summaryrefslogtreecommitdiff
path: root/info/lshort/slovak/SSPEC.TEX
blob: befc4a7d129ff7fc0dc3adc6126904ef85ca53e5 (plain)
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42
43
44
45
46
47
48
49
50
51
52
53
54
55
56
57
58
59
60
61
62
63
64
65
66
67
68
69
70
71
72
73
74
75
76
77
78
79
80
81
82
83
84
85
86
87
88
89
90
91
92
93
94
95
96
97
98
99
100
101
102
103
104
105
106
107
108
109
110
111
112
113
114
115
116
117
118
119
120
121
122
123
124
125
126
127
128
129
130
131
132
133
134
135
136
137
138
139
140
141
142
143
144
145
146
147
148
149
150
151
152
153
154
155
156
157
158
159
160
161
162
163
164
165
166
167
168
169
170
171
172
173
174
175
176
177
178
179
180
181
182
183
184
185
186
187
188
189
190
191
192
193
194
195
196
197
198
199
200
201
202
203
204
205
206
207
208
209
210
211
212
213
214
215
216
217
218
219
220
221
222
223
224
225
226
227
228
229
230
231
232
233
234
235
236
237
238
239
240
241
242
243
244
245
246
247
248
249
250
251
252
253
254
255
256
257
258
259
260
261
262
263
264
265
266
267
268
269
270
271
272
273
274
275
276
277
278
279
280
281
282
283
284
285
286
287
288
289
290
291
292
293
294
295
296
297
298
299
300
301
302
303
304
305
306
307
308
309
310
311
312
313
314
315
316
317
318
319
320
321
322
323
324
325
326
327
328
329
330
331
332
333
334
335
336
337
338
339
340
341
342
343
344
345
346
347
348
349
350
351
352
353
354
355
356
357
358
359
360
361
362
363
364
365
366
367
368
369
370
371
372
373
374
375
376
377
378
%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%
% Obsah: peciality systmu LaTeX
% $Id: spec.tex,v 1.2 1996/01/25 14:01:06 oetiker Exp oetiker $
%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%

\chapter{peciality}
\begin{intro}
Pri spjan vekho dokumentu vm \LaTeX{} pome riei
niektor pecilne problmy, akmi s vytvranie registra, manament bibliografickch dajov a in veci. Podstatne plnej popis pecialt a rozren prstupnch v~\LaTeX{}u mete njs v~{\normalfont\manual{}} a {\normalfont \companion}.
\end{intro}

\section{Vkladanie EPS grafiky}
Pomocou prostred \texttt{figure} a \texttt{table} poskytuje \LaTeX{}
zkladn monosti na prcu s~plvajcimi objektmi, naprklad
s~obrzkami alebo grafikou.

Pomocou \LaTeX{}u alebo \LaTeX{}ovch doplujcich balkov je mon
vytvra aj obrzky. Naneastie vina uvateov povauje
tento spsob za nron na pochopenie. Z~tohoto dvodu sa alej
nebudeme vytvranm obrzkov v~\LaTeX u~v~tomto manule zaobera.\footnote{V slovenskom preklade sa budeme, pozri oddiel \ref{pictureenv} na strane \pageref{pictureenv}. (pozn. prekl.).}
Bliie informcie o~tvorbe obrzkov njdete v~\companion{} a
\manual.

Ovea jednoduchm spsobom, ako dosta grafiku do dokumentu, je
vytvori si dan obrzok pecilnym grafickm programom%
\footnote{Ako naprklad  XFig, CorelDraw!, Freehand, Gnuplot, \ldots}
a potom vloi hotov obrzok do dokumentu. \LaTeX{} tu znovu  ponka irok
klu balkov, ktor ponkaj mnostvo spsobov, ako to urobi.
V~tomto vode sa budeme zaobera len typom \textsc{Encapsulated
PostScript} (EPS), nakoko je pomerne jednoduch a asto pouvan.
Aby ste mohli pouva obrzky vo formte EPS, muste ma k~dispozcii
\textsc{PostScript}ov tlaiare.\footnote{Druh spsob, ako poui
\textsc{PostScript}, je pomocou programu \textsc{GhostScript} dostupnho
na adrese \texttt{CTAN:/tex-archive/support/ghostscript}.}
\index{Encapsulated PostScript@\textsc{Encapsulated PostScript}}
\index{PostScript@\textsc{PostScript}}
\index{GhostScript@\textsc{GhostScript}}

Prospen sadu prkazov na vkladanie grafiky poskytuje balk
\pai{graphicx}, ktorho autorom je D.~P.~Carlisle.
Je to as celej rodiny balkov nazvanej \uv{grafick}
uzol.\footnote{\texttt{CTAN:/tex-archive/macros/latex/packages/graphics}}

Ak pracujete na systme, ktor m k~dispozcii
\textsc{PostScript}ov tlaiare a m naintalovan balk
\textsf{graphicx}, tak mete pouva nasledujci nvod, kde sa krok
za krokom dozviete, ako vloi grafiku do dokumentu:

\begin{enumerate}
\item Ulote svoj obrzok v~grafickom programe vo formte EPS.\footnote{Ak v softvr nedoke exportova do formtu EPS, mete si sksi naintalova ovlda \textsc{PostScript}ovej tlaiarne (naprklad nejak Apple LaserWriter) a potom tlai s~tmto ovldaom do sboru. Pri troche astia bude tento sbor vo formte EPS. Poznamenajme, e EPS obrzok nesmie obsahova viac ako jednu stranu. Niektor ovldae tlaiarn mu by explicitne nakonfigurovan na vytvranie formtu EPS.}

\item Aktivujte balk \textsf{graphicx} v~hlavike zdrojovho
sboru prkazom
\begin{lscommand}
\verb|\usepackage[|\emph{ovlda}\verb|]{graphicx}|
\end{lscommand}
\emph{ovlda} je nzov vho \uv{dvi to postscript} prekladaa.%
\footnote{Najrozrenej program sa vol \texttt{dvips}.}
Tento nzov je poadovan balkom, pretoe neexistuje tandard na vlenenie grafiky do \TeX{}u. Poznajc \emph{ovlda}, balk \textsf{graphicx}
zvol sprvnu metdu na vloenie informcie o obrzku do sboru~\texttt{.dvi} tak, aby ju tlaiare pochopila a mohla sprvne zaleni EPS sbor.

\item Na vloenie \emph{sboru} do dokumentu pouite
prkaz
\begin{lscommand}
\ci{includegraphics}\verb|[|\emph{k}=\emph{hodnota},
\ldots\verb|]{|\emph{file}\verb|}|
\end{lscommand}
Za voliten parametre sa berie zoznam iarkami oddelench
\emph{kov}~a ich hodnt.
\emph{Ke} sa mu poui na zmenu rky, vky
a otanie vkladanej grafiky. Tabuka~\ref{keyvals} uvdza zoznam
najdleitejch kov.
\end{enumerate}

\begin{table}[htb]
\caption{Nzvy kuov pre balk \textsf{graphicx}}
\label{keyvals}
\begin{lined}{9cm}
\begin{tabular}{@{}ll}
\texttt{width}& zmen obrzok na dan rku \\
\texttt{height}& zmen obrzok na dan vku \\
\texttt{angle}& oto obrzok v~smere hodinovch ruiiek\\
\texttt{scale}& zmen mierku obrzka \\
\end{tabular}

\bigskip
\end{lined}
\end{table}

Nasledujci prklad, dfajme, urob vo veciach jasno:
\begin{code}
\begin{verbatim}
\begin{figure}
\begin{center}
\includegraphics[angle=90, width=0.5\textwidth]{test.eps}
\end{center}
\end{figure}
\end{verbatim}
\end{code}
Prkaz vlo obrzok uloen v~sbore \texttt{test.eps}. Obrzok je
\emph{najprv} otoen o~90 stupov a \emph{potom} rozren na
konen rku rovnajcu sa polovici rky tandardnho odseku. 
Pomer vky a rky sa nezmenil, nakoko sme
nedefinovali iadnu pecilnu vku. Parametre rky a vky mu by tie zadan v~absoltnych jednotkch. Pozrite sa na tabuku \ref{units} na strane 
\pageref{units}. Ak sa o tejto tme chcete dozvedie viac, urite si pretajte \cite{graphics} a \cite{eps}.

\section{Prostredie \texttt{picture}}\label{pictureenv}

\cih{picture}
Na tomto mieste doplnme strun popis prostredia \ei{picture}.%
\footnote{Doplnen pri slovenskom preklade (pozn. prekl.).}
Podrobnej popis njdete v~knike \cite{rybicka}. \LaTeX{}ovsk
prostredie \ei{picture} umouje priamo v~\LaTeX{}u vytvra
jednoduch obrzky, pozostvajce z~rovnch iar, piek, krunc
a ovlov (respektve polkrunc, tvrkrunc). Okrem toho vyrba
Bezierove krivky. Toto prostredie je vhodn aj na umiestovanie
popisov a to aj popisov ku grafike, vytvranej mimo \TeX{}u,
naprklad k~bitmapovm obrzkom. Takmto spsobom sa dosiahne
jednota textu a popisov obrzkov. Nasledujci
obrzok~\ref{picture} ilustruje uveden monosti. Bol vytvoren
programom \TeX{}cad~3.2 (autori G.~Horn a J.~Winkelmann),
ktor je aj sasou distribcie \CSTeX{}u. Tento program je
vhodn na prv zoznmenie sa s~prostredm \texttt{picture}, pouvate
me neskr psa prkazy samostatne.
Pri pouit prkazov \verb+\emline+ a \verb+\bezier+ s potrebn
tly \verb+emlines2.sty+ a \verb+bezier.sty+. Navye nie vetky 
ovldae zobrazia vsledok prkazu \verb+\emline+.

Syntax prostredia je pribline nasledujca:
\begin{lscommand}
\verb+\begin{picture}+\texttt{(\textit{rka},\textit{vka})($x_r$,$y_r$)}\\
\verb+\put+\texttt{($x$,$y$)\char'173\textit{objekt}\char'175}\\
\verb+\end{picture}+
\end{lscommand}
\noindent Parametre \textit{rka} a \textit{vka} udvaj
rozmery vytvorenho \uv{boxu}. Zadanie $(0,0)$ spsob, e
vytvoren objekt m nulov rozmer, teda \TeX{} ostva na mieste,
kde bol pred zadanm prostredia \verb+picture+. Nepovinn
$(x_r,y_r)$ s sradnice \uv{referennho bodu}, teda bodu,
v~ktorom sa momentlne \TeX{} nachdza, v~sradnicovom systme
prostredia \verb+picture+.
\begin{example}
Uprostred slo\begin{picture}(0,0)(0,0)
\unitlength=1mm
\put(2,2.5)
    {\framebox(4,2.5)[tr]{$\bullet$}}
\end{picture}va mem na chvu ods.
\end{example}

\begin{figure}[!h]
{\small
\begin{verbatim}
\special{em:linewidth 0.4pt} \unitlength 1mm \linethickness{0.4pt}
\begin{picture}(56.00,73.00)
\put(0,0){\vector(1,0){56}} \put(0,0){\vector(0,1){73}} % osi x,y
\multiput(0,0)(10,0){6}{\emline{0}{0}{1}{0}{-1}{1}} % znacky osi x
\multiput(0,0)(0,10){8}{\emline{0}{0}{1}{-1}{0}{1}} % znacky osi y
\put(8.67,28.33){\makebox(0,0)[rt]{Kuku}}
\put(15.67,21.00){\framebox(15.67,5.67)[lt]{Zavret}}
\put(36.67,26.67){\dashbox{3.33}(17.33,9.33)[cc]{Som tu}}
\put(21.67,30.00){\rule{10.00\unitlength}{5.67\unitlength}}
\emline{31.67}{16.67}{1}{19.33}{6.33}{2}
\put(12.33,13.33){\vector(-1,1){0.2}}
\emline{19.33}{6.33}{3}{12.33}{13.33}{4} %\end
\put(43.67,10.33){\circle{13.33}} \put(43.67,10.33){\circle*{4.00}}
\put(12.83,46.00){\oval(10.33,4.67)[l]}
\put(24.17,51.50){\oval(12.33,6.33)[rt]}
\put(44.17,46.67){\oval(17.00,6.67)[]}
\bezier{132}(52.67,59.33)(56.00,72.67)(37.00,69.67)
\bezier{116}(18.67,64.00)(5.67,68.33)(7.67,53.67)
\put(7.67,53.67){\vector(1,-4){0.2}} \put(9.33,73.00){$e^x$}
\end{picture}
\end{verbatim}

}
\begin{center}
\input{picture.pic}
\end{center}
\caption{Prklad pouitia prostredia \texttt{picture}}
\label{picture}
\end{figure}


\section{Zoznam pouitej literatry}

Prostredm \ei{thebibliography} mete vytvra \wi{zoznam
pouitej literatry}. Kad zznam sa zana prkazom
\begin{lscommand}
\ci{bibitem}\verb|{|\emph{znaka}\verb|}|
\end{lscommand}
\emph{znaka} sa potom pouva na citovanie knihy v~dokumente.
\begin{lscommand}
\ci{cite}\verb|{|\emph{znaka}\verb|}|
\end{lscommand}
slovanie zznamov je automatick. Maximlny poet zznamov
uruje parameter za prkazom \verb|\begin{thebibliography}|. 
V~niie uvedenom prklade vytvrame zoznam literatry, ktor
nebude ma viac ako 99 poloiek.
\begin{example}
Partl~\cite{pa}
navrhol, e \ldots

\begin{thebibliography}{99}
\bibitem{pa} H.~Partl:
\emph{German \TeX},
TUGboat Vol.~9, No.~1 ('88)
\end{thebibliography}
\end{example}
\chaptermark{peciality} % we need to fix the damage done by the
                           %bibliography example.
\thispagestyle{fancyplain}

Pri vch projektoch sa vm me hodi program Bib\TeX{}. Ten je sasou viny \TeX{}ovskch distribci. Umon vm udriava bibliografick databzu a potom z~nej vybera odkazy tkajce sa prc, ktor citujete vo vaom lnku. Vizulna prezentcia literatry vytvorenej Bib\TeX{}om je zaloen na koncepcii tlov, o vm umon vytvra literatru poda poiadaviek irokej mnoiny rznych zriadench vzorov. 

\section{Tvorba registrov} \label{sec:indexing}

Vemi prospenou strnkou mnohch knh je ich \wi{register}.
\LaTeX om a podpornm programom \texttt{makeindex}%
\footnote{V~systmoch, ktor nepodporuj nzvy dlhie ako 8~znakov sa me
nazva \texttt{makeidx}. Program \texttt{csindex}, vytvoren
pnom Z.~Wagnerom, je esk/slovensk implementcia programu
\texttt{makeindex} (pozn. prekl.).} sa registre daj vytvra pomerne
jednoducho. V~tomto nvode bud vysvetlen len zkladn prkazy
na tvorbu registrov. Hlbie znalosti zskate z~kniky \companion.
\index{program na usporiadanie registra!makeindex}
\index{program na usporiadanie registra!csindex}
\index{csindex} \index{makeindex}
%\index{balky!makeidx@\textsf{makeidx}}
%\index{makeidx1@\textsf{makeidx}}

Aby sa samotn register mohol vytvra, v~hlavike mus by
natiahnut balk \pai{makeidx}:
\begin{lscommand}
\verb|\usepackage{makeidx}|
\end{lscommand}
\noindent a pecilne prkazy na vytvranie registra musia by
aktivovan umiestnenm prkazu
\begin{lscommand}
  \ci{makeindex}
\end{lscommand}
\noindent do hlaviky zdrojovho sboru.

Obsah registra sa uruje prkazmi
\begin{lscommand}
  \ci{index}\verb|{|\emph{k}\verb|}|
\end{lscommand}
\noindent kde \emph{k} je zznam v~registri. Prkazy na tvorbu
registra umiestujete na miesto v~texte, na ktor chcete, aby
index odkazoval. Tabuka~\ref{index} popisuje syntax parametra
\emph{k} s~niekokmi prkladmi.

\begin{table}[!tp]
\caption{Prklady syntaxe indexovho ka}
\label{index}
\begin{center}
\begin{tabular}{@{}lll@{}}
  \textbf{Prklad vstupu} &\textbf{Vstup} &\textbf{Poznmka}\\\hline
  \rule{0pt}{1.05em}\verb|\index{hello}| &hello, 1 &zkladn
poloka\\
\verb|\index{hello!Peter}|   &\hspace*{2ex}Peter, 3 &podpoloka
poloky \suv{hello} \\
\verb|\index{Sam@\textsl{Sam}}|     &\textsl{Sam}, 2& formtovan
vstup\\
\verb|\index{Lin@\textbf{Lin}}|     &\textbf{Lin}, 7& podobne ako
vyie\\
\verb.\index{Jenny|textbf}.     &Jenny, \textbf{3}& formt sla
strany \\
\verb.\index{Joe|textit}.     &Joe, \textit{5}& podobne ako
vyie
\end{tabular}
\end{center}
\end{table}

Ke \LaTeX{} preklad zdrojov sbor, kad prkaz \verb|\index|
zapisuje prslun indexov zznam spolu s~slom strany do
pecileho sbora. Tento sbor m rovnak nzov ako \LaTeX{}ov
zdrojov dokument, avak li sa koncovkou (\verb|.idx|).
Tento \texttt{.idx} sbor potom me by spracovan programom
\texttt{makeindex}:
\begin{lscommand}
  \texttt{makeindex} \emph{menosboru}
\end{lscommand}
Tento vytvor usporiadan register s~rovnakm nzvom, avak v~tomto
prpade s~prponou \texttt{.ind}. V~prpade, ak bude \LaTeX{}
tento zdrojov sbor znovu preklada, bude tento zoraden register
umiestnen v~dokumente na mieste, kde sa nachdza prkaz
\begin{lscommand}
  \ci{printindex}
\end{lscommand}

Balk \pai{showidx}, ktor je distribuovan spolu
s~\LaTeXe, vytla vetky indexovan daje na avom okraji textu. Toto je
celkom prospen pri kontrolnom tan dokumentu a overovan
registra.
% Add some infos on PROTECT ...

\section{Exotick hlaviky}
\label{sec:fancy}

Balk \pai{fancyhdr} (od spojenia Fancy Headers)\footnote{Dostupn na
\texttt{CTAN:/tex-archive/macros/latex/contrib/supported/fancyhdr}.} napsan 
Pietom van Oostrum poskytuje niekoko jednoduchch prkazov, ktor vm umonia prispsobi si riadky v~hlavike alebo v~pte vho dokumentu. Ak sa pozriete na vrch strany, ktor prve tate, mete vidie mon pouitie tohto balka.

\begin{figure}[!htbp]
\begin{lined}{\textwidth}
\begin{verbatim}
\documentclass{book}
\usepackage{fancyhdr}
\pagestyle{fancy}
% tmto sa uistme, e hlaviky pre chapter a section
% bud psan malmi psmenami.
\renewcommand{\chaptermark}[1]{\markboth{#1}{}}
\renewcommand{\sectionmark}[1]{\markright{\thesection\ #1}}
\fancyhf{}  % ru aktulne nastavenia pre hlaviku a ptu
\fancyhead[LE,RO]{\bfseries\thepage}
\fancyhead[LO]{\bfseries\rightmark}
\fancyhead[RE]{\bfseries\leftmark}
\renewcommand{\headrulewidth}{0.5pt}
\renewcommand{\footrulewidth}{0pt}
\addtolength{\headheight}{0.5pt} % vytvra medzeru pre iaru
\fancypagestyle{plain}{%
   \fancyhead{} % zbav sa hlaviky na strnkach plain 
   \renewcommand{\headrulewidth}{0pt} % aj iary
}
\end{verbatim}
\end{lined}
\caption{Prklad nastavenia \pai{fancyhdr}} \label{fancyhdr}
\end{figure}

Skryt a neoakvan akosti sa mu vyskytn, ke sa sname do hlaviky alebo pty dosta nieo ako prieben oddiely a kapitoly. 
\LaTeX{} to vykon dvojstupovm prstupom. V~defincii hlaviky a pty pouijete prkazy \ci{rightmark} a \ci{leftmark} na reprezentciu nzvu aktulnej kapitoly, respektve oddielu. Hodnoty tchto dvoch prkazov bud prepsan pri kadom vykonan prkazu \ci{chapter} alebo \ci{section}.

Pre konen prunos prkaz \verb|\chapter| s~kamartmi nepredefinuj
samotn \ci{rightmark} a \ci{leftmark}. Volaj ete alie prkazy
\ci{chaptermark}, \ci{sectionmark} alebo \ci{subsectionmark}, ktor s zodpovedn za predefinovanie obsahu \ci{rightmark} a \ci{leftmark}.

Take ak chcete zmeni vzhad nzvu kapitoly v~hlavikovom riadku, muste jednoducho \uv{obnovi} prkaz \ci{chaptermark}. \cih{sectionmark}\cih{subsectionmark}

Obrzok~\ref{fancyhdr} ukazuje mon nastavenia pre balk \pai{fancyhdr}, ktor vytvoria hlaviky vyzerajce pribline tak ako hlaviky v~tejto brorke. 
V~kadom prpade vm odporam stiahnu si dokumentciu k~balku na adrese
uvedenej v~poznmke.

\section{Balk verbatim}

V~naej knike ste sa u skr zoznmili s~\emph{prostredm} \ei{verbatim}.
V~tomto oddiele sa naute nieo o \emph{balku} \pai{verbatim}. 
Balk \pai{verbatim} je v~princpe re-implementcia prostredia \ei{verbatim},  ktor obchdza niektor ohranienia pvodnho prostredia
\ei{verbatim}. Toto samo osebe nie je ni mimoriadne, ale s~touto implementciou balka \pai{verbatim} boli pridan aj nov funkcie, o bolo dvodom na to, e tu tento balk spomnam. Balk \pai{verbatim} sprstupuje prkaz

\begin{lscommand}
\ci{verbatiminput}\verb|{|\emph{menosboru}\verb|}|
\end{lscommand}

\noindent ktor vm umon zaleni surov 
ASCII text do vho dokumentu ako keby bol vo vntri prostredia \ei{verbatim}.

Kee balk \pai{verbatim} je asou uzla \suv{tools}, mali by ste ho njs naintalovan vo vine systmov. Ak sa o tomto balku chcete dozvedie viac, urite si pretajte \cite{verbatim}. 

\section{Ochrana krehkch prkazov}

Text zadan ako argument prkazov typu \ci{caption} alebo \ci{section} sa me ukazova v~dokumente viackrt (naprklad v~obsahu rovnako ako v~samotnom texte). 
Niektor prkazy skrachuj, ak s pouit ako argument prkazov typu \ci{section}. Tieto prkazy sa nazvaj \wi{krehk prkazy}.
Krehk prkaz je naprklad \ci{footnote} alebo \ci{phantom}. Na to, aby tieto prkazy fungovali, potrebuj ochranu (a my vetci nie?). Mete ich ochrni pouitm prkazu \ci{protect} umiestnenm pred nimi.

\ci{protect} sa vzahuje len na prkaz nasledujci bezprostredne za nm, nevzahuje sa dokonca ani na jeho argumenty.
Nadbyton prkaz \ci{protect} vo vine prpadov neukod.
\begin{code}
\verb|\section{Som ohadupln|\\
\verb|   \protect\footnote{a chrnim svoje poznmky pod iarou}}|
\end{code}


\endinput

%%% Local Variables:
%%% mode: latex
%%% TeX-master: "lshort2e"
%%% End: