
241
242
243
244
245
246
247
248
249
250
251
252
253
254
255
256
257
258
259
260
261
262
263
264
265
266
267
268
269
270
271
272
273
274
275
276
277
278
279
280
281
282
283
284
285
286
287
288
289
290
291
292
293
294
295
296
297
298
299
300
301
302
303
304
305
306
307
308
309
310
311
312
313
314
315
316
317
318
319
320
321
322
323
324
325
326
327
328
329
330
331
332
333
334
335
336
337
338
339
340
341
342
343
344
345
346
347
348
349
350
351
352
353
354
355
356
357
358
359
360
361
362
363
364
365
366
367
368
369
370
371
372
373
374
375
376
377
378
379
380
381
382
383
384
385
386
387
388
389
390
391
392
393
394
395
396
397
398
399
400
401
402
403
404
405
406
407
408
409
410
411
412
413
414
415
416
417
418
419
420
421
422
423
424
425
426
427
428
429
430
431
432
433
434
435
436
437
438
439
440
441
442
443
444
445
446
447
448
449
450
451
452
453
454
455
456
457
458
459
460
461
462
463
464
465
466
467
468
469
470
471
472
473
474
475
476
477
478
479
480
481
482
483
484
485
486
487
488
489
490
491
492
493
494
495
496
497
498
499
500
501
502
503
504
505
506
507
508
509
510
511
512
513
514
515
516
517
518
519
520
521
522
523
524
525
526
527
528
529
530
531
532
533
534
535
536
537
538
539
540
541
542
543
544
545
546
547
548
549
550
551
552
553
554
555
556
557
558
559
560
561
562
563
564
565
566
567
568
569
570
571
572
573
574
575
576
577
578
579
580
581
582
583
584
585
586
587
588
589
590
591
592
593
594
595
596
597
598
599
600
601
602
603
604
605
606
607
608
609
610
611
612
613
614
615
616
617
618
619
620
621
622
623
624
625
626
627
628
629
630
631
632
633
634
635
636
637
638
639
640
641
642
643
644
645
646
647
648
649
650
651
652
653
654
655
656
657
658
659
660
661
662
663
664
665
666
667
668
669
670
671
672
673
674
675
676
677
678
679
680
681
682
683
684
685
686
687
688
689
690
691
692
693
694
695
696
697
698
699
700
701
702
703
%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%
% Contents: Veci, ktor potrebujete vedie
% $Id: things.tex,v 1.2 1996/01/25 14:01:06 oetiker Exp oetiker $
%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%

\chapter{Veci, ktor potrebujete vedie}
\begin{intro}
V~prvej asti tejto kapitoly sa dozviete trochu o~filozofii a
histrii \LaTeX u 2$_\varepsilon$. Druh as kapitoly sa venuje zkladnej
truktre \LaTeX ovho dokumentu. Po pretan tejto kapitoly
by ste mali ma hrub predstavu o~tom, ako pracuje \LaTeX{}.
Pretanie tejto kapitoly vm pome posklada vetky alie
informcie do vekho obrazu.
\end{intro}

\section{The Name of the Game}
\subsection{\TeX}

\TeX{} je potaov program, ktorho autorom je
\index{Knuth, Donald E.}Donald E.~Knuth~\cite{texbook}. Je uren
na kvalitn tla textu a matematickch vzorcov. Knuth zaal psa typografick nstroj \TeX{} v~roku 1977 aby preskmal potencil digitlneho tlaovho vybavenia, ktor v~tom ase zaalo pomaly prenika do typografickho priemyslu, najm v~ndeji, e doke zvrti trend zhorujcej sa typografickej kvality postihujci jeho vlastn knihy a lnky. \TeX{}, ktor pouvame dnes, bol uvonen v~roku 1982 s niekokmi drobnmi rozreniami pridanmi v~roku 1989 na lepiu podporu 8-bitovch psmen a vyuitie mnohonsobnch jazykov. \TeX{} je slvny svojou extrmnou stabilitou, schopnosou pouitia na mnohch rznych typoch potaov a skutonou bezchybnosou. slo verzie konverguje k~$\pi$ a v~sasnosti je to 3.14159.  

\TeX{} sa ta ako \uv{Tech}, s~\uv{ch} ako v~nemeckom slove
\uv{Ach} alebo ktskom \uv{Loch}. V~prostred \texttt{ASCII} sa \TeX{}
pe \texttt{TeX}.

\subsection{\LaTeX}

\LaTeX{} je balk makier, ktor umouje autorovi psa a
nsledne tlai svoje prce v~najvyej typografickej kvalite,
pouvajc preddefinovan pro\-fe\-sio\-nl\-ne rozmiestnenie obsahu
dokumentu. Pvodnm autorom \LaTeX u~je
\index{Lamport, Leslie}Leslie Lamport~\cite{manual}. Pouva
\TeX{} ako typografick nstroj.

V~roku 1994 bol balk \LaTeX{} aktualizovan
\index{LaTeX3@\LaTeX 3}\LaTeX 3 tmom vedenm \index{Mittelbach,
Frank}Frankom Mittelbachom tak, aby obsahoval niektor dlho
poadovan vylepenia a aby sa zjednotili vetky zplatov verzie, ktor
vznikli od vytvorenia \index{LaTeX 2.09@\LaTeX{} 2.09}\LaTeX{}u 2.09
pred niekokmi rokmi. Nato, aby sa nov verzia dala odli od
starej, bola pomenovan \index{LaTeX 2e@\LaTeXe}\LaTeXe. Tto
publikcia sa zaober prve u spomnanou verziou \LaTeXe.

\LaTeX{} sa vyslovuje \uv{Lay-tech} alebo \uv{Lah-tech}. \LaTeX{}
sa v~prostred \texttt{ASCII} pe \texttt{LaTeX}.
\LaTeXe{} sa vyslovuje \uv{Lej-tech dva e} a pe sa \texttt{LaTeX2e}.

Hore uveden obrzok~\ref{components} % on page \pageref{components}
ukazuje spoluprcu \TeX{}u a \LaTeX u2\raisebox{-0.3ex}{$\varepsilon$}. Tento obrzok je prevzat z~\texttt{wots.tex} od Kees van der Laana.

\begin{figure}[btp]
\begin{lined}{0.8\textwidth}
\begin{center}
\input{kees.fig}
\end{center}
\end{lined}
\caption{Zloky systmu \TeX{}} \label{components}
\end{figure}

\section{Zklady}

\subsection{Autor, knin dizajnr a sadza}

Ke chc autori nieo publikova, odnes svoj rukopis do vydavatestva.
Kni\-n dizajnr vydavatestva potom rozhodne o~prave
dokumentu (o~rke stpcov, druhoch psma, medzerch pred a po
nadpisoch, \dots). Dizajnr nape intrukcie do rukopisu a d ho
sadzaovi, ktor priprav knihu poda tchto intrukci.

udsk dizajnr sa sna zisti, o si autor myslel poas psania
rukopisu. Na zklade svojich profesionlnych vedomost a
obsahu rukopisu rozhoduje o~nadpisoch kapitol, citcich, prkladoch,
vzorcoch, at.

V~prostred \LaTeX u~berie na seba lohu dizajnra \LaTeX{} a
pouva \TeX{} ako svojho sadzaa. Ale \LaTeX{} je tie \uv{len}
program a preto potrebuje alie vedenie. Autor mus poskytn dodaton
informcie, ktor opisuj truktru jeho prce. Tieto informcie
sa vpisuj do textu ako \uv{\LaTeX ov prkazy}.

Toto je trochu odlin od prstupu \wi{WYSIWYG}\footnote{What you see is
what you get. -- o vid, to dostane.}, ktor vyuva vina
modernch procesorov ako \emph{MS Word} alebo
\emph{Corel WordPerfect}. Pri tchto aplikcich, autori uruj
vstup interaktvne poas psania textu do potaa. Poas
celej prce takto mu vidie na monitore, ako bude prca nakoniec vyzera, ke bude vytlaen.

Pri \LaTeX u~zvyajne nie je mon poas psania vidie konen
vstup. Vsledn tvar textu sa vak me prezera na monitore po 
spracovan \LaTeX om. alie pravy sa mu urobi pred vlastnou 
tlaou dokumentu.

\subsection{Vzor vstupu}

Typografick dizajn je remeslo. Nesksen autori sa asto dopaj
vnych chb, mysliac si, e vzor knihy je hlavne vec
estetiky-\uv{Ak dokument vyzer dobre po umeleckej strnke, potom
je navrhnu.} Kee vak m dokument sli na tanie a nie visie
niekde v~galrii, itatenos a zrozumitenos s najdleitejie
a a potom nasleduje pekn vzor.
Prklady:
\begin{itemize}
\item vekos textu a slovanie kapitol sa m vybera tak, aby
  truktra kapitol a odsekov bola jasn pre itatea,
\item riadky maj by dostatone krtke, aby nenamhali zrak
  itatea a zrove dos dlh, aby pekne zaplnili stranu.
\end{itemize}

Pouitm systmov WYSIWYG autori asto dosahuj esteticky zrak
poteujce dokumenty s~nedostatonou alebo nedslednou truktrou.
\LaTeX{} predchdza takmto chybm pri formtovan, ntiac autora
vysvetli \emph{logick} truktru svojho dokumentu. \LaTeX{} nsledne
zvol vstup, najviac zodpovedajci poiadavkm autora.

\subsection{Vhody a nevhody}

Ke udia z~\wi{WYSIWYG}ovho sveta stretn ud, ktor pouvaj \LaTeX{}, najastejie sa diskutuje \uv{\wi{o vhodch \LaTeX u}
v~porovnan s~normlnym textovm procesorom} alebo naopak.
Najlepie urobte, ak takto rozhovor zane, ke budete v~zad,
kee sa takto diskusia asto vymyk z~rk. Avak niekedy niet niku\ldots

\medskip\noindent Teda tu je troka streliva. Najvie vhody \LaTeX u~oproti normlnym textovm procesorom s nasledujce:

\begin{itemize}
\item S dostupn profesionlne vytvoren pravy strnky, take dokument skutone vyzer, ako keby bol \uv{vytlaen}.
\item Psanie matematickch vzorcov je zabezpeen pohodlnm
  spsobom.
\item Uvateovi sa sta naui niekoko ahko pochopitench
  prkazov, definujcich logick truktru dokumentu. Takmer
  nikdy nemus \uv{fuova} do nastavenej pravy dokumentu.
\item ahko mu by vygenerovan aj zloit truktry, ako poznmky pod iarou, 
odkazy, obsah, pouit literatra a register.
\item Na rieenie mnohch typografickch loh priamo nepodporovanch zkladnm 
  \LaTeX om existuj vone pripojiten balky makier.
Naprklad mete pomocou nich vloi do textu
\textsc{PostScript}ov grafiku alebo vytvori bib\-lio\-gra\-fie
  dodrujc presn tandardy. Mnoho z~tchto vone pripojitench
  makier je opsanch v~\companion.
\item \LaTeX{} povzbudzuje autorov psa texty s~kvalitnou
  truktrou, pretoe toto je spsob, ako \LaTeX{}
  pracuje --- pecifikovanm truktry.
\item \TeX{}, formtovac motor \LaTeX u2\raisebox{-0.3ex}{$\varepsilon$}, je bezplatn         			                 
  a ahko prenositen. Preto be takmer na kadej dostupnej hardvrovej platforme.
%
% aie prklady ...
%
\end{itemize}

\medskip

\noindent\LaTeX{} m aj urit nevhody, ale myslm si, e je pre ma trochu obtiane njs nejak rozumn, hoci som si ist, e in udia by vm mohli poveda o~stovkch \texttt{;-)}

\begin{itemize}
\item \LaTeX{} nefunguje dobre uom, ktor predali svoju duu\ldots
%\item Na spustenie \LaTeX u~treba viac priestoru (pamte, miesta
%na disku, operanej pamte) ako na spustenie jednoduchho
%textovho editora. Situcia sa vak zlepuje, kee Word pre
%Windows potrebuje stle viac miesta na disku ako systm
%\LaTeX{}. Ke djde rad na vyuvanie procesora, \LaTeX{} poraz
%kad WYSIWYG systm, pretoe mnostvo CPU vyuva len pri
%spracovan textu, priom systmy WYSIWYG blokuj CPU po cel dobu
%spracovania dokumentov.
\item Hoci pri preddefinovanch formtoch strn sa daj upravova niektor
  parametre, vytvorenie novho formtu je nron a zaberie vea asu\footnote{Hovor 
  sa, e to bude jeden z~kovch prvkov na ktor sa upriami pozornos pri
  pripravovanom systme \LaTeX 3.}.%
  \index{LaTeX3@\LaTeX 3}
\item Je vemi ak napsa netruktrovan a chaotick dokument.
\item V kreok by nemusel by nikdy schopn, navzdory niektorm povzbudzujcim prvm krokom, plne pochopi pojem logickho znakovania (Logical Markup). 
\end{itemize}

\section{Vstupn sbory \LaTeX u}

Zdrojov sbor pre \LaTeX{} je jednoduch sbor v~\texttt{ASCII} formte.
Mete ho vytvori ubovonm textovm editorom. Obsahuje text
dokumentu rovnako ako aj prkazy, ktor hovoria \LaTeX u~ako vysdza
text.

\subsection{Medzery}

Znaky \uv{bielych miest}, ako medzera alebo tabultor, sa
v~\LaTeX u~interpretuj zhodne ako medzera (\uv{space}).
\emph{Viacero za sebou nasledujcich} medzier sa povauje za \emph{jednu} medzeru.
Von miesto na zaiatku riadku sa vo veobecnosti ignoruje a samotn koniec
riadku sa povauje za jednu medzeru.
\index{medzera!na zaiatku riadku}

Przdny riadok medzi dvoma riadkami textu definuje koniec odstavca.
\emph{Viacero} vonch riadkov sa berie rovnako ako \emph{jeden}
von riadok. Prkladom je niie uveden text. Na avej strane vidte
zdrojov text a na pravej strane je preformtovan vstup.
\begin{example}
Nezle na tom, i
zadte za slovom jednu,
alebo   viac     medzier.

Von riadok zana nov
odstavec.
\end{example}

\subsection{pecilne znaky}

Nasledujce znaky s rezervovanmi symbolmi, \index{rezervovan
symboly} ktor bu maj pre \LaTeX{} zvltny vznam, alebo nie s dostupn
vo vetkch fontoch. Ak ich napete priamo do textu, zvyajne sa
pri tlai nevytlaia, ale vinou dontia \LaTeX{} robi tak
veci, ktor ste nemali v~mysle.
\begin{code}
\verb.$ & % # _ { }  ~  ^  \ . %$
\end{code}

\pagebreak

Ako uvidte, tieto symboly mete vloi do vho dokumentu
pridanm obrtenho lomtka pred ne: 
\begin{example}
\$ \& \% \# \_ \{ \}
\end{example}

Zvyn symboly (a mnoho alch) mu by vytlaen pomocou
pecilnych prkazov v~matematickom prostred alebo ako
diakritick znamienka. Znak obrtenho lomtka $\backslash$ \emph{nememe} 
zska  pridanm alieho sptnho lomtka pred neho (\texttt{\char'134\char'134}), tto postupnos sa pouva na zalamovanie riadkov.\footnote{Vyskajte namiesto toho prkaz \texttt{\$\char'134backslash\$}. Vytvor znak \suv{$\backslash$}. 
Prkaz \texttt{\char'134texttt\{\char'134char'134\}} vytvor znak \texttt{\char'134}.}

\subsection{Prkazy \LaTeX u}\label{sec:latexcom}

Prkazy \index{prkazy} \LaTeX u~rozliuj vek a mal psmen
a maj jeden z~nasledujcich dvoch tvarov:

\begin{itemize}
\item Zanaj sa obrtenm lomtkom \index{obrten lomtko}
\verb|\| a potom pokrauj nzvom zloenm len z~psmen. Nzvy
prkazov s zakonen medzerou, slom alebo nejakm inm
\uv{nepsmenom}.
\item Skladaj sa z~obrtenho lomtka a prve jednho znaku (selnho
alebo pecilneho).
\end{itemize}

%
% \\* nevyhovuje !
%

%
% Je \3 platnm prkazom? (jacoboni)
%

\LaTeX{} ignoruje medzery za prkazmi. Ak chcete dosta za
prkazom \index{medzera!po prkaze}medzeru, muste za prkaz
napsa \verb|{}| a medzeru alebo poui pecilny prkaz po
zadan vho prkazu. Ztvorky (\verb|{}|) zabrnia \LaTeX
u~poiera vetky medzery za nzvom prkazu.
\begin{example}
tal som, e Knuth rozdeuje
ud pouvajcich \TeX{} na 
\TeX{}nikov a \TeX pertov. \\
Dnes je \today.
\end{example}

Niektor prkazy vyaduj \wi{parameter}, ktor sa vklad do
zloench ztvoriek \index{zloen ztvorky}\verb|{ }| za nzvom
prkazu. Niektor prkazy podporuj \wi{nepovinn parametre},
ktor sa pridvaj za nzov prkazu do hranatch ztvoriek \verb|[ ]|. \index{hranat ztvorky}
Nasledujci prklad pouva niektor \LaTeX ov prkazy. Netrpte
sa pre ne, neskr bud vysvetlen.
\begin{example}
Mete ma \textsl{nakloni}!
\end{example}
\begin{example}
Zanite, prosm, nov riadok
prve tu!\newline
akujem!

Zanite nov riadok
prve tu!\linebreak[3]
akujem!

Zanite nov riadok
prve tu!\linebreak[4]
akujem!
\end{example}

\subsection{Poznmky}
\index{poznmky}

Ak \LaTeX{} naraz poas spracovvania vstupnho sboru na znak percenta
\verb|%|, bude ignorova zvyok danho riadku, znak ukonenia riadku a vetky medzery na zaiatku nasledujceho riadku. 

Toto sa d poui na psanie poznmok do vstupnho sboru, ktor sa neuku
vo vytlaenej verzii.
\begin{example}
Toto je  % hlpy
% Lepie: poun <----
prklad: super%
          pred%
      en slovo
\end{example}

Znak \% me by tie pouit na rozdelenie dlhch vstupnch riadkov, v~ktorch s zakzan medzery, respektve konce riadkov.

Na dlhie poznmky muste poui prostredie \ei{lscomment} poskytovan balkom
\pai{verbatim}.
\begin{example}
Toto je al
\begin{comment}
dos hlpy,
ale uiton
\end{comment}
prklad zalenenia komentrov do vho dokumentu.
\end{example}
 

\section{truktra zdrojovho sboru}

Ke \LaTeXe{} spracovva zdrojov sbor, oakva, e bude ma
urit tuktru. \index{truktra} Teda kad zdrojov sbor mus
zana prkazom
\begin{code}
\verb|\documentclass{...}|
\end{code}
Toto pecifikuje, ak tl dokumentu chcete napsa. Potom mete
zada prkazy, ktor maj ovplyvni tl celho dokumentu, alebo
mete natiahnu  \wi{balky} (\wi{makr}), ktor pridaj do systmu \LaTeX{}
nov vybavenie. Na natiahnutie takchto balkov pouite prkaz
\begin{code}
\verb|\usepackage{...}|
\end{code}

Ke je vetko nastaven\footnote{Priestor medzi \texttt{\bs
    documentclass} a \texttt{\bs
    begin\char'173document\char'175} sa nazva
  \emph{\wi{preambula}}. Ak pouvate v~\CSTeX u diakritiku, muste zada
prkaz \texttt{\bs usepackage\char'173slovak\char'175}, respektve
\texttt{\bs usepackage\char'173czech\char'175}.},
zanete samotn text prkazom

\begin{code}
\verb|\begin{document}|
\end{code}

alej napete text, pomiean s~niekokmi uitonmi \LaTeX ovmi
prkazmi. Na konci dokumentu pridte prkaz
\begin{code}
\verb|\end{document}|
\end{code}
ktor povie \LaTeX u, e tu kon v text. Vetko, o nasleduje
za tmto prkazom, bude \LaTeX{} ignorova.

Obrzok~\ref{mini} ukazuje obsah minimlneho \LaTeX ovho sboru,
trochu zloitej \wi{zdrojov sbor} ukazuje
obrzok~\ref{document}.

\begin{figure}[!htp]
\begin{lined}{6cm}
\begin{verbatim}
\documentclass{article}
\usepackage{slovak}
\begin{document}
Mal je pekn.
\end{document}
\end{verbatim}
\end{lined}
\caption{Minimlny \LaTeX ov sbor} \label{mini}
\end{figure}

\begin{figure}[!bp]
\begin{lined}{10cm}
\begin{verbatim}
\documentclass[a4paper,11pt]{article}
\usepackage{slovak,latexsym}
\author{H.~Partl}
\title{Minimalizmus}
\frenchspacing
\begin{document}
\maketitle
\tableofcontents
\section{Zaiatok}
Nu, a tu zana mj prekrsny lnok.
\section{Koniec}
\ldots{} a tu kon.
\end{document}
\end{verbatim}
\end{lined}
\caption{Prklad realistickho asopiseckho lnku} \label{document}
\end{figure}

\section{prava dokumentu}

\subsection{tly dokumentov}\label{sec:documentclass}

Prv informcia, ktor potrebuje \LaTeX{} poas formtovania
sboru, je typ dokumentu, ak chcel autor vytvori. To definuje prkaz
\ci{documentclass}:
\begin{lscommand}
\ci{documentclass}\verb|[|\emph{voby}\verb|]{|\emph{trieda}\verb|}|
\end{lscommand}
\noindent Parameter \emph{trieda} pecifikuje tl (triedu) dokumentu, ktor
chceme vytvori. Tabuka~\ref{documentclasses} uvdza tly
dokumentov, ktor s v~tejto prruke obsiahnut. V~distribcii
\LaTeXe{} sa stretvame aj s~almi triedami pre in dokumenty, vrtane
listov a fli. Parameter \emph{\wi{voby}} upravuje
zkladn nastavenia dokumentu. Voby musia by oddelen iarkami.
Najbenejie voby (nastavenia) pre tandardn tly dokumentu
njdete v~tabuke~\ref{options}.


\begin{table}[!bp]
\caption{tly (triedy) dokumentov} \label{documentclasses}
\begin{lined}{12cm}
\begin{description}
\item [\normalfont\texttt{article}] na lnky vo vedeckch
  asopisoch, prezentcie, krtke sprvy, dokumentciu programu,
  pozvnky, \ldots
  \index{tl dokumentu \texttt{(documentclass)}!\texttt{article} (lnok)}
\item [\normalfont\texttt{report}] na dlhie sprvy obsahujce
  niekoko kapitol, krtke knihy, dizertan prce, \ldots
  \index{tl dokumentu \texttt{(documentclass)}!\texttt{report}
  (sprva)}
\item [\normalfont\texttt{book}] na skuton knihy
  \index{tl dokumentu \texttt{(documentclass)}!\texttt{book}
  (kniha)}
\item [\normalfont\texttt{letter}] na psanie listov
  (korepondenciu)
  \index{tl dokumentu \texttt{(documentclass)}!\texttt{letter}
  (list)}
\item [\normalfont\texttt{slides}] na flie. Tento typ
  pouva vek bezptkov psmen (\textsf{sans serif}).
  \index{tl dokumentu \texttt{(documentclass)}!\texttt{slide}
  (priesvitka)} Namiesto toho sa mete rozhodn pre pouvanie 
Foil\TeX u\footnote{\texttt{CTAN:/tex-archive/macros/latex/packages/%
    supported/foiltex}}.
\end{description}
\end{lined}
\end{table}

\begin{table}[!bp]
\caption{Nastavenia dokumentu (voby prkazu \texttt{\char'134documentclass})} \label{options}
\begin{lined}{12cm}
\begin{flushleft}
\begin{description}
\item[\normalfont\texttt{10pt}, \texttt{11pt}, \texttt{12pt}]%
  --- nastavuje vekos hlavnho fontu, pouitho v~dokumente.
Ak sa voba nepouije, predpoklad sa \texttt{10pt}.\index{vekos psma dokumentu}
\index{zkladn vekos psma}
\item[\normalfont\texttt{a4paper}, \texttt{letterpaper}, \ldots]
--- definuje
  formt strany. Vchodzia ve\-kos je \texttt{letterpaper}. Okrem
  toho sa mu poui aj for\-m\-ty \texttt{a5paper}, \texttt{b5paper},
  \texttt{executivepaper} a \texttt{legalpaper}.
  \index{papier!legal}\index{rozmery papiera}\index{papier!A4}
  \index{papier!listov} \index{papier!A5}\index{papier!B5}
  \index{papier!hlavikov}

\item[\normalfont\texttt{fleqn}] ---  namiesto centrovania zobraz
  vzorce (rovnice) zarovnan doava.

\item[\normalfont\texttt{leqno}] --- umiestuje slovanie
vzorcov (rovnc) na av stranu (vzorca) namiesto pravej.

\item[\normalfont\texttt{titlepage}, \texttt{notitlepage}] --- pecifikuje,
  i po nzve dokumentu \index{nzov dokumentu} m by zaat nov
  strana, alebo nie.
  Pri dokumente typu \texttt{article} nie je implicitne nastaven,
  aby po nzve bola zaat nov strana, km pri triedach \texttt{report} a
  \texttt{book} to tak nastaven je.  \index{nzov} %title

\item[\normalfont\texttt{twocolumn}] --- hovor \LaTeX{}u, aby
  vysdzal dokument v~dvoch stpekoch. \index{dva stpce}

\item[\normalfont\texttt{twoside, oneside}] --- upresuje, i
  vstup m by jedno- alebo obojstrann. Pri triedach \texttt{article}
  a \texttt{report} je zkladom jednostrann \index{tla!jednostrann}
  a pri tle \texttt{book} je to obojstrann \index{tla!obojstrann}
  tla. Voba \texttt{twoside} \emph{neoznmi} vaej tlaiarni, e m skutone vyrobi dvojstrann vstup. 

\item[\normalfont\texttt{openright, openany}] --- zabezpe, aby
  kapitoly zanali bu iba na pravej strane alebo na ktorejkovek
  nasledujcej vonej strane. Toto nastavenie nepracuje pri tle
  \texttt{article}, pretoe tento typ dokumentu nepozn kapitoly.
  Pri dokumentoch typu \texttt{report} tandardne
  zana nov kapitola na najbliej vonej stnke a pri triede
  \texttt{book} na najsledujcej pravej strane.
\end{description}
\end{flushleft}
\end{lined}
\end{table}

Prklad: Vstupn sbor pre \LaTeX{} me zana riadkom
\begin{code}
\ci{documentclass}\verb|[11pt,twoside,a4paper]{article}|
\end{code}
Tento riadok prikazuje \LaTeX u~vysdza dokument ako \emph{lnok}
so zkladnou vekosou fontov \emph{jedens bodov}, priom vstup mus
by vhodn na \emph{obojstrann} tla na papieri formtu \emph{A4}.
%\pagebreak[2]

\subsection{Balky -- packages}
\index{balk} Poas psania dokumentu pravdepodobne njdete
miesta, kde samotn zkladn \LaTeX{} neme vyrieit v problm. Ke
chcete do vho dokumentu vloi grafiku, \index{grafika}
\wi{farebn text} alebo zdrojov text zo sboru, muste zvi
schopnosti \LaTeX u. Takto rozrenia sa nazvaj balky makier.
Tieto balky sa aktivuj pomocou prkazu
\begin{lscommand}
\ci{usepackage}\verb|[|\emph{voby}\verb|]{|\emph{balk}\verb|}|
\end{lscommand}
\noindent kde \emph{balk} je nzov balka a \emph{voby} je
zoznam kovch slov, ktor spaj pecilne vlastnosti danho balka.
Niektor balky s obsiahnut v~zkladnej distribcii 
\LaTeX u2\raisebox{-0.3ex}{$\varepsilon$}
(pozri tabuku~\ref{packages}). alie s ren samostatne.
Viac informci o~balkoch intalovanch na vaej uvateskej
stanici sa mete dota vo vaom \guide.
Zkladnm zdrojom informci o~\LaTeX u~je \companion.
Obsahuje popisy stoviek balkov, spolu s~informciami, ako napsa
vae vlastn rozrenia pre \LaTeXe.

\begin{table}[!hbp]
\caption{Niektor balky, distribuovan s~\LaTeX om} \label{packages}
\begin{lined}{11cm}
\begin{description}
\item[\normalfont\pai{doc}] umouje dokumentciu \LaTeX ovch
  programov. \\
  Popis je v~\texttt{doc.dtx}\footnote{Tento sbor by mal by
  intalovan na vaom systme a mali by ste ma monos zska
  \texttt{dvi} sbor pomocou prkazu \texttt{latex doc.dtx}. Toto
  ist plat aj o~ostatnch balkoch, uvdzanch v~tejto tabuke.}
  a v~\companion.

\item[\normalfont\pai{exscale}] poskytuje stupovan verzie 
  rozrenho matematickho fontu. \\
  Popis v~\texttt{ltexscale.dtx}.

\item[\normalfont\pai{fontenc}] stanovuje, ak \wi{kdovanie
fontov} m \LaTeX{} poui. \\
  Popis v~\texttt{ltoutenc.dtx}.

\item[\normalfont\pai{ifthen}] poskytuje prkazy typu
  `ak \ldots potom vykonaj \ldots in vykonaj \dots.\\
  Popis v~\texttt{ifthen.dtx} a v~\companion.

\item[\normalfont\pai{latexsym}] muste poui na sprstupnenie
fontu symbolov \LaTeX u. \\
  Popis v~\texttt{latexsym.dtx} a v~\companion

\item[\normalfont\pai{makeidx}] poskytuje prkazy na tvorbu indexov.\\
  Popis v~kapitole~\ref{sec:indexing} a v~\companion.

\item[\normalfont\pai{syntonly}] spracuje dokument bez toho, aby
  ho vysdzal.\\
  Popis v~\texttt{syntonly.dtx} a v~\companion. Toto je uiton
  na rchle preverenie chb.

\item[\normalfont\pai{inputenc}] umouje pecifikova vstupn
  kdovanie ako ASCII, ISO Latin-1, ISO Latin-2, kdovanie strn
437/850 IBM, Apple Macintosh, Next, ANSI-Windows alebo
definovan uvateom. \\
  Popis v~\texttt{inputenc.dtx}.
\end{description}
\end{lined}
\end{table}

%\clearpage
%
% Package Info pointer
%
%

\subsection{tly strn}

\LaTeX{} podporuje tri preddefinovan kombincie
zhlavia/pty strn nazvan tly strn \index{zhlavie}
\index{pta strany}(\wi{page style}s).
Prkaz
\index{formt strnky (\texttt{\bs pagestyle}) !plain@\texttt{plain}}\index{plain@\texttt{plain}}
\index{formt strnky (\texttt{\bs pagestyle}) !headings@\texttt{headings}}\index{headings@\texttt{headings}}
\index{formt strnky (\texttt{\bs pagestyle}) !empty@\texttt{empty}}\index{empty@\texttt{empty}}
\begin{lscommand}
\ci{pagestyle}\verb|{|\emph{tl}\verb|}|
\end{lscommand}
\noindent definuje, ktor z~monch kombinci treba poui.
Tabuka~\ref{pagestyle} uvdza preddefinovan tly.

\begin{table}[!hbp]
\caption{Preddefinovan tly strn \LaTeX u} \label{pagestyle}
\begin{lined}{12cm}
\begin{description}

\item[\normalfont\texttt{plain}] vytla sla strn na spodok
  strany do stredu pty strany. Toto je tandardn tl strany.

\item[\normalfont\texttt{headings}] vytla do zhlavia kadej
  strany nzov aktulnej kapitoly (oddielu) a slo strany, priom pta
  dokumentu ostane przdna. (Takmto tlom je napsan tento
  dokument.)

\item[\normalfont\texttt{empty}] nastavuje, aby zhlavie ako aj
  pta strnky ostali przdne.
\end{description}
\end{lined}
\end{table}

tl aktulnej strnky sa me meni prkazom
\begin{lscommand}
\ci{thispagestyle}\verb|{|\emph{tl}\verb|}|
\end{lscommand}
V~\companion{} a v~oddieli \ref{sec:fancy} na strane \pageref{sec:fancy} njdete popis, ako si mete vytvori vae vlastn zhlavie a ptu strany.
%
% Pointer to the Fancy headings Package description !
%
%
% Add Info on page-numbering, ...
% \pagenumbering

\section{Sbory, na ktor mete natrafi}

Pri prci s~\LaTeX{}om sa oskoro ocitnete v~bludisku sborov s~rznymi
koncovkami (\wi{extension}s) a pravdepodobne bez pochopenia ich pvodu. 
Doleuvedn zoznam vm napovie nieo o rznych \wi{typoch sborov}, na ktor mete natrafi pri prci s~\TeX{}om. Prosm, vezmite vak na vedomie, e tto tabuka si nenrokuje sta sa plnm zoznamom koncoviek 
a ak njdete tak, o ktorej ste presveden, e je dleit, napte nm pr riadkov.

\begin{description}
  
\item[\wi{.tex}] Vstupn (zdrojov) sbor \LaTeX{}u alebo \TeX{}u. Me ho  kompilova \texttt{latex}, respektve \texttt{tex}.
\item[\wi{.sty}] \LaTeX{}ovk balk makier. Je to sbor, ktor mete zaradi do vho \LaTeX{}ovskho dokumentu prkazom \ci{usepackage}.
\item[\wi{.dtx}] Dokumentovan \TeX{}. Je to zkladn formt rozirovanch
  \LaTeX{}ovch tlovch sborov. Ak spracujete .dtx sbor, zskate dokumentovan kd makier \LaTeX{}ovskho balka obsiahnutho v~.dtx
  sbore.
\item[\wi{.ins}] Je to intaltor pre sbory obsiahnut v~oznaenom .dtx sbore. Ak si stiahnete \LaTeX{}ovsk balk zo siete,
  vinou zskate sbory .dtx a .ins. Spustenm \LaTeX{}u so sborom .ins  rozbalte sbor .dtx.
\item[\wi{.cls}] Sbory tried uruj vzhad vaich dokumentov. Zavdzaj sa prkazom \ci{documenentclass}.
\end{description}
Nasledujce sbory sa vygeneruj ak spustte \LaTeX{} so svojm zdrojovm sborom:

\begin{description}
\item[\wi{.dvi}] Device Independent file (sbor nezvisl na zariaden). Toto je hlavn vsledok kompilovania \LaTeX{}om. Jeho obsah si mete pozrie pomocou DVI prehliadaa (DVI previewer program) alebo ho mete posla do tlaiarne po pouit programu \texttt{dvips} alebo podobnej aplikcie.
\item[\wi{.log}] Podva podrobn sprvu o priebehu poslednej kompilcie.
\item[\wi{.toc}] Sem sa ukladaj hlaviky oddielov. Nata sa pri nasledujcej kompilcii a pouije sa na vytvorenie obsahu (table of content).
\item[\wi{.lof}] Podobne ako .toc sbor, avak obsahuje zoznam obrzkov (list of figures).
\item[\wi{.lot}] Znova to ist pre zoznam tabuliek (list of tables).
\item[\wi{.aux}] al sbor prenajci informciu z~jednej kompilcie do alej. 
Sbor s prponou .aux sa okrem inho pouva na uloenie informci svisiacich s~krnymi odkazmi.
\item[\wi{.idx}] Ak v dokument obsahuje register. \LaTeX{} sem uklad vetky slov, ktor sa maj objavi v~registri. Tento sbor mus by spracovan programom \texttt{makeindex}. aliu informciu o tvorbe indexu njdete v~oddiele \ref{sec:indexing} na strane \pageref{sec:indexing}.
\item[\wi{.ind}] Je to vsledok spracovania sboru .idx pripraven na zaradenie do vho dokumentu poas nasledujceho kompilanho cyklu.
\item[\wi{.ilg}] Sbor hlsen o priebehu programu \texttt{makeindex}.
\end{description}



\section{Vek projekty}
Poas prce s~vekmi dokumentmi mete chcie rozdeli
vstupn sbor na niekoko ast. \LaTeX{} m dva prkazy, ktor
vm s~tm pomu.

Prkaz

\begin{lscommand}
\ci{include}\verb|{|\emph{menosboru}\verb|}|
\end{lscommand}
\noindent mete poui v~texte na vloenie obsahu
inho sboru \emph{menosboru.tex}. Zapamtajte si, e \LaTeX{} pred spracovanm vloenho
materilu z~\emph{menosboru.tex} zane nov stranu.

Druh prkaz me by pouit v~preambule. Umouje vm to
prikza \LaTeX u, aby vloil len niektor \uv{{\tt include}}
sbory.
\begin{lscommand}
\ci{includeonly}\verb|{|\emph{menosboru}\verb|,|\emph{menosboru}%
\verb|,|\ldots\verb|}|
\end{lscommand}
Po umiestnen tohoto prkazu v~preambule dokumentu,
bud vykonan iba tie prkazy \ci{include},
ktor s uvdzan v~\ci{includeonly}. Zapamtajte si, e v~nzve
sboru (menosboru) sa nesmie vyskytova iarka ani medzera.

Prkaz \ci{include} zana tla vkladanho textu na novej strane.
Toto je npomocn, ke pouvate \ci{includeonly}, pretoe
zalamovania strn (pa\-ge\-breaks) sa neposvaj ani v~prpade, ak
niektor z~vkladanch sborov vynechme.
Niekedy to vak nemus by iadce. V~takom prpade mete poui
prkaz
\begin{lscommand}
\ci{input}\verb|{|\emph{menosboru}\verb|}|
\end{lscommand}
\noindent Jednoducho vlo do dokumentu pecifikovan sbor.
Nepridvaj sa iadne reazce.

Ak chcete, aby \LaTeX{} rchlo skontroloval v dokument, mete poui balk \pai{syntonly}. Tento donti \LaTeX{} pri prechdzan vam dokumentom kontrolova len sprvnos syntaxe a pouitia prkazov, nevytvra sa vak iaden (DVI) vstup. Kee pri tomto reime be \LaTeX{} rchlejie, mete uetri v drahocenn as. Pouitie je vemi jednoduch:

\begin{verbatim}
\usepackage{syntonly}
\syntaxonly
\end{verbatim}

Ak chcete vytvori strany, sta zakomentova druh riadok (pridanm znaku percenta).
\endinput


%%% Local Variables:
%%% mode: latex
%%% TeX-master: "lshort2e"
%%% End: