summaryrefslogtreecommitdiff
path: root/Master/texmf-doc/doc/czechslovak/cstug/csfaq/sectO.html
diff options
context:
space:
mode:
Diffstat (limited to 'Master/texmf-doc/doc/czechslovak/cstug/csfaq/sectO.html')
-rw-r--r--Master/texmf-doc/doc/czechslovak/cstug/csfaq/sectO.html3755
1 files changed, 3755 insertions, 0 deletions
diff --git a/Master/texmf-doc/doc/czechslovak/cstug/csfaq/sectO.html b/Master/texmf-doc/doc/czechslovak/cstug/csfaq/sectO.html
new file mode 100644
index 00000000000..970cda42874
--- /dev/null
+++ b/Master/texmf-doc/doc/czechslovak/cstug/csfaq/sectO.html
@@ -0,0 +1,3755 @@
+<HTML>
+<HEAD>
+<META HTTP-EQUIV="Content-Type" content="text/html; charset=iso-8859-2">
+<TITLE>Jak udělám <I>X</I> v TeXu nebo LaTeXu?</TITLE>
+<STYLE TYPE="text/css">
+<!--
+ ol.section li { font-size:large;font-weight:bold;margin-top:1em; }
+ ul.question li { font-size:medium;font-weight:normal;margin-top:.2em; }
+-->
+</STYLE>
+</HEAD>
+<BODY BACKGROUND="images/back_narrow.gif"
+BGCOLOR="#ffffff"
+TEXT="#000000"
+LINK="#900000"
+ALINK="#C14242"
+VLINK="#D30000">
+<TABLE BORDER=0>
+<TR><TD width=30>&nbsp;&nbsp;&nbsp;</TD>
+<TD><TABLE width="100%" BORDER=0>
+<TR><TD valign="middle" align="center"><FONT SIZE="+2"><B>Jak udělám <I>X</I> v TeXu nebo LaTeXu?</FONT></TD><TD align="right">
+<a href="http://www.cstug.cz/"><IMG BORDER=0 SRC="images/logo.gif" ALT="CSTUG" HEIGHT=51 WIDTH=165 ALIGN="right"></a><BR>
+</TD></TR></TABLE></TD></TR>
+<TR><TD></TD><TD></TD></TR>
+<TR><TD></TD><TD><HR></TD></TR>
+ <TR><TD></TD><TD>
+ <P>
+
+<P>
+Dlho sa považovalo za&nbsp;nemožné vytvoviť prostredie <CODE>proof</CODE>, ktoré by automaticky
+vkladalo symbol konca dôkazu. Niektoré dôkazy končia vysádzaním matematiky, iné
+nie. Ak vstupný súbor obsahuje <CODE>...\]&nbsp;\end{proof}</CODE>, potom LaTeX ukončí
+vysádzanú matematiku a&nbsp;je pripravený na&nbsp;nový riadok bez toho, aby prečítal
+akúkoľvek informáciu o&nbsp;ukončení dôkazu. Kód je teda celkom zložitý. Symbol
+<EM>môžete</EM> vložiť ručne, ale balík <CODE>ntheorem</CODE> tento problém rieši
+za&nbsp;používateľov LaTeXu: skutočne poskytuje automatický spôsob značenia konca
+dôkazu.
+
+<P>
+AMSLaTeXovský balík <CODE>amsthm</CODE> tiež poskytoju prostredie <CODE>proof</CODE>, ktoré
+toto dokáže, hoci ak dôkaz končí rovnicou, musíte vložiť príkaz csx{qedhere}:
+<PRE>
+\begin{proof}
+ text...
+ \begin{equation*}
+ matematika... \tag*{\qedhere}
+ \end{equation*}
+\end{proof}
+</PRE>
+Konštrukcia <CODE>\tag*{\qedhere}</CODE> môže byť použitá v&nbsp;ľubovolnom číslovacom prostredí
+AMSLaTeXu.<BR>
+<CODE>amsthm.sty</CODE>: distribuované ako súčasť sady AMSLaTeX <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/required/amslatex">amslatex</A><BR>
+<CODE>ntheorem</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/ntheorem">ntheorem</A>
+
+<P>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-theorems"><HR><H3>Matematické věty a definice sázené antikvou</H3></A>
+
+<P>
+Chceme-li využít výhod příkazu <CODE>\newtheorem</CODE>, a&nbsp;přitom nechceme
+být omezeni na to, že obsah bude vysázen skloněným fontem
+(např.&nbsp;k&nbsp;vytvoření poznámek,
+příkladů, důkazů,...) pak použijeme styl <CODE>theorem.sty</CODE>
+(<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/required/tools">2etools</A>). Popřípadě můžeme definovat prostředí, např. <CODE>remark</CODE>,
+jehož obsah bude sázen antikvou (roman):
+<PRE>
+ \newtheorem{preremark}{Poznámka}
+ \newenvironment{remark}%
+ {\begin{preremark}\upshape}{\end{preremark}}
+</PRE>
+
+<P>
+Balík <CODE>ntheorem</CODE> (<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/required/tools">2etools</A>) poskytuje matematické věty
+a&nbsp;definice sázené antikvou přímo.
+
+<P>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-numbersets"><HR><H3>Označení číselných množin a dvojitě psané písmo</H3></A>
+
+<P>
+Je dobré mít příkazy typu <CODE>\R</CODE> pro standardní množinu reálných či
+jiných čísel. Tradičně byly tyto množiny sázeny tučně.
+Matematici však obvykle nemají přístup k&nbsp;tlustým křídám, a&nbsp;proto
+si vymysleli speciální symboly, které se nyní běžně používají pro označení
+<CODE>\R</CODE>, <CODE>\C</CODE>,
+atd. Tyto symboly jsou označovány jako &bdquo;zdvojená latinka&ldquo;
+(blackboard bold). Dříve, než
+začneme trvat na použití těchto symbolů, bylo by dobré se zamyslet, zda by
+nebylo lépe se navrátit k&nbsp;původnímu označování číselných množin
+prostým tučným písmem, což by činilo věc daleko jednodušší.
+
+<P>
+
+<P>
+Sada velkých písmen zdvojené latinky je součástí AMS-fontů
+&bdquo;msam&ldquo; (např.&nbsp;&bdquo;msam10&ldquo; pro velikost 10pt) a&nbsp;&bdquo;msbm&ldquo;.
+Fonty obsahují veliké množství matematických symbolů, které podstatně
+rozšiřují sadu symbolů dodávanou ve standardní distribuci TeXu v&nbsp;Type&nbsp;1
+formátu. K&nbsp;dispozici jsou podpůrné soubory pro běh pod Plain&nbsp;TeXem
+a&nbsp;LaTeXem (balíky <CODE>amssymb</CODE> a&nbsp;<CODE>amsfonts</CODE>).
+
+<P>
+Součástí balíku jsou i&nbsp;dva soubory, z&nbsp;nichž jeden usnadňuje vkládání fontů do
+dokumentu a&nbsp; ve druhém jsou definovány příkazy pro jednotlivé symboly.
+Oba lze použít jak v&nbsp;TeXu tak v&nbsp;LaTeXu.
+Otázky a&nbsp;doporučení tykající se těchto fontů směrujte na
+<CODE>tech-support@math.ams.org.</CODE>
+
+<P>
+Jiná úplná sada fontů zdvojené latinky, rodina fontů bbold,
+je dostupná ve zdrojových souborech pro METAFONT v&nbsp;adresáři <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/fonts/bbold">bbold</A>.
+Zajímavostí je, že tyto fonty obsahují kromě velkých i&nbsp;malá
+písmena, které jsou
+na skutečných tabulích vidět jen zřídka. Zdrojový adresář fontu obsahuje také
+zdrojové soubory LaTeXovského balíku umožňujícího používaní fontu. Fonty
+nejsou dostupny v&nbsp;Type&nbsp;1 formátu.
+
+<P>
+Alternativním zdrojem Type&nbsp;1 fontů se znaky zdvojené latinky můžou být pořád
+se rozšiřující sady kompletních rodin (jak komerční, tak volně dostupné), které
+byly připraveny pro použití s&nbsp;TeXem/LaTeXem ( <A HREF="sectL.html#Q-pschoice">Výběr zvětšovatelných obrysových fontů</A>).
+Z&nbsp;volně dostupných sad poskytujý repliky <CODE>msam</CODE> and <CODE>msbm</CODE>
+rodiny <CODE>txfonts</CODE> a&nbsp;<CODE>pxfonts</CODE>, rodina <CODE>mathpazo</CODE>
+obsahuje &bdquo;matematicky důležitý&ldquo; výběr zdvojené latinky.
+
+<P>
+
+<P>
+V&nbsp;případě, že font nemáme, lze vytvořit také jednoduchá makra pro tvorbu
+zdvojených znaků:
+<PRE>
+ \newcommand{\R}{{\sf R\hspace*{-0.9ex}%
+ \rule{0.15ex}{1.5ex}\hspace*{0.9ex}}}
+ \newcommand{\N}{{\sf N\hspace*{-1.0ex}%
+ \rule{0.15ex}{1.3ex}\hspace*{1.0ex}}}
+ \newcommand{\Q}{{\sf Q\hspace*{-1.1ex}%
+ \rule{0.15ex}{1.5ex}\hspace*{1.1ex}}}
+ \newcommand{\C}{{\sf C\hspace*{-0.9ex}%
+ \rule{0.15ex}{1.3ex}\hspace*{0.9ex}}}
+ \newcommand{\openone}{\leavevmode\hbox{\small1\kern-2.8pt\normalsize1}}
+</PRE>
+která lze s&nbsp;úspěchem použít v&nbsp;případě, že okolní text je sázen <CODE>cmr10</CODE>.
+Avšak, jelikož se nejedná o&nbsp;řádné matematické fonty, nelze je
+užít v&nbsp;matematických indexech. Krom toho velikost a&nbsp;poloha vertikální
+linky je ovlivněna výběrem fontu okolního textu (makra obsahují
+<CODE>ex</CODE>).
+
+<P>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-degree"><HR><H3>Jak vysázím značku stupně v TeXu</H3></A>
+
+<P>
+Pomocí makra <CODE>\degree</CODE> definovaného takto:<BR>
+<CODE>\newcommand{\degree}[1][]{\ensuremath{{#1}^\circ}}</CODE>
+
+<P>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-quotes"><HR><H3>Jak vysázím &bdquo;středoevropské&ldquo; uvozovky</H3></A>
+
+<P>
+Uvozovky v&nbsp;češtině, slovenštině, jakož i jiných středoevropských
+jazycích, mají jiný tvar než anglické &ldquo;&rdquo;, které TeX sází
+implicitně.
+Nejjednodušší způsob, jak vysázet text v&nbsp;&bdquo;našich&ldquo; uvozovkách, je
+pomocí makra <CODE>\uv</CODE>: <CODE>v~\uv{našich}&nbsp;uvozovkách</CODE>.
+Makro <CODE>\uv</CODE> je součástí balíků <CODE>czech.sty</CODE> a <CODE>slovak.sty</CODE>.
+
+<P>
+Lepším a obecnějším řešením je makro Tomáše Hály <CODE>\uviq</CODE>, které
+dovoluje uvozované texty vnořovat. Toto makro je součástí distribuce
+CSTeX.
+
+<P>
+
+<P>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-comma"><HR><H3>Chci desetinnou čárku místo tečky</H3></A>
+
+<P>
+TeX implicitně předpokládá, že v&nbsp;zápisu desetinných čísel
+odděluje desetiny od jednotek desetinná tečka.
+Čárku zapsanou v&nbsp;matematickém módu TeX považuje za oddělovač položek
+v&nbsp;posloupnostech, množinách apod., a proto za ni sází malou mezeru.
+
+<P>
+Chceme-li jednorázově vysázet desetinné číslo s&nbsp;desetinnou čárkou,
+stačí čárku uzavřít do skupiny: <CODE>$3{,}14159$</CODE>.
+
+<P>
+Takové řešení je však nevýhodné pro texty, kde je desetinných čísel
+mnoho. V&nbsp;takovém případě lze nastavit globálně, že za čárkou
+v&nbsp;matematickém módu se mezera sázet nemá:
+<PRE>
+ \mathcode`,="002C
+ $3,14159$
+</PRE>
+Pokud při tomto globálním nastavení přesto někde mezeru udělat
+potřebujeme, musíme ji napsat explicitně:
+<CODE>$(m,\,n)$</CODE> nebo <CODE>$\{0,\:1,\:2\}$</CODE>.
+
+<P>
+Jiným řešením je ponechat ve vstupním souboru desetinné tečky,
+ale přemapovat na čárky (to se hodí třeba tehdy, když máme velké soubory
+desetinných čísel z&nbsp;jiných výstupů).
+<PRE>
+ \mathcode`.="002C
+ $3.14159$
+</PRE>
+
+<P>
+Snad nejjednoduchším řešením je použití balíku <CODE>icomma</CODE>. Balík
+zajistí, že za čárkou nebude mezera sázena, pokud ji za čárku nenapíšete (jako
+například u&nbsp;<CODE>f(x,&nbsp;y)</CODE>), jinak se za čárku vysází obvyklá malá mezera.<BR>
+<CODE>icomma.sty</CODE>: distribuováno jako součást <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/was">was</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-breakbox"><HR><H3>Zalamovanie textových boxov</H3></A>
+
+<P>
+TeXovské/LaTeXovské boxy nemôžu byť pri&nbsp;bežnom použití zalamované. Keď raz
+niečo vysádzate do&nbsp;boxu, zostane to tam a&nbsp;box bude prečnievať niektorý z&nbsp;okrajov
+stránky (v&nbsp;prípade, že sa nezmestí do&nbsp;oblasti, kam má byť vysádzaný).
+
+<P>
+Ak chcete mať podstatnú časť textu orámovanú (alebo zafarbenú), obmedzenia
+začínajú predstavovať skutočné bremeno. Našťastie sa problém dá obísť.
+
+<P>
+Balík <CODE>framed</CODE> poskytuje prostredia <CODE>framed</CODE> a&nbsp;<CODE>shaded</CODE>. Obe vkladajú
+svoj obsah do&nbsp;niečoho, čo vyzerá ako orámovaný (alebo farebný) box, ale podľa
+potreby sa na&nbsp;konci stránky láme. Prostrediam chýbajú poznámky pod čiarou,
+marginpar, head-line položky a&nbsp;nebudú fungovať s&nbsp;balíkom <CODE>multicol</CODE>
+alebo inými makrami na&nbsp;vyvažovania stĺpcov. Trieda <CODE>memoir</CODE> zahŕňa
+funkcionalitu balíku <CODE>framed</CODE>.
+
+<P>
+Balík <CODE>boites</CODE> poskytuje prostredie <CODE>breakbox</CODE>. Príklady použitia
+nájdete v&nbsp;distribúcii, <CODE>README</CODE> súbor obsahuje hutnú dokumentáciu.
+Prostredia môžu byť vnorované a&nbsp;môžu sa objaviť v&nbsp;prostrediach <CODE>multicols</CODE>.
+Plávajúce prostredia, poznámky pod čiarou a marginpar sa však stratia.
+
+<P>
+Pre používateľov <CODE>plain</CODE>&nbsp;TeXu môžu byť užitočné prostriedky balíku
+<CODE>backgrnd</CODE>. Tento balík prinúti výstupnú rutinu poskytnúť vertikálne
+čiary na&nbsp;označenie textu, makrá sú jasne označené a ukazujú, kde môžu byť
+zavedené farebné pozadia (toto vyžaduje balík <CODE>shade</CODE>, ktorý
+je&nbsp;distribuovaný ako TeXovské makrá a&nbsp;pre tieňovanie METAFONT nezávislý
+na&nbsp;zariadení). Autor <CODE>backgrnd</CODE> tvrdí, že balík pracuje v&nbsp; prostredí
+LaTeX&nbsp;2.09, ale existujú dôvody domnievať sa, že pri práci s&nbsp;aktuálnym LaTeXom
+môže byť nestabilný.<BR>
+<CODE>backgrnd.tex</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/generic/backgrnd.tex">backgrnd</A><BR>
+<CODE>boites.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/boites">boites</A><BR>
+<CODE>framed.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/misc/framed.sty">framed</A><BR>
+<CODE>memoir.cls</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/memoir">memoir</A><BR>
+<CODE>shade.tex</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/generic/shade.sty">shade</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-upquot"><HR><H3>Realistické úvodzovky pre doslovné výpisy programov</H3></A>
+
+<P>
+Font <CODE>cmtt</CODE> má &bdquo;okrúhle&ldquo; úvodzovky
+, ktoré lahodia oku, ale nesúhlasia s&nbsp;tým, čo môžeme vidieť na&nbsp;modernom
+termináli <EM>xterm</EM>.
+
+<P>
+Vzhľad je kritický vo&nbsp;výpisoch programov, hlavne shellovských skriptoch Unixu.
+Balík <CODE>upquote</CODE> modifikuje chovanie prostredia <CODE>verbatim</CODE> tak, aby bol
+výstup jasnejšou reprezentáciou toho, čo musí používateľ napísať (napr.
+do&nbsp;skriptu).<BR>
+<CODE>upquote.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/upquote/upquote.sty">upquote</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-the-commands"><HR><H3>Predefinovanie csx{the-}príkazov počítadiel</H3></A>
+
+<P>
+Kedykoľvek požadujete od&nbsp;LaTeXu nové počítadlo, LaTeX vytvorí mnoho
+&bdquo;zákulisných&ldquo; príkazov ako aj počítadlo samotné.
+
+<P>
+csx{newcounter{fred}} okrem iného vytvorí príkaz csx{the}<CODE><EM>fred</EM></CODE>,
+ktorý sa pri sádzaní expanduje na&nbsp;hodnotu počítadla &bdquo;<CODE>fred</CODE>&ldquo;.
+
+<P>
+Definícia csx{the}<CODE><EM>fred</EM></CODE> by mala vyjadrovať hodnotu počítadla.
+Je takmer vždy chybou používať príkaz na&nbsp;vytvorenie niečoho iného. Hodnota môže
+byť rozumne vyjadrená ako arabské, rímske, prípadne grécke číslo, ako abecedný
+výraz alebo dokonca ako postupnosť (alebo vzor) symbolov. Ak sa potrebujete
+rozhodnúť, či príkaz csx{the}<CODE><EM>fred</EM></CODE> predefinovať, zvážte, čo by
+sa mohlo stať, ak sa tak rozhodnet učiniť.
+
+<P>
+Takže ak napríklad chcete, aby čísla sekcií boli ukončené bodkou, môžete upraviť
+csx{thesection} tak, aby sa expandoval s&nbsp;ukončovacou bodkou. Takáto zmena
+csx{thesection} však má vplyv na&nbsp;definúciu csx{thesubsection}: budete musieť
+predefinovať kopu iných vecí. Radšej použite štandardné techniky
+na&nbsp;prispôsobenie a prezentáciu čísel sekcií (viď
+Otázku <A HREF="sectR.html#Q-seccntfmt">Úprava prezentácie čísel sekcií</A>).
+
+<P>
+Teraz predpokladajme, že chcete, aby číslo stránky bolo na konci každej stránky
+obklopené pomlčkami (&bdquo;&ndash;nnn&ndash;&ldquo;). Chcete to dosiahnuť
+predefinovaním csx{thepage} (všetky čísla stránok v&nbsp;obsahu budú pravdepodobne
+rovnakého tvaru) alebo predefinovaním csx{pageref} referencií? V&nbsp;tomto
+prípade je najlepšie spraviť modifikáciu predefinovaním štýlu strany, napríklad
+balíkom <CODE>fancyhdr</CODE>.
+
+<P>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-tocloft"><HR><H3>Formát obsahov, ...</H3></A>
+
+<P>
+Formát položiek obsahu je ovládaný niekoľkými internými príkazmi (spomínané
+v&nbsp;sekcii&nbsp;2.4 <I>The LaTeX Companion</I>&nbsp;&mdash; viď
+Otázku <A HREF="sectC.html#Q-books">Knihy o TeXu a příbuzná literatura</A>). Príkazy csx{@pnumwidth},
+csx{@tocrmarg} a&nbsp;csx{@dotsep} ovládajú priestor pre čísla strán,
+odsadenie od&nbsp;praváho okraju a&nbsp;separáciu bodiek v&nbsp;bodkovaných vodiacich linkách.
+Séria príkazov csx{l@<EM>xxx</EM>}, kde <CODE><EM>xxx</EM></CODE> je meno nadpisu
+sekcie (ako <CODE>kapitola</CODE> alebo <CODE>sekcia</CODE>, ...@), ovláda
+rozvrhnutie príslušného nadpisu vrátane miesta pre číso sekcie. Všetky tieto
+interné príkazy môžu byť individuálne predefinované, aby mali požadovaný efekt.
+
+<P>
+Balík <CODE>tocloft</CODE> poskytuje sadu príkazov používatelskej úrovne, ktoré
+môžete použiť na&nbsp;zmenu formátovania obsahu. Kedže pre zoznamy obrázkov
+a&nbsp;zoznamy tabuliek sú použité presne rovnaké mechanizmy, rozvrhnutie týchto
+sekcií môžete ovládať rovnakým spôsobom.
+
+<P>
+Triedy <CODE>KOMA-Script</CODE> poskytujú voliteľne variantu štruktúry obsahu a&nbsp;počítajú
+priestor potrebný pre čísla automaticky. Trieda <CODE>memoir</CODE> obsahuje funkcionalitu
+<CODE>tocloft</CODE>.<BR>
+sada <CODE>KOMA&nbsp;script</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/koma-script">koma-script</A><BR>
+<CODE>memoir.cls</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/memoir">memoir</A><BR>
+<CODE>tocloft.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/tocloft">tocloft</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-enumerate"><HR><H3>Pekne číslované zoznamy</H3></A>
+
+<P>
+Balík <CODE>enumerate</CODE> vám dovoľuje kontrolovať zobrazenie počítadla
+zoznamu. Balík pridáva prostrediu <CODE>enumerate</CODE> voliteľný paramater, ktorý sa
+používa na&nbsp;špecifikáciu rozvrhnutia návestí. Parameter obsahuje typ číslovania
+(`<CODE>1</CODE>' pre arabské číslice, `<CODE>a</CODE>' alebo `<CODE>A</CODE>' pre abecedné
+&bdquo;číslovanie&ldquo; a&nbsp;`<CODE>i</CODE>' alebo `<CODE>I</CODE>' pre rímske číslice)
+a&nbsp;dekorácie číslovania. Takže napríklad
+<P>
+<PRE>
+\usepackage{enumerate}
+...
+\begin{enumerate}[(a)]
+\item ... ...
+\end{enumerate}
+</PRE>
+</P>
+začne zoznam, ktorého návestia sú (a), (b), (c), ..., zatiaľ čo
+<P>
+<PRE>
+\usepackage{enumerate}
+...
+\begin{enumerate}[I/]
+\item ... ...
+\end{enumerate}
+</PRE>
+</P>
+začne zoznam, ktorého návestia sú I/, II/, III/, ...
+
+<P>
+Balík <CODE>paralist</CODE>, ktorého hlavným účelom je
+kompaktnosť zoznamov (viď Otázku <A HREF="sectO.html#Q-complist">Ako zredukovať medzery v&nbsp;zoznamoch</A>), poskytuje rovnaké
+prostriedky pre svoje prostredia podobné <CODE>enumerate</CODE>.
+
+<P>
+Ak potrebujete netradičný dizajn balík, <CODE>enumitem</CODE> vám poskytne
+flexibilitu na&nbsp;vytvorenie vlastného. Hlúpy &bdquo;rímsky&ldquo; príklad dosiahneme
+nasledovne:
+<P>
+<PRE>
+\usepackage{enumitem}
+...
+\begin{enumerate}[label=\Roman{*}/]
+\item ... ...
+\end{enumerate}
+</PRE>
+</P>
+Všimnite si, že &bdquo;<CODE>*</CODE>&ldquo; v&nbsp;hodnote kľúča značí počítadlo zoznamu
+tejto úrovne. Môžete tiež manipulovať s&nbsp;formátom odkazov na&nbsp;návestia položiek
+zoznamu:
+<P>
+<PRE>
+\usepackage{enumitem}
+...
+\begin{enumerate}[label=\Roman{*}/,
+ ref=(\roman{*})]
+\item ... ...
+\end{enumerate}
+</PRE>
+</P>
+aby formát odkazov na&nbsp;položky zoznamu vyzeral ako (i), (ii),
+(iii) a tak ďalej.
+
+<P>
+Trieda <CODE>memoir</CODE> obsahuje funkcie, ktoré zodpovedajú funkciám v&nbsp;balíku
+<CODE>enumerate</CODE> a&nbsp;obsahuje podobnú funkcionalitu aj pre zoznamy <CODE>itemize</CODE>.<BR>
+<CODE>enumerate.sty</CODE>: distribuované ako súčasť <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/required/tools">2etools</A><BR>
+<CODE>enumitem.sty</CODE>: distribuované ako súčasť <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/bezos">bezos</A><BR>
+<CODE>memoir.cls</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/memoir">memoir</A><BR>
+<CODE>paralist.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/paralist">paralist</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-complist"><HR><H3>Ako zredukovať medzery v&nbsp;zoznamoch</H3></A>
+
+<P>
+Lamportova kniha (viď Otázku <A HREF="sectC.html#Q-books">Knihy o TeXu a příbuzná literatura</A>) udáva rozličné parametre pre
+rozvrhnutie zoznamu (ako napríklad csx{topsep}, csx{itemsep} a&nbsp;csx{parsep}),
+ale nespomína už, že sú nastavované automaticky v&nbsp;zozname samotnom. Funguje to
+tak, že každý zoznam vykoná príkaz csx{@list}<CODE><hĺbka></CODE> (hĺbka sa
+objavuje vo&nbsp;forme malých rímskych číslic). csx{@listi} je naviac zvyčajne
+resetované pri zmene veľkosti fontu. Výsledok je, že pre užívateľa je dosť
+zložité kontrolovať medzery v&nbsp;zoznamoch (medzery medzi položkami zoznamu).
+Správnym riešením je samozrejme používanie dokumentovej triedy navrhnutej
+s&nbsp;miernejšími medzerami v&nbsp;zoznamoch, ale všetci vieme, že k&nbsp;takýmto
+veciam sa ťažko dostať. Trieda <CODE>memoir</CODE> nebola navrhnutá pre kompaktnejšie
+zoznamy, ale poskytuje kontrolu nad medzerami v&nbsp;zoznamoch.
+
+<P>
+Existujú balíky poskytujúce určitú kontrolu nad medzerami v&nbsp;zoznamov, málokedy
+však adresujú oddelenie od okolitého textu (definované príkazom csx{topsep}).
+Balík <CODE>expdlist</CODE>, spomedzi všetkých svojich ovládacích prvkov vzhľadu
+<CODE>description</CODE> zoznamov poskytuje parameter kompaktnosti (viď dokumentáciu);
+balík <CODE>mdwlist</CODE> poskytuje príkaz csx{makecompactlist} pre uživateľské
+definície zoznamov a&nbsp;používa ho na&nbsp;definície kompaktných zoznamov <CODE>itemize*</CODE>,
+<CODE>enumerate*</CODE> a&nbsp;<CODE>description*</CODE>. V&nbsp;skutočnosti môžete celkom jednoducho
+definovať podobné zoznamy&nbsp;&mdash; napríklad:
+<P>
+<PRE>
+\newenvironment{itemize*}%
+ {\begin{itemize}%
+ \setlength{\itemsep}{0pt}%
+ \setlength{\parskip}{0pt}}%
+ {\end{itemize}}
+</PRE>
+</P>
+Balík <CODE>paralist</CODE> poskytuje veľa prístupov pre kompaktnejšie zoznamy:
+<UL>
+ <LI> jeho prostredie <CODE>asparaenum</CODE> formátuje každú položku, ako keby to bol
+ odstavec zavedený počítadlovým návestím (čo v&nbsp;prípade, že texty položiek sú
+ dlhé, šetrí miesto),
+ <LI> jeho prostredie <CODE>compactenum</CODE> je rovnakým druhom kompaktného zoznamu
+ ako v&nbsp;<CODE>expdlist</CODE> a&nbsp;<CODE>mdwlist</CODE>, a
+ <LI> jeho prostredie <CODE>inparaenum</CODE> vytvára zoznam &bdquo;v&nbsp;odstavci&ldquo;, t.j. bez
+ zlomov medzi položkami, čo veľmi dobre šetrí miesto, ak sú texty položiek
+ krátke.
+</UL>
+Balík manipuluje s&nbsp;návestiami svojho prostredia <CODE>enumerate</CODE> ako balík
+<CODE>enumerate</CODE> (viď Otázku <A HREF="sectO.html#Q-enumerate">Pekne číslované zoznamy</A>).
+
+<P>
+<CODE>Paralist</CODE> taktiež poskytuje ekvivalenty <CODE>itemize</CODE> (<CODE>asparaitem</CODE>,
+...) a&nbsp;<CODE>description</CODE> (<CODE>asparadesc</CODE>, ...).
+
+<P>
+Maximum v&nbsp;kompaktnosti (každého druhu) je poskytované balíkom
+<CODE>savetrees</CODE>, zahrnutá je aj kompaktnosť zoznamov. Hlavnou úlohou
+balíku je šetrenie miestom na&nbsp;každom kroku: ak máte nejaké dizajnové
+obmedzenia, nepoužívajte ho!
+
+<P>
+Balíky <CODE>expdlist</CODE>, <CODE>mdwlist</CODE> a&nbsp;<CODE>paralist</CODE> poskytujú
+iné prostriedky konfigurácie zoznamov. Ak potrebujete niektorý z&nbsp;balíkov pre
+inú konfiguráciu zoznamu než kompaktnosť, pravdepodobne by ste nemali skúšať
+nižšie uvedené postupy.
+
+<P>
+Balík <CODE>enumitem</CODE> pre maximálnu flexibilitu (vrátane manipulácie
+s&nbsp;csx{topsep}) povoľuje prispôsobenie parametrov zoznamu pomocou formátu
+&bdquo;<EM>kľúč</EM>{=}<hodnota>&ldquo;. Môžete teda napísať
+<P>
+<PRE>
+\usepackage{enumitem}
+...
+\begin{enumerate}[topsep=0pt, partopsep=0pt]
+\item ... ...
+\end{enumerate}
+</PRE>
+</P>
+čím potlačíte všetky medzery pod a&nbsp;nad vaším zoznamom. <CODE>Enumitem</CODE> tiež
+dovoľuje manipulovať s&nbsp;formátom návestia (základnejším spôsobom ako balík
+<CODE>enumerate</CODE>&nbsp;&mdash; Otázka <A HREF="sectO.html#Q-enumerate">Pekne číslované zoznamy</A>).<BR>
+<CODE>enumerate.sty</CODE>: distribuované ako súčasť <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/required/tools">2etools</A><BR>
+<CODE>enumitem.sty</CODE>: distribuované ako súčasť <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/bezos">bezos</A><BR>
+<CODE>expdlist.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/expdlist">expdlist</A><BR>
+<CODE>memoir.cls</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/memoir">memoir</A><BR>
+<CODE>mdwlist.sty</CODE>: distribuované ako súčasť <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/mdwtools">mdwtools</A><BR>
+<CODE>paralist.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/paralist">paralist</A><BR>
+<CODE>savetrees.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/savetrees">savetrees</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-interruptlist"><HR><H3>Prerušenie číslovaných zoznamov</H3></A>
+
+<P>
+Často je vhodné mať vysvetľujúci text mimo zoznamu, medzi za&nbsp;sebou idúcimi
+položkami. V&nbsp;prípade <CODE>itemize</CODE> zoznamov to nie je problém, keďže neexistuje
+nič, čo by odlíšilo za&nbsp;sebou idúce položky. V&nbsp;prípade <CODE>description</CODE> zoznamov sú
+návestia položiek pod kontrolou užívateľa, takže automatická kontinuita
+neexistuje.
+
+<P>
+Pri <CODE>enumerate</CODE> zoznamoch sú návestia generované automaticky a&nbsp;sú citlivé
+na&nbsp;kontext, takže kontext (v&nbsp;tomto prípade je to stav počítadla) musí zostať
+zachovaný.
+
+<P>
+Jedným z&nbsp;prístupov je zapamätať si stav číslovania do&nbsp;vlastnej premennej
+a&nbsp;neskôr (pri pokračovaní číslovania) ho obnoviť:
+<P>
+<PRE>
+\newcounter{saveenum}
+ ...
+\begin{enumerate}
+ ...
+ \setcounter{saveenum}{\value{enumi}}
+\end{enumerate}
+<vysvetľujúci text>
+\begin{enumerate}
+ \setcounter{enumi}{\value{saveenum}}
+ ...
+\end{enumerate}
+</PRE>
+</P>
+
+<P>
+Toto je rozumné v&nbsp;malých dávkach. Problémom (okrem &bdquo;ukecanosti&ldquo; riešenia) je
+správne nastavenie úrovne (
+&bdquo;mám použiť čítač <CODE>enumi</CODE>,
+<CODE>enumii</CODE>, ...&ldquo;) a&nbsp;zapamätanie si, že nemáme vnorovať prerušenia
+(t.j. nemať ďalší zoznam, ktorý je ťiež prerušený) do&nbsp;vysvetľujúceho textu.
+
+<P>
+Balík <CODE>mdwlist</CODE> definuje príkazy csx{suspend} a&nbsp;csx{resume}, ktoré
+proces zjednodušujú:
+<P>
+<PRE>
+\begin{enumerate}
+ ...
+\suspend{enumerate}
+<vysvetľujúci text>
+\resume{enumerate}
+ ...
+\end{enumerate}
+</PRE>
+</P>
+Balík povoľuje zadať voliteľný názov (ako pri <CODE>\suspend[id]{enumerate}</CODE>), aby
+ste mohli identifikovať konkrétne prerušenie, a&nbsp;tým poskytuje možnosť
+manipulovania s&nbsp;vnorenými prerušeniami.
+
+<P>
+Ak prerušujete pekne číslované zoznamy (viď Otázku <A HREF="sectO.html#Q-enumerate">Pekne číslované zoznamy</A>),
+musíte pri pokračovaní v&nbsp;zozname znovu dodať voliteľné parametre
+&bdquo;item label layout&ldquo; (položka, návestie, rozvrhnutie) vyžadované balíkom
+<CODE>enumerate</CODE>, nezávisle na tom, ktorý z&nbsp;uvedených postupov ste použili.
+Úloha je v&nbsp;prípade balíku <CODE>mdwlist</CODE> trochu zdĺhavá, keďže voliteľný
+parameter musí byť celý zapuzdrený vo&nbsp;vnútri voliteľného parametru pre
+csx{resume}, čo vyžaduje zátvorky naviac:
+<P>
+<PRE>
+\begin{enumerate}[\textbf{Item} i]
+ ...
+\suspend{enumerate}
+<vysvetlivky>
+\resume{enumerate}[{[\textbf{Item} i]}]
+...
+\end{enumerate}
+</PRE>
+</P>
+<CODE>enumerate.sty</CODE>: distribuované ako súčasť <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/required/tools">2etools</A><BR>
+<CODE>mdwlist.sty</CODE>: distribuované ako súčasť <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/mdwtools">mdwtools</A>
+
+<P>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-destable"><HR><H3>Dizajn tabuliek</H3></A>
+
+<P>
+V&nbsp;poslených rokov množstvo autorov argumentovalo, že príklady vytvorené
+Lamportom v&nbsp;jeho LaTeX manuálu (viď Otázku <A HREF="sectC.html#Q-books">Knihy o TeXu a příbuzná literatura</A>) obmedzovali štýl autorov
+a&nbsp;viedli k&nbsp;extrémne úbohému dizajnu tabuliek. V&nbsp;skutočnosti je ťažke čo&nbsp;i&nbsp;len
+zistiť, čo mnohé z&nbsp;príkladov Lamportovej knihy znamenajú.
+
+<P>
+Kritika sa zameriava na prehnané použitie liniek (horizontálnych aj vertikálnych)
+a&nbsp;na slabé vertikálne odstupy poskytované Lamportovymi makrami.
+
+<P>
+Problém vertikálnych odstupov je hocikým jednoducho viditeľný a&nbsp;je riešený
+v&nbsp;mnohých balíkoch&nbsp;&mdash; viď
+Otázku <A HREF="sectO.html#Q-struttab">Rozostupy riadkov v&nbsp;tabuľkách</A>.
+
+<P>
+Argument týkajúci sa liniek je prezentovaný v&nbsp;skvelej eseji, ktorá tvorí
+predslov dokumentácie balíku <CODE>booktabs</CODE> od Simona Feara.
+
+<P>
+Lamportov LaTeX neflexibilne trval na&nbsp;tom, že popisky majú byť na&nbsp;spodku
+tabuľky. Kedže sa tabuľka môže rozprestierať na viacerých stranách, tradičná
+typografia umiestňuje popisky navrch plávajúceho prostredia tabuľky. Príkaz
+csx{caption} bude mať zlú pozíciu (o&nbsp;<CODE>10pt</CODE>), ak napíšete:
+<P>
+<PRE>
+\begin{table}
+ \caption{Ukážková tabuľka}
+ \begin{tabular}{...}
+ ...
+ \end{tabular}
+\end{table}
+</PRE>
+</P>
+Balík <CODE>topcapt</CODE> tento problém rieši:
+<P>
+<PRE>
+\usepackage{topcaption}
+...
+\begin{table}
+ \topcaption{Ukážková tabuľka}
+ \begin{tabular}{...}
+ ...
+ \end{tabular}
+\end{table}
+</PRE>
+</P>
+Triedy <CODE>KOMA-script</CODE> poskytujú podobný príkaz csx{captionabove}, obsahujú tiež
+voľbu triedy, ktorá zaistí, že v&nbsp;prostredí tabuliek csx{caption}
+<EM>znamená</EM> csx{captionabove}.
+
+<P>
+Manuálny postup je celkom jednoduchý: <CODE>topcapt</CODE> prepne hodnoty
+parametrov systému LaTeXe{} csx{abovecaptionskip} (štandardne <CODE>10pt</CODE>)
+a&nbsp;csx{belowcaptionskip} (štandardne <CODE>0pt</CODE>), takže:
+<P>
+<PRE>
+\begin{table}
+ \setlength{\abovecaptionskip}{0pt}
+ \setlength{\belowcaptionskip}{10pt}
+ \caption{Ukážková tabuľka}
+ \begin{tabular}{...}
+ ...
+ \end{tabular}
+\end{table}
+</PRE>
+</P>
+spraví to, čo chceme. (Balík je sám o&nbsp;sebe mierne komplikovanejší...)<BR>
+<CODE>booktabs.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/booktabs">booktabs</A><BR>
+sada <CODE>KOMA&nbsp;script</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/koma-script">koma-script</A><BR>
+<CODE>topcapt.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/misc/topcapt.sty">topcapt</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-fixwidtab"><HR><H3>Tabuľky pevnej šírky</H3></A>
+
+<P>
+Existujú dva základné spôsoby na&nbsp;tvorbu tabuliek pevnej šírky v&nbsp;LaTeXu:
+môžete roztiahnuť úseky (medzery) medzi stĺpcami, alebo môžete roztiahnuť určité bunky
+tabuľky.
+
+<P>
+Základný LaTeX môže roztiahnuť medzery. Prostredie <CODE>tabular*</CODE> si vezme jeden
+parameter navyše (pred parametrom rozvrhnutia <CODE>clpr</CODE>), ktorý akceptuje popis
+dĺžky (môžete vložiť veci ako &bdquo;<CODE>15cm</CODE>&ldquo; alebo &bdquo;csx{columnwidth}&ldquo;).
+V&nbsp;parametri rozloženia <CODE>clpr</CODE> musíte mať v&nbsp;direktíve <CODE>@{}</CODE> príkaz
+csx{extracolsep}. Príklad:
+<PRE>
+\begin{tabular*}{\columnwidth}{@{\extracolsep{\fill}}lllr}
+</PRE>
+csx{extracolsep} je tiež použitý na&nbsp;všetky medzistĺpcové medzery napravo. Ak
+nechcete roztiahnuť všetky medzery, pridajte <CODE>\extracolsep{0pt}</CODE>, čím zrušíte
+pôvodné.
+
+<P>
+Balík <CODE>tabularx</CODE> definuje extra špecifikáciu <CODE>clpr</CODE> stĺpca, <CODE>X</CODE>.
+Stĺpce <CODE>X</CODE> sa správajú ako <CODE>p</CODE> stĺpce, ktoré sa rozširujú, aby zabrali dostupné
+miesto. Ak je v&nbsp;tabuľke prítomný viac než jeden <CODE>X</CODE> stĺpec, voľné miesto je
+medzi tieto stĺpce rozdelené .
+
+<P>
+Balík <CODE>tabulary</CODE> (od&nbsp;rovnakého autora) poskytuje spôsob
+&bdquo;vyvažovania&ldquo; miesta zabraného stĺpcami tabuľky. Balík definuje
+špecifikácie stĺpcov zdieľajúcich priestor <CODE>C</CODE>, <CODE>L</CODE>, <CODE>R</CODE> a&nbsp;<CODE>J</CODE> so&nbsp;zarovnaniami
+na&nbsp;stred, vľavo, vpravo a&nbsp;zarovnaním na&nbsp;obe strany. Balík skúma, aký by bol
+každý zo&nbsp;stĺpcov prirodzene dlhý (t.j. na&nbsp;papiery nekonečnej šírky) a&nbsp;alokuje
+príslušné miesto pre každý stĺpec. Prítomné sú aj kontroly, ktoré dohliadajú
+na&nbsp;to, aby veľké položky nespôsobili kolaps zvyšných stĺpcov (pre každý stĺpec
+existuje maximálna šírka) a&nbsp;aby sa drobné veci nezmenšili pod špecifikovanú
+hodnotu minima. Táto práca samozrejme znamená, že balík musí vysádzať každý
+riadok niekoľkokrát, takže veci s&nbsp;vedľajšími efektami (napríklad čítač
+produkujúci číslo riadku) sú nespoľahlivé a&nbsp;nemali by radšej byť používané.
+
+<P>
+<CODE>ltxtable</CODE> kombinuje vlastnosti balíkov <CODE>longtable</CODE>
+a&nbsp;<CODE>tabularx</CODE>. Radšej si prečítajte dokumentáciu, pretože použitie
+balíku je značne odlišné.<BR>
+<CODE>ltxtable.sty</CODE>: distribuované ako súčasť <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/carlisle">carlisle</A><BR>
+<CODE>tabularx.sty</CODE>: distribuované ako súčasť <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/required/tools">2etools</A><BR>
+<CODE>tabulary.sty</CODE>: distribuované ako súčasť <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/carlisle">carlisle</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-struttab"><HR><H3>Rozostupy riadkov v&nbsp;tabuľkách</H3></A>
+
+<P>
+TeXovské/LaTeXovské mechanizmy správy medzier medzi riadkami (tzv.
+&bdquo;leading&ldquo;) sa spoliehajú na&nbsp;TeXovský algoritmus výstavby odstavcov, ktorý
+porovnáva tvary za&nbsp;sebou idúcich riadkov a&nbsp;upravuje medzeru medzi nimi.
+
+<P>
+Tieto mechanizmy nemôžu pri vytváraní tabuľky fungovať rovnakým spôsobom,
+pretože tvorba odstavcov samotné riadky nevidí. Výsledkom je, že tabuľky sú
+občas vysádzané s&nbsp;riadkami nepríjemne blízko pri sebe (alebo občas aj veľmi
+ďaleko).
+
+<P>
+Tradičný typograf by upravil medzeru medzi riadkami tabuľky
+pomocou podpery (&bdquo;strut&ldquo;; jedná sa o&nbsp;kovový oddelovač). Používateľ TeXu
+môže spraviť presne to isté: väčšina balíkov makier definuje príkaz csx{strut},
+ktorý udáva vhodnú medzeru vzhľadom na&nbsp;aktuálnu veľkosť textu. Umiestnenie
+príkazu csx{strut} na&nbsp;koniec problémového riadku tabuľky je najjednoduchšie
+riešenie problému (ak funguje). Ďalšie uvedené riešenia sú špecifické pre
+LaTeX, ale niektoré sa dajú jednoducho preložiť na&nbsp;príkazy <CODE>Plain</CODE>&nbsp;TeXu.
+
+<P>
+Ak sa vo&nbsp;vašej tabuľke ukazuje systematický problém (t.j. každý riadok je
+posunutý o&nbsp;rovnaký úsek) použite príkaz csx{extrarowheight} definovaný balíkom
+<CODE>array</CODE>:
+<PRE>
+\usepackage{array}% v preambule
+...
+\setlength{\extrarowheight}{length}
+\begin{tabular}{....}
+</PRE>
+
+<P>
+Na&nbsp;napravenie jediného riadku, ktorého zlé nastavenie príkaz csx{strut}
+neopravuje, môžete postupovať vlastnou definíciou pomocou
+<CODE>\rule{0pt}{length}</CODE>&nbsp;&mdash; čo sa podobá definícii príkazu csx{strut}.
+Balík <CODE>bigstrut</CODE> definuje podobný príkaz, ktorý môžete na&nbsp;tento účel
+použiť: csx{bigstrut} sa sám odkryje nad aj pod aktuálnym riadkom,
+<CODE>\bigstrut[t]</CODE> iba nad riadkom a&nbsp;<CODE>\bigstrut[b]</CODE> iba pod riadkom.
+
+<P>
+Dostupné sú však aj obecné riešenia. Balík <CODE>tabls</CODE> na&nbsp;konci každého
+riadku tabuľky automaticky generuje podperu správnej veľkosti. Nevýhodou je
+pomalosť (kedže stojí v&nbsp;ceste všetkému vo&nbsp;vnútri tabuľky) a&nbsp;(nedostatočná)
+kompatibilita s&nbsp;inými balíkmi.
+
+<P>
+Balík <CODE>booktabs</CODE> obsahuje provokatívnu úvahu o&nbsp;tom, ako by mali byť
+navrhované tabuľky. Kedže problém rozostupov riadkov v&nbsp;tabuľkách sa
+najčastejšie objavuje pri&nbsp;kolíziách s&nbsp;čiarami, autorova myšlienka, že
+používatelia LaTeXu majú vo&nbsp;zvyku veľmi často linkovať svoje tabuľky, je
+zaujímavá. Balík na&nbsp;podporu autorovej schémy poskytuje linkovacie príkazy, ale
+stará sa aj o&nbsp;medziriadkové medzery. Najnovšie vydania <CODE>booktabs</CODE> sa
+pýšia kompatibilitou s&nbsp;balíkmi ako <CODE>longtable</CODE>.
+
+<P>
+Dokumentáciu <CODE>bigstrut</CODE> aj <CODE>tabls</CODE> môžete nájsť v&nbsp;podobe
+komentárov v&nbsp;samotných súboroch týchto balíkov.<BR>
+<CODE>array.sty</CODE>: distribuované ako súčasť <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/required/tools">2etools</A><BR>
+<CODE>bigstrut.sty</CODE>: distribuované ako súčasť <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/multirow">multirow</A><BR>
+<CODE>booktabs.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/booktabs">booktabs</A><BR>
+<CODE>tabls.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/misc/tabls.sty">tabls</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-longtab"><HR><H3>Tabuľky dlhšie než jedna strana</H3></A>
+
+<P>
+Tabuľky sú štandardne sádzané do&nbsp;svojich vlastných boxov, čo má za&nbsp;následok, že
+sa na&nbsp;hranici stránky nerozdelia. Bohužiaľ náš svet produkuje tabuľky dlhšie
+než jedna strana a&nbsp;my ich potrebujeme vysádzať.
+
+<P>
+Pre jednoduché tabuľky (ktorých tvar je veľmi pravidelný) môže byť
+najjednoduchším riešením prostredie <CODE>tabbing</CODE>, ktorého nastavenie je trochu
+zdĺhavé, ale nevyžaduje všetko na&nbsp;jednu stranu.
+
+<P>
+Balík <CODE>longtable</CODE> v&nbsp;prvom behu vybuduje celú tabuľku (po&nbsp;kúskoch),
+a&nbsp;potom použije informáciu, ktorú zapísal do&nbsp;<CODE>.aux</CODE> súboru, aby dostal správne
+umiestnenie (obvykle sa mu to podarí v&nbsp;dvoch priechodoch). Kedže balík má
+v&nbsp;čase konečného umiestňovania prehľad o&nbsp;celej tabuľke, tabuľka je vysádzaná
+jednotne po&nbsp;celej svojej dĺžke (stĺpce na&nbsp;jednotlivých stranách si navzájom
+zodpovedajú). O&nbsp;<CODE>longtable</CODE> je známe, že nespolupracuje s&nbsp;inými balíkmi,
+spolupracuje však s&nbsp;balíkom <CODE>colortbl</CODE>. Autor poskytol balík
+<CODE>ltxtable</CODE>, ktorý obsahuje väčšinu prostriedkov balíku
+<CODE>tabularx</CODE> (viď
+Otázku <A HREF="sectO.html#Q-fixwidtab">Tabuľky pevnej šírky</A>) aj pre dlhé tabuľky: majte sa
+na pozore pred zvláštnymi obmedzeniami jeho použitia&nbsp;&mdash; každá dlhá tabuľka by
+mala byť vo&nbsp;vlastnom súbore a&nbsp;mala by byť vložená csx{LTXtable{width}{file}}.
+Kedže viacstranové tabuľky balíku <CODE>longtable</CODE> nemôžu existovať vo&nbsp;vnútri
+plávajúcich prostredí, poskytuje balík možnosti nadpisov v&nbsp;samotnom prostredí
+<CODE>longtable</CODE>.
+
+<P>
+Zdanlivou alternatívou k&nbsp;<CODE>ltxtable</CODE> je <CODE>ltablex</CODE>. Je však
+zastaralý a&nbsp;nie je úplne funkčný. Jeho najväčší problém je prísne obmedzená
+kapacita pamäte (<CODE>longtable</CODE> nie je tak obmedzený, za čo platí
+komplikovaným kódom). <CODE>ltablex</CODE> spracuje iba relatívne malé tabuľky, ale
+jeho používateľské rozhranie je oveľa jednoduchšie ako u&nbsp;<CODE>ltxtable</CODE>,
+takže ak pre vás obmedzenia nie sú problémom, môžete to skúsiť.
+
+<P>
+Balík <CODE>supertabular</CODE> začne a&nbsp;ukončí prostredie <CODE>tabular</CODE> prekaždú stranu
+tabuľky. Výsledkom je, že každá &bdquo;strana tabuľky&ldquo; sa&nbsp;skompiluje nezávisle
+a&nbsp;šírky navzájom si zodpovedajúcich stĺpcov sa môžu lišiť. Ak však príslušnosť
+stĺpcov nehrá úlohu alebo vaše stĺpce majú pevnú šírku, <CODE>supertabular</CODE>
+má vo&nbsp;vašom prípade veľkú výhodu v&nbsp;tom, že veci spracuje v&nbsp;jednom priechode.
+
+<P>
+<CODE>Longtable</CODE> aj&nbsp;<CODE>supertabular</CODE> dovoľujú pre tabuľku definovať
+nadpisy a&nbsp;poznámky pod čiarou. <CODE>longtable</CODE> odlišuje nadpisy a&nbsp;poznámky
+pri prvej a&nbsp;poslednej časti.
+
+<P>
+Balík <CODE>xtab</CODE> opravuje niektoré neblahosti <CODE>supertabular</CODE>
+a&nbsp;taktiež poskytuje prostriedok pre &bdquo;posledný nadpis&ldquo; (hoci toto zruší výhodu
+<CODE>supertabular</CODE>&nbsp;&mdash; spracovanie v&nbsp;jednom behu).
+
+<P>
+Balík <CODE>stabular</CODE> poskytuje jednoducho použiteľné rozšírenie prostredia
+<CODE>tabular</CODE>, ktoré umožňuje sadzbu tabuliek bežiacich cez koniec strany. Balík
+obsahuje aj rôzne užitočné rozširenia, ale neobsauje prostriedky nadpisov
+a&nbsp;poznámok pod čiarou ako väčšie balíky.
+
+<P>
+Dokumentáciu <CODE>ltablex</CODE> môžete nájsť v&nbsp;súbore balíku.<BR>
+<CODE>longtable.sty</CODE>: distribuované ako súčasť <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/required/tools">2etools</A><BR>
+<CODE>ltablex.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/ltablex/ltablex.sty">ltablex</A><BR>
+<CODE>ltxtable.sty</CODE>: generované použitím <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/carlisle/ltxtable.tex">ltxtable</A><BR>
+<CODE>stabular.sty</CODE>: distribuované ako súčasť <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/sttools">sttools</A><BR>
+<CODE>supertabular.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/supertabular">supertabular</A><BR>
+<CODE>xtab.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/xtab">xtab</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-tabcellalign"><HR><H3>Ako zmeniť zarovnanie buniek tabuľky</H3></A>
+
+<P>
+Často je potrebné zmeniť zarovnanie <CODE>p</CODE> (odstavcovej; &bdquo;paragraph&ldquo;)
+bunky tabuľky, obvykle však nastávajú na&nbsp;konci konci riadku tabuľky problémy.
+S&nbsp;takouto <CODE>p</CODE> bunkou:
+<P>
+<PRE>
+... & \centering blah ... \\
+</PRE>
+</P>
+sa ľahko stretnete s&nbsp;chybami sťažujúcimi sa na&nbsp;&bdquo;misplaced csx{noalign}&ldquo;
+(zle umiestnený csx{noalign}), &bdquo;extra alignment tab&ldquo; (zarovnávací
+tabulátor navyše), prípadne na&nbsp;niečo podobné.
+Problém je, že príkaz <CODE><CODE>\bs\bs</CODE></CODE> znamená rozličné veci za rozličných
+okolností: prostredie <CODE>tabular</CODE> prepína jeho význam na&nbsp;hodnotu použiteľnú
+v&nbsp;tabuľke, csx{centering}, csx{raggedright} a&nbsp;csx{raggedleft} ju menia
+na&nbsp;niečo nekompatibilné. Všimnite si, že problém vzniká iba v&nbsp;poslednej bunke
+riadku: kedže každá bunka je&nbsp;sádzaná do&nbsp;boxu, jej nastavenia sa strácajú u
+<CODE>&amp;</CODE> (alebo <CODE><CODE>\bs\bs</CODE></CODE>), ktorý ho ukončuje.
+
+<P>
+Jednoduchým (starým) riešením je zachovanie významu <CODE><CODE>\bs\bs</CODE></CODE>:
+<P>
+<PRE>
+\newcommand\PBS[1]{\let\temp=\\%
+ #1%
+ \let\\=\temp
+}
+</PRE>
+</P>
+čo použijete napríklad nasledovne:
+<P>
+<PRE>
+... & \PBS\centering blah ... \\
+</PRE>
+</P>
+
+<P>
+Technika používajúca csx{PBS} bola vyvinutá v&nbsp;dobe LaTeX&nbsp;2.09, pretože skutočná
+hodnota <CODE><CODE>\bs\bs</CODE></CODE>, ktorú používalo prostredie <CODE>tabular</CODE>, bola dostupná iba
+ako interný príkaz. V&nbsp;súčasnosti je hodnota príkaz verejný a&nbsp;v&nbsp;princípe ju
+môžete použiť explicitne:
+<P>
+<PRE>
+... & \centering blah ... \tabularnewline
+</PRE>
+</P>
+Toto môže byť zakomponované do&nbsp;jednoduchého makra:
+<P>
+<PRE>
+\newcommand{\RBS}{\let\\=\tabularnewline}
+...
+... & \centering\RBS blah ... \\
+</PRE>
+</P>
+Použitie:
+<P>
+<PRE>
+... & \centering\RBS blah ... \\
+</PRE>
+</P>
+(zapamätajte si, že spätné lomítko zachovávate s&nbsp;csx{PBS} <EM>pred</EM> príkazom,
+ktorý ju mení a&nbsp;obnovujete s&nbsp;csx{RBS} <EM>po</EM> príkaze; csx{RBS} je
+v&nbsp;skutočnosti mierne preferovaný, ale starý trik tu zostáva).
+
+<P>
+Fígle csx{PBS} a&nbsp;csx{RBS} nám dobre slúžia tiež v&nbsp;špecifikáciach formátu poľa
+(&bdquo;field format&ldquo;) v&nbsp;preambule pri balíku <CODE>array</CODE>:
+<P>
+<PRE>
+\begin{tabular}{...>{\centering\RBS}%
+ p{50mm}}
+...
+</PRE>
+</P>
+alebo
+<P>
+<PRE>
+\begin{tabular}{...>{\PBS\centering}%
+ p{50mm}}
+...
+</PRE>
+</P>
+<P>
+</P>
+<CODE>array.sty</CODE>: distribuované ako súčast <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/required/tools">2etools</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-wholerow"><HR><H3>Ako zmeniť celý riadok tabuľky</H3></A>
+
+<P>
+Každá bunka tabuľky je sádzaná do&nbsp;boxu, takže zmena štýlu fontu (prípadne
+niečoho iného) platí iba po&nbsp;koniec bunky. Ak máte tabuľku s&nbsp;mnohými bunkami
+alebo dlhú tabuľku, v&nbsp;ktorej potrebujete zvýrazniť množstvo riadkov, pridávanie
+štýlu fontu do&nbsp;každej bunky bude veľmi zdĺhavé.
+
+<P>
+S&nbsp;balíkom <CODE>array</CODE> môžete definovať modifikátory stĺpcov, ktoré zmenia
+štýl písma pre celý <EM>stĺpec</EM>. S&nbsp;trochou jemnosti môžete zmeniť
+modifikátory tak, aby upravovali riadky namiesto stĺpcov. Postupujeme
+nasledovne:
+<P>
+<PRE>
+\usepackage{array}
+\newcolumntype{$}{>{%
+ \global\let\currentrowstyle\relax}%
+}
+\newcolumntype{^}{>{\currentrowstyle}}
+\newcommand{\rowstyle}[1]{%
+ \gdef\currentrowstyle{#1}%
+ #1\ignorespaces
+}
+</PRE>
+</P>
+Teraz pred prvý špecifikátor stĺpcu vložíme &bdquo;<CODE>$</CODE>&ldquo; a&nbsp;&bdquo;<CODE>^</CODE>&ldquo; pred
+modifikátory nasledujúcich. Potom použijeme csx{rowstyle} na&nbsp;začiatku každého
+riadku, ktorý chceme modifikovať:
+<P>
+<PRE>
+\begin{tabular}{|$l|^l|^l|} \hline
+ \rowstyle{\bfseries}
+ Nadpis & Veľký a & Tučný \\ \hline
+ Text & text & text \\
+ Text & text & text \\
+ \rowstyle{\itshape}
+ Text & text & v~kurzíve \\
+ Text & text & text \\ \hline
+\end{tabular}
+</PRE>
+</P>
+Balík <CODE>array</CODE> funguje s&nbsp;rôznymi inými prostrediami typu <CODE>tabular</CODE>
+z&nbsp;iných balíkov (napríklad <CODE>longtable</CODE>), tento trik však bohužiaľ nefunguje
+vždy.<BR>
+<CODE>array.sty</CODE>: distribuované ako súčasť <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/required/tools">2etools</A><BR>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-multirow"><HR><H3>Spájanie buniek v&nbsp;stĺpci tabuľky</H3></A>
+
+<P>
+Nie je ťažké vymyslieť dizajn tabuľky, ktorý bude vyžadovať, aby sa určitá bunka
+rozprestierala na&nbsp;viacerých riadkoch. Príkladom môže byť tabuľka, v&nbsp;ktorej
+najľavejší stĺpec označuje zbytok tabuľky. Toto môžete spraviť (v&nbsp;jednoduchých
+prípadoch) použitím diagonálneho rozdelenia v&nbsp;rohových bunkách. Spomenutá
+technika vás však prísne obmedzuje v&nbsp;tom, čo môže byť použité ako obsah bunky.
+
+<P>
+Balík <CODE>multirow</CODE> vám umožňuje vytvárať viacriadkové bunky veľmi
+jednoducho. Pre najjednoduchšie použitie môžete napísať:
+<P>
+<PRE>
+\begin{tabular}{|c|c|}
+\hline
+\multirow{4}*{Bežný text g}
+ & Stĺpec g2a\\
+ & Stĺpec g2b \\
+ & Stĺpec g2c \\
+ & Stĺpec g2d \\
+\hline
+\end{tabular}
+</PRE>
+</P>
+a&nbsp;<CODE>multirow</CODE> umiestni &bdquo;Bežný text g&ldquo; na&nbsp;vertikálny stred priestoru
+definovaného ostatnými riadkami. Všimnite si, že riadky neobsahujúce
+špecifikáciu &bdquo;multi-row&ldquo; musia mať prázne bunky, v&nbsp;ktorých sa viacriadková
+bunka objaví.
+
+<P>
+&bdquo;<CODE>*</CODE>&ldquo; môžete nahradiť špecifikáciou šírky stĺpcu. Parameter v&nbsp;tomto prípade
+môže obsahovať nepodmienené zlomy riadku:
+<P>
+<PRE>
+\begin{tabular}{|c|c|}
+\hline
+\multirow{4}{25mm}{Bežný\\text g}
+ & Stĺpec g2a\\
+ & Stĺpec g2b \\
+ & Stĺpec g2c \\
+ & Stĺpec g2d \\
+\hline
+\end{tabular}
+</PRE>
+</P>
+Podobný efekt (s&nbsp;možnosťou trochu väčšej sofistikovanosti) môžeme dosiahnuť
+vložením menšej tabuľky, ktorá zoradí text, do&nbsp;<CODE>*</CODE>-deklarovaného csx{multirow}.
+
+<P>
+Príkaz csx{multirow} môže byť použitý aj na&nbsp;písanie vertikálneho textu oboma
+smermi (s&nbsp;pomocou balíkov <CODE>graphics</CODE> alebo <CODE>graphicx</CODE>, ktoré
+poskytujú príkaz csx{rotatebox}):
+<P>
+<PRE>
+\begin{tabular}{|l|l|}
+\hline
+\multirow{4}*{\rotatebox{90}{ahoj}}
+ & Stĺpec g2a\\
+ & Stĺpec g2b \\
+ & Stĺpec g2c \\
+ & Stĺpec g2d \\
+\hline
+\end{tabular}
+</PRE>
+</P>
+Takto dostanete text bežiaci nahor; pre opačný smer použite uhol <CODE>-90</CODE>.
+
+<P>
+<CODE>Multirow</CODE> je nastavený tak, aby spolupracoval s&nbsp;balíkom
+<CODE>bigstrut</CODE> (ktorý je spomenutý v&nbsp;odpovedi
+na&nbsp;Otázku <A HREF="sectO.html#Q-struttab">Rozostupy riadkov v&nbsp;tabuľkách</A>). Na&nbsp;vyjadrenie počtu
+riadkov vo&nbsp;viacriadkovom prostredí, ktoré boli otvorené pomocou csx{bigstrut},
+použijete voliteľný parameter príkazu csx{multirow}.
+
+<P>
+Dokumentácia <CODE>multirow</CODE> a&nbsp;<CODE>bigstrut</CODE> sa dá nájsť v&nbsp;súboroch
+balíkov v&nbsp;podobe komentárov.<BR>
+<CODE>bigstrut.sty</CODE>: distribuované ako súčasť <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/multirow">multirow</A><BR>
+<CODE>multirow.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/multirow">multirow</A>
+
+<P>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-mcfloat"><HR><H3>Plávajúce prostredia v&nbsp;prostredí multicolumn</H3></A>
+
+<P>
+Ak použijete
+<PRE>
+\begin{figure}
+ ...
+\end{figure}
+</PRE>
+v&nbsp;prostredí <CODE>multicols</CODE>, obrázok (figure) sa neobjaví. Ak namiesto toho
+použijete
+<PRE>
+\begin{figure*}
+ ...
+\end{figure*}
+</PRE>
+obrázok sa roztiahne na&nbsp;šírku stránky (ako prostredie <CODE>figure*</CODE> v&nbsp;štandardnej
+možnosti LaTeXu, <CODE>twocolumn</CODE>).
+
+<P>
+Pomocou umiestnenia &bdquo;<CODE>[H]</CODE>&ldquo; zavedeného balíkom <CODE>float</CODE> môžeme mať
+jednostĺpcové obrázky a&nbsp;tabuľky s&nbsp;popiskami. Možno sa však bude treba pohrať
+s&nbsp;umiestnením, pretože nebudú &bdquo;plávať&ldquo; a&nbsp;budú javiť iné zvláštne znaky
+chovania (ako nenápadné &bdquo;pretekanie&ldquo; mimo koniec stĺpca na&nbsp;konci prostredia
+<CODE>multicols</CODE>).<BR>
+<CODE>float.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/float">float</A><BR>
+<CODE>multicol.sty</CODE>: distribuované ako súčasť <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/required/tools">2etools</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-vertposfp"><HR><H3>Vertikálne rozloženie strán obsahujúcich floaty</H3></A>
+LaTeX štandardne centruje floaty na&nbsp;plávajúcej strane (floatovej) vertikálne;
+nie sme sami, komu sa to nepáči. Ovládanie umiestnenia je bohužiaľ
+&bdquo;zakopané&ldquo; v&nbsp;interných príkazoch LaTeXu, takže pri zmene rozloženia je
+nutná opatrnosť.
+
+<P>
+Plávajúce strany používajú tri LaTeXovské dĺžky (t.j. TeXovské skipy)
+na&nbsp;definíciu svojho rozloženia:
+<UL>
+ od&nbsp;začiatku strany k&nbsp;začiatku prvého floatu,
+ floatmi,
+ od&nbsp;konca posledného floatu na&nbsp;strane ku&nbsp;koncu strany.
+</UL>
+(Výstupná rutina v&nbsp;skutočnosti umiestňuje csx{@fpsep} nad každý float, takže
+csx{@fptop} obvykle obsahuje opravu.)
+
+<P>
+LaTeXovské štandardy sú:<BR>
+csx{@fptop} = (<CODE>0pt&nbsp;+&nbsp;1fil</CODE>) ensuremath{-} csx{@fpsep}<BR>
+csx{@fpsep} = <CODE>8pt&nbsp;+&nbsp;2fil</CODE><BR>
+csx{@fpbot} = <CODE>0pt&nbsp;+&nbsp;1fil</CODE><BR>
+takže medzery sa rozširujú, aby vyplnili priestor, ktorý nie je zabraný
+floatami, ale ak je na&nbsp;strane viac než jeden float, medzera medzi nimi sa
+rozšíri na&nbsp;dvojnásobok horného a&nbsp;spodného priestoru.
+
+<P>
+Najčastejšia potreba, aby floaty začínali na&nbsp;začiatku strany, sa dá jednoducho
+uspokojiť:
+<PRE>
+\makeatletter
+\setlength{\@fptop}{-\@fpsep}
+\makeatother
+</PRE>
+Pamätajte si, že toto je &bdquo;globálne&ldquo; nastavenie (najlepšie vykonané v&nbsp;súbore
+triedy alebo prinajhoršom v&nbsp;preambule dokumentu). Zmena pre jediný float bude
+pravdepodobne (prinajlepšom) celkom komplikovaná.
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-secnumdep"><HR><H3>Nečíslované oddíly v&nbsp;obsahu</H3></A>
+
+<P>
+Nejjednodušším způsobem, jak vytvořit v&nbsp;obsahu položku pro takové zvláštní
+části textu jako jsou například předmluvy, je užití čítače
+<CODE>secnumdepth</CODE>, který je popsán v&nbsp;dodatku&nbsp;C manuálu LaTeXu.
+Například:
+<PRE>
+ \setcounter{secnumdepth}{-1}
+ \chapter{Předmluva}
+</PRE>
+Samozřejmě, že před opětovným použitím číslovaného oddílu
+je potřeba nastavit parametr <CODE>secnumdepth</CODE>
+zpět na jeho obvyklou hodnotu (ve standardních stylech&nbsp;2).
+
+<P>
+Podobná nastavení jsou provedena automaticky v&nbsp;knižní třídě LaTeXu příkazy
+csx{frontmatter} a&nbsp;csx{backmatter}.
+
+<P>
+Následuje vysvětlení.
+Použije-li se <CODE>\chapter</CODE> bez hvězdičky:
+<OL>
+ <LI> vloží se něco do <CODE>.toc</CODE> souboru;
+ <LI> je-li čítač <CODE>secnumdepth</CODE> větší nebo roven nule,
+ zvětší se čítač kapitoly o&nbsp;jedničku a&nbsp;vysází se jeho hodnota.
+ <LI> vysází se název kapitoly.
+</OL>
+Ostatní příkazy na rozdělování textu
+(<CODE>\section</CODE>, <CODE>\subsection</CODE>,...) pracují obdobně, avšak
+ testují jinou hodnotu.
+
+<P>
+
+<P>
+Hodnota čítače <CODE>tocdepth</CODE> ovlivňuje, který nadpis bude vytištěn v&nbsp;obsahu.
+Běžně se má jeho hodnota nastavit v&nbsp;preambuli dokumentu, pak je pro
+celý dokument konstantní. Balík <EM>tocvsec2</EM>
+(<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/tocvsec2">tocvsec2</A>) nabízí celkem vyhovující
+rozhraní umožňující měnit hodnotu čítače <CODE>secnumdepth</CODE> a/nebo <CODE>tocdepth</CODE>
+kdekoliv v&nbsp;těle dokumentu. To nabízí docela slušnou nezávislou kontrolu
+nad číslováním položek v&nbsp;obsahu.
+
+<P>
+Balík <EM>abstract</EM> (viz Otázku <A HREF="sectO.html#Q-1abstract2">Jednosloupcový výtah v dvousloupcovém dokumentu</A>) zahrnuje
+volbu pro přidání abstraktu do obsahu, zatímco balík <EM>tocbibind</EM>
+(<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/tocbibind">tocbibind</A>) má volbu pro vložení
+samotného obsahu, bibliografie, rejstříku atd. do obsahu.
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-minitoc"><HR><H3>Obsahy a&nbsp;iné veci po kapitolách</H3></A>
+
+<P>
+Častý štýl &bdquo;malého&ldquo; obsahu pre každú časť, kapitolu alebo dokonca sekciu
+je podporovaný balíkom <CODE>minitoc</CODE>. Balík podporuje tiež mini-zoznamy
+tabuliek a&nbsp;obrázkov; ale mini-bibliografie sú (čo si všíma aj dokumentácia)
+iným problémom&nbsp;&mdash; viď Otázku <A HREF="sectM.html#Q-bibkap">Lze zpracovat bibliografii pro každou kapitolu zvlášť</A>.
+
+<P>
+Základný princíp balíku spočíva v&nbsp;generovaní malého <CODE>.aux</CODE> súboru pre každú
+kapitolu a&nbsp;jeho spracovaní v&nbsp;kapitole. Jednoduché použitie môže byť:
+<P>
+<PRE>
+\usepackage{minitoc}
+...
+\begin{document}
+...
+\tableofcontents
+\dominitoc \listoffigures \dominilof ...
+\chapter{blah blah}
+\minitoc \mtcskip \minilof ...
+</PRE>
+</P>
+hoci je možných veľa možností rozvíjania (napríklad csx{minitoc} pre každú
+kapitolu nie je potrebné).
+
+<P>
+<CODE>Babel</CODE> <CODE>minitoc</CODE> nepozná, ale <CODE>minitoc</CODE> sa stará aj
+o&nbsp;dokumenty v&nbsp;iných jazykoch než v&nbsp;angličtine&nbsp;&mdash; dostupný je široký výber.
+Aktuálne verzie balíku <CODE>hyperref</CODE> však s&nbsp;csx{minitoc} zaobchádzajú
+ako so &bdquo;skutočnými&ldquo; obsahmi.
+
+<P>
+Dokumentácia je dosť rozsiahla a&nbsp;celko dobre čitateľná: spracujte súbor
+distribúcie <CODE>minitoc.tex</CODE>.<BR>
+<CODE>babel.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/required/babel">babel</A><BR>
+<CODE>hyperref.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/hyperref">hyperref</A><BR>
+<CODE>minitoc.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/minitoc">minitoc</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-multind"><HR><H3>Viacnásobné indexy</H3></A>
+
+<P>
+Štandardné indexovacie schopnosti LaTeXu (tie, čo sú poskytované balíkom
+<CODE>makeidx</CODE>) umožňujú mať vo&nbsp;vašom dokumente iba jeden index. Dokonca aj
+neveľké dokumenty môžu byť vylepšené samostatnými indexami pre rozdielne témy.
+
+<P>
+Balík <CODE>multind</CODE> poskytuje jednoduché a&nbsp;priamočiare viacnásobné
+indexovanie. Označkujete každý príkaz csx{makeindex}, csx{index}
+a&nbsp;csx{printindex} názvom súboru a&nbsp;indexovacie príkazy sú zapísané do (alebo
+čítané z) príslušného mena súboru s&nbsp;pripojenou zodpovedajúcou príponou
+(<CODE>.idx</CODE> alebo <CODE>.ind</CODE>). Príkaz csx{printindex} je modifikovaný
+oproti štandardnej verzii z&nbsp;LaTeXu tak, aby nevytváral vlastný názov kapitoly
+alebo sekcie, vy rozhodujete, aké názvy (alebo dokonca úrovene sekcií) sa
+použijú, csx{indexname} je úplne ignorované (viď Otázku <A HREF="sectO.html#Q-zmenaslov">Změna slov používaných LaTeXem</A>).
+
+<P>
+Na vytvorenie &bdquo;obecného&ldquo; indexu a&nbsp;indexu &bdquo;autorov&ldquo; môžete napísať:
+<P>
+<PRE>
+\usepackage{multind}
+\makeindex{general}
+\makeindex{authors}
+...
+\index{authors}{Robin Fairbairns}
+...
+\index{general}{FAQs}
+...
+\printindex{general}{Obecný index}
+\printindex{authors}{Index autorov}
+</PRE>
+</P>
+Pre dokončenie úlohy spustite LaTeX na&nbsp;vašom súbore dostatočne mnohokrát, aby
+návestia a&nbsp;iné veci boli stabilné, a&nbsp;potom spustite príkazy
+<P>
+<PRE>
+makeindex general
+makeindex authors
+</PRE>
+</P>
+pred ďalším spustením LaTeXu. Všimnite si, že názvy indexových súborov,
+ktoré sa spracúvajú, nemusia mať žiadny vzťah k&nbsp;názvu LaTeXovského súboru,
+ktorý spracúvame. (K&nbsp;balíku sa nedodáva žiadna dokumentácia. Lepší popis, než
+vidíte hore, nedostanete.)
+
+<P>
+Balík <CODE>index</CODE> poskytuje vyčerpávajúcu sadu indexovacích prostriedkov,
+vrátane príkazu csx{newindex}, ktorý dovoľuje definíciu nových štýlov indexu.
+csx{newindex} si vezme &bdquo;značku&ldquo; (pre použitie v&nbsp;indexovacích príkazoch),
+náhrady za&nbsp;prípony súborov <CODE>.idx</CODE> a&nbsp;<CODE>.ind</CODE> a&nbsp;názov indexu.
+Môže tiež zmeniť položku, voči ktorej sa indexuje (môžete mať napríklad index
+umelcov referencovaných čislami obrázkov, na ktorých sú ukážky ich práce).
+
+<P>
+Pre použitie balíku <CODE>index</CODE> na&nbsp;vytvorenie indexu autorov spolu
+s&nbsp;&bdquo;normálnym&ldquo; indexom, začnite príkazmi v&nbsp;preambule:
+<P>
+<PRE>
+\usepackage{index}
+\makeindex
+\newindex{aut}{adx}{and}{Index mien}
+</PRE>
+</P>
+Príkazy nahrajú balík, definujú a &bdquo;hlavný&ldquo; index (pôvodný štýl) a&nbsp;následne
+definujú index autorov. V&nbsp;tele dokumentu môžeme nájsť príkazy ako:
+<P>
+<PRE>
+\index[aut]{Robin Fairbairns}
+...
+\index{FAQs}
+</PRE>
+</P>
+Príkazy uložia záznam do&nbsp;indexu autorov, potom záznam do&nbsp;hlavného indexu.
+Na&nbsp;konci dokumentu máme dva príkazy:
+<P>
+<PRE>
+\printindex
+\printindex[aut]
+</PRE>
+</P>
+Tieto vytlačia hlavný index, a&nbsp;potom index autorov. Za&nbsp;predpokladu, že sa
+príkazy budú nachádzať v&nbsp;súbore <CODE>myfile.tex</CODE>, spustite po&nbsp;dostatočnom
+množstve behov LaTeXu, aby boli návestia stabilné, nasledujúce príkazy
+(tu sú ukázané shellovské príkazy z&nbsp;Unixu, ale princíp je rovnaký nezávisle
+na&nbsp;použitom systéme):
+<P>
+<PRE>
+makeindex myfile
+makeindex myfile.adx -o myfile.and
+</PRE>
+</P>
+Potom znovu spustite LaTeX. Príkazy <EM>makeindex</EM> spracujú
+<CODE>myfile.idx</CODE> do&nbsp;<CODE>myfile.ind</CODE> (štandardná akcia), a&nbsp;potom
+<CODE>myfile.adx</CODE> do&nbsp;<CODE>myfile.and</CODE>. Tie dva súbory sú potrebné ako vstup pre
+dva príkazy csx{printindex} v&nbsp;súbore <CODE>myfile.tex</CODE>.
+
+<P>
+Balík <CODE>splitidx</CODE> môže pracovať rovnakým spôsobom ako ostatné: nahrajte
+balík s&nbsp;voľbou <CODE>split</CODE> a&nbsp;deklarujte každý index príkazom csx{newindex}:
+<P>
+ <CODE>\newindex[<názov_indexu>]{<skratka>}</CODE>
+</P>
+a&nbsp;<CODE>splitidx</CODE> vygeneruje súbor csx{jobname}<CODE>.<skratka></CODE> pre
+položky indexu generované príkazmi ako <CODE>\sindex[<skratka>]{<položka>}</CODE>.
+Ako pri ostatných balíkoch, aj tu je táto metóda limitovaná celkovým počtom
+výstupných súborov TeXu. <CODE>splitindex</CODE> je však dodávaný s&nbsp;malým
+spustiteľným súborom <EM>splitindex</EM> (dostupný pre množstvo operačných
+systémov). Ak tento doplnkový program použijete (a&nbsp;nepoužijete voľbu <CODE>split</CODE>),
+nebudete limitovaní počtom indexov. Okrem tohto triku podporuje
+<CODE>splitidx</CODE> rovnaké veci ako <CODE>index</CODE>. Príklad použitia nájdete
+v&nbsp;dokumentácii.
+
+<P>
+Trieda <CODE>memoir</CODE> má vlastné funkcie pre viacnásobné indexy (ako aj voľby
+rozvrhnutia indexu, ktoré ostatné balíky delegujú na&nbsp;indexové štýly používané
+programom <EM>makeindex</EM>).<BR>
+<CODE>index.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/index">index</A><BR>
+<CODE>makeidx.sty</CODE>: súčasť distribúcie LaTeXu<BR>
+<CODE>memoir.cls</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/memoir">memoir</A><BR>
+<CODE>multind.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex209/contrib/misc/multind.sty">multind</A><BR>
+<CODE>splitidx.sty</CODE> a <CODE>splitindex</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/splitindex">splitindex</A>
+
+<P>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-nameref"><HR><H3>Odkazovanie na&nbsp;veci podľa mena</H3></A>
+
+<P>
+LaTeXovský mechanizmus návestí je navrhnutý pre neosobný svet akademických
+publikácií, v&nbsp;ktorých všetko má číslo. Ak si máme zaznamenať <EM>názvy</EM> vecí,
+ktorým sme priradili návestie, je potrebné rozšírenie. Sú dostupné dva balíky
+rozširujúce príkazy LaTeXu na&nbsp;tvorbu sekcií, aby poskytli možnosť odkazovania
+názvom sekcie.
+
+<P>
+Balík <CODE>titleref</CODE> je jednoduchým rozšírením poskytujúcim príkaz
+csx{titleref}. Je to samostatný balík&nbsp;&mdash; nepoužívajte ho v&nbsp;dokumente, v&nbsp;ktorom
+potrebujete aj <CODE>hyperref</CODE>.
+
+<P>
+Balík <CODE>byname</CODE>, hoci pracuje so&nbsp;svojím &bdquo;priateľom&ldquo;
+<CODE>smartref</CODE>, funguje (do&nbsp;určitej miery) s&nbsp;balíkom <CODE>hyperref</CODE>, ale
+odkazy, ktoré definuje, nie sú hyperlinky.
+
+<P>
+Trieda <CODE>memoir</CODE> zahŕňa funkcionalitu <CODE>titleref</CODE>, ale zrejme nefunguje
+s&nbsp;<CODE>byname</CODE> (i&nbsp;keď hľadaním v&nbsp;Newsgroup{comp.text.tex}
+na&nbsp;URL{groups.google.com} nájdete úpravu <CODE>byname</CODE> na&nbsp;vyriešenie
+problému).
+
+<P>
+Sada <CODE>hyperref</CODE> obsahuje balík <CODE>nameref</CODE>, ktorý funguje
+samostatne (t.j. bez <CODE>hyperref</CODE>: v&nbsp;tomto móde, samozrejme, nie sú jeho
+odkazy hyperlinkované). Ak nahráte samotný <CODE>hyperref</CODE>,
+<CODE>nameref</CODE> sa nahrá automaticky.
+<CODE>Memoir</CODE> vyžaduje <CODE>memhfixc</CODE> pri behu s&nbsp;<CODE>hyperref</CODE>. Avšak
+po&nbsp;uvedenej postupnosti príkazov môžu byť <CODE>nameref</CODE> príkazy použité
+v&nbsp;<CODE>memoir</CODE> dokumente:
+<P>
+<PRE>
+\documentclass[...]{memoir}
+...
+\usepackage[...]{hyperref}
+\usepackage{memhfixc}
+</PRE>
+</P>
+
+<P>
+
+<P>
+Všetky tri balíky pre odkazy podľa mena definujú odkazovacie príkazy rovnakého
+názvu ako balík: csx{titleref}, csx{byname} a&nbsp;csx{nameref}. Balík
+<CODE>nameref</CODE> tiež definuje príkaz csx{byshortnameref}, ktorý používa
+voliteľný &bdquo;krátky&ldquo; parameter nadpisu pre príkazy kapitol a&nbsp;sekcií.<BR>
+<CODE>byname.sty</CODE>: distribuovaný s&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/smartref">smartref</A><BR>
+<CODE>hyperref.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/hyperref">hyperref</A><BR>
+<CODE>memoir.cls</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/memoir">memoir</A><BR>
+<CODE>nameref.sty</CODE>: distribuovaný s&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/hyperref">hyperref</A><BR>
+<CODE>smartref.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/smartref">smartref</A><BR>
+<CODE>titleref.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/misc/titleref.sty">titleref</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-extref"><HR><H3>Odkazovanie na&nbsp;návestia v&nbsp;iných dokumentoch</H3></A>
+
+<P>
+Pri tvorbe sady vzájomne súvisiacich dokumentov sa budete často chcieť odkazovať
+na&nbsp;návestia v&nbsp;druhých dokumentoch sady, ale samostatný LaTeX toto nepovoľuje.
+
+<P>
+Z&nbsp;toho dôvodu bol napísaný balík <CODE>xr</CODE>: ak napíšete
+<P>
+<PRE>
+\usepackage{xr}
+\externaldocument{volume1}
+</PRE>
+</P>
+do&nbsp;vášho súčasného dokumentu nahrajú sa všetky odkazy z&nbsp;<CODE>volume1</CODE>.
+
+<P>
+Čo však v&nbsp;prípade, že majú oba dokumenty sekciu s&nbsp;návestím &bdquo;introduction&ldquo;
+(úvod; je to celkom pravdepodobné)? Balík poskytuje prostriedky
+na&nbsp;transformáciu všetkých importovaných návestí, takže ich nemusíte meniť
+v&nbsp;žiadnom dokumente. Napríklad:
+<P>
+<PRE>
+\usepackage{xr}
+\externaldocument[V1-]{volume1}
+</PRE>
+</P>
+nahrá odkazy zo&nbsp;súboru <CODE>volume1</CODE>, ale pred každý vloží predponu
+<CODE>V1-</CODE>. Takže na&nbsp;úvod v&nbsp;dokumente &bdquo;volume&nbsp;1&ldquo; by ste sa odkazovali:
+<P>
+<PRE>
+\usepackage{xr}
+\externaldocument[V1-]{volume1}
+...
+... úvod dokumentu volume1
+ (\ref{V1-introduction})...
+</PRE>
+</P>
+Aby prostriedky <CODE>xr</CODE> fungovali s&nbsp;balíkom <CODE>hyperref</CODE>, potrebujete
+balík <CODE>xr-hyper</CODE>. Pre jednoduché krížové hyperodkazy (t.j. na&nbsp;lokálny
+PDF súbor, ktorý ste práve skompilovali) napíšte:
+<P>
+<PRE>
+\usepackage{xr-hyper}
+\usepackage{hyperref}
+\externaldocument[V1-]{volume1}
+...
+... the \nameref{V1-introduction})...
+</PRE>
+</P>
+a&nbsp;pomenovaný odkaz sa objaví ako aktívny link na&nbsp;kapitolu &bdquo;úvod&ldquo; súboru
+<CODE>volume1.pdf</CODE>.
+
+<P>
+Pre link na&nbsp;PDF dokument na&nbsp;webe, pre ktorý máte .aux súbor, napíšte:
+<P>
+<PRE>
+\usepackage{xr-hyper}
+\usepackage{hyperref}
+\externaldocument[V1-]{volume1}%
+ [http://mybook.com/volume1.pdf]
+...
+... the \nameref{V1-introduction})...
+</PRE>
+</P>
+<CODE>xr.sty</CODE>: distribuované ako súčasť <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/required/tools">2etools</A><BR>
+<CODE>xr-hyper.sty</CODE>: distribuované s&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/hyperref">hyperref</A>
+
+<P>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-varwidth"><HR><H3>Automatická veľkosť <CODE>minipage</CODE></H3></A>
+
+<P>
+Prostredie <CODE>minipage</CODE> vyžaduje, aby ste špecifikovali šírku &bdquo;stránky&ldquo;, ktorú
+chcete vytvoriť. Toto je občas nepohodlné: chceli by ste (ak je to možné)
+zabrať menej miesta, ale <CODE>minipage</CODE> vytvorí box presne podľa špecifikovanej
+šírky.
+
+<P>
+Balík <CODE>pbox</CODE> definuje csx{pbox}, ktorého šírka je presne šírkou
+najdlhšieho obsiahnutého riadku (závislé od maximálnej širky, ktorú zadáte).
+Takže kým <CODE>\parbox{2cm}{Hello\\world!}</CODE> vytvotí box šírky presne <CODE>2cm</CODE>,
+<CODE>\pbox{2cm}{Hello\\world!}</CODE> vytvorí box so šírkou <CODE>1.79cm</CODE> (ak
+používate štandardný font <CODE>cmr</CODE>). Balík poskytuje aj
+<CODE>\settominwidth[min]{length}{text}</CODE> (čo vyzerá takmer ako štandardný príkaz
+csx{settowidth}) a&nbsp;csx{widthofpbox} funkčne analogické príkazu csx{widthof}
+pre použitie s&nbsp;balíkom <CODE>calc</CODE>.
+
+<P>
+Balík <CODE>eqparbox</CODE> myšlienku balíku <CODE>pbox</CODE> rozširuje tak, že vám
+dovoľuje vysádzať sériu boxov s&nbsp;rovnakou (minimalizovanou) šírkou. (Príkaz
+neprijíma parameter limitujúci maximálnu šírku.) Dokumentácia balíku ukazuje
+nasledujúci príklad z&nbsp;humorného <EM>životopisu</EM>:
+<P>
+<PRE>
+\noindent%
+\eqparbox{place}%
+ {\textbf{Widgets, Inc.}}
+ \hfill
+\eqparbox{title}%
+ {\textbf{Senior Widget Designer}}
+ \hfill
+\eqparbox{dates}{\textbf{1/95--present}}
+
+<P>
+...
+
+<P>
+\noindent%
+\eqparbox{place}%
+ {\textbf{Thingamabobs, Ltd.}}
+ \hfill
+\eqparbox{title}%
+ {\textbf{Lead Engineer}}
+ \hfill
+\eqparbox{dates}{\textbf{9/92--12/94}}
+</PRE>
+</P>
+Kód zabezpečí, že všetky tri položky majú rovnakú šírku, takže riadky vyzerajú
+pravidelne. Príkaz csx{eqboxwidth} vám dovoľuje použiť zmeranú šírku skupiny:
+dokumentácia ukazuje, ako môže byť príkaz použitý na vytvorenie rozumne
+vyzerajúcich stĺpcov miešajúcich riadky <CODE>c</CODE>, <CODE>r</CODE> alebo
+<CODE>l</CODE>, s&nbsp;ekvivalentnou položkou <CODE>p{...}</CODE> tým, že z&nbsp;riadkov s&nbsp;pevnou šírkou
+spravíte skupinu <CODE>eqparbox</CODE> a&nbsp;nakoniec použijete csx{parbox} so šírkou,
+ktorá bola pre skupinu zmeraná.
+
+<P>
+Balík <CODE>varwidth</CODE> definuje prostredie <CODE>varwidth</CODE>, ktoré sádza obsah boxu
+tak, aby zodpovedal &bdquo;užšej prirodzenej šírke&ldquo;, ak nejakú nájde.
+(Poskytujete rovnaké parametre ako pri <CODE>minipage</CODE>.) <CODE>Varwidth</CODE>
+poskytuje svoj vlastný príkaz csx{narrowragged}, ktorého úlohou je zúžiť
+riadky a&nbsp;dostať viac textu do posledného riadku odstavcu (teda vytvorenie
+riadkov s&nbsp;väčšou mierou zhody dĺžky riadkov, než je to typicky pri
+csx{raggedright}).
+
+<P>
+Dokumentácia (v&nbsp;samotnom súbore balíku) vypisuje rozličné reštrikcie a&nbsp;veci,
+ktoré je ešte treba spraviť, ale balík sa ukázal ako užitočný pre rozličné
+úlohy.<BR>
+<CODE>eqparbox.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/eqparbox">eqparbox</A><BR>
+<CODE>pbox.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/pbox">pbox</A><BR>
+<CODE>varwidth.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/misc/varwidth.sty">varwidth</A>
+
+<P>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-pozntab"><HR><H3>Poznámky pod čarou v tabulkách</H3></A>
+
+<P>
+Standardní LaTeXový příkaz <CODE>\footnote</CODE> neumí pracovat v&nbsp;prostředí
+tabulek. Toto prostředí totiž poznámkám neumožní &bdquo;uniknout&ldquo; až na
+konec stránky. Pokud je tabulka plovoucí, nejlepší řešení je
+umístit tabulku do prostředí <CODE>minipage</CODE> a umístit pak poznámky na spodní
+okraj stránky nebo použít balík
+<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/misc/threeparttable.sty">threeparttable</A> od
+Donalda Arsenaua.
+
+<P>
+Balík <CODE>ctable</CODE> rozšiřuje model <CODE>threeparttable</CODE> a&nbsp;taktéž používá
+myšlenky balíku <CODE>booktabs</CODE>. Příkaz csx{ctable} dělá všechnu práci:
+sázení tabulky, umístnění popisků a&nbsp;definování poznámek. &bdquo;Tabulka&ldquo; může
+obsahovat diagramy a&nbsp;volitelný parametr csx{ctable} udělá vytvořený float
+obrázkem místo tabulky.
+
+<P>
+Pokud není tabulka plovoucí, pak můžete použít jednu z možností:
+<OL>
+ <LI> Pomocí <CODE>\footnotemark</CODE> můžete vhodně umístit do textu značku
+poznámky před ukončením prostředí <CODE>tabular</CODE> vložte příkaz
+<CODE>\footnotetext</CODE>. Tento
+způsob je popsán v&nbsp;Lamportově knize, můžete však použít pouze jednu
+poznámku.
+ <LI> Vložte tabulku do prostředí <CODE>minipage</CODE>. To vám umožňuje použít
+všechny vlastnosti poznámek bez většího úsilí.
+ <LI> Použijte
+<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/misc/threeparttable.sty">threeparttable</A>. Balík je
+sice vytvořen pro plovoucí tabulky, ale můžete ho použít i&nbsp;v&nbsp;tomto
+případě.
+ <LI> Použijte <CODE>tabularx</CODE> nebo <CODE>longtable</CODE> z&nbsp;LaTeXové distribuce
+(<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/required/tools">2etools</A>). Klasické poznámky sice zvládá
+o&nbsp;poznání hůře než prostředí <CODE>tabular</CODE>, avšak povoluje poznámky pod čarou.
+ <LI> Stáhněte balík <EM>footnote</EM> (skrýtá se v&nbsp;archivu na <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/mdwtools">mdwtools</A>.
+Pak vložte vaši
+tabulku do prostředí <CODE>savenotes</CODE>. Alternativně můžete do preambule
+dokumentu napsat <CODE>\makesavenoteenv{tabular}</CODE> a tabulka zvládne poznámky
+pod čarou korektně.
+ <LI> Použijte <EM>mdwtab</EM> ze stejného adresáře. Ten umí nejen
+správně zvládat poznámky pod čarou, ale navíc ještě umí vaši tabulku
+zkrášlit. Ten však může být nekompatibilní s&nbsp;jinými balíky.
+</OL>
+
+<P>
+Dokumentace <CODE>threeparttable</CODE> je obsažena v&nbsp;souboru balíku samém,
+dokumentace <CODE>ctable</CODE> je distribuována jako PDF soubor.
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-captsty"><HR><H3>Štýly popiskov</H3></A>
+
+<P>
+Zmeny štýlov popiskov môžete spraviť opätovnou definíciou príkazov, ktoré
+popisky vytvárajú. Takže napríklad <CODE>\fnum@figure</CODE> môže byť predefinovaný
+vo&nbsp;vašom vlastnom balíku alebo medzi
+viď Otázku <A HREF="sectQ.html#Q-atsigns"><CODE>\@</CODE> a <CODE>@</CODE> ve jménech maker</A>
+:
+<P>
+<PRE>
+\renewcommand{\fnum@figure}%
+ {\textbf{Fig.~\thefigure}}
+</PRE>
+</P>
+čo spôsobí, že číslo bude vysádzané tučné. (Všimnite si, že v&nbsp;pôvodnej
+definícii bolo použité
+viď Otázku <A HREF="sectO.html#Q-zmenaslov">Změna slov používaných LaTeXem</A>.) Prepracovanejších zmien môžeme dosiahnuť
+úpravou príkazu <CODE>\caption</CODE>, kedže však na&nbsp;túto prácu neexistujú balíky, nie sú
+takéto zmeny (ktoré môžu byť dosť náročné) odporúčané bežných používateľom.
+
+<P>
+Balík <CODE>float</CODE> poskytuje určitú konkrolu na vzhľadom popiskov, aj keď je
+určený hlavne na vytváranie neštandardných floatov (plávajúcich tabuliek
+a&nbsp;obrázkov). Balíky <CODE>caption</CODE> a&nbsp;<CODE>ccaption</CODE> (všimnite si násobné
+'<EM>c</EM>') poskytujú rôzne formátovacie možnosti.
+
+<P>
+<CODE>ccaption</CODE> poskytuje &bdquo;predĺžené&ldquo; popisky a&nbsp;popisky, ktoré môžete
+umiestniť mimo prostredí float. Balík <CODE>capt-of</CODE> povoľuje taktiež popisky
+mimo prostredia float. Pri zaobchádzaní s&nbsp;vecami predpokladajúcimi postupnosť
+floatov (ako v predĺžených popiskoch), alebo prípadným miešaním neplávajúcich
+popiskov s&nbsp;plávajúcimi, je potrebné dbať na opatrnosť.
+
+<P>
+Trieda <CODE>memoir</CODE> zahŕňa možnosti balíku <CODE>ccaption</CODE>. Triedy
+<CODE>KOMA-script</CODE> tiež poskytujú široký rozsah príkazov na&nbsp;formátovanie popiskov.
+
+<P>
+Dokumentácia <CODE>caption</CODE> je dostupná po&nbsp;spracovaní súboru
+<CODE>manual.tex</CODE> vytvoreného pri rozbalovaní <CODE>caption.dtx</CODE>.
+
+<P>
+V&nbsp;minulosti odporúčaný balík <CODE>caption2</CODE> bol znovu prevzatý balíkom
+<CODE>caption</CODE>. <CODE>caption2</CODE> však zostáva dostupný pre staršie
+dokumenty.<BR>
+<CODE>caption.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/caption">caption</A><BR>
+<CODE>capt-of.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/misc/capt-of.sty">capt-of</A><BR>
+<CODE>ccaption.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/ccaption">ccaption</A><BR>
+<CODE>float.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/float">float</A><BR>
+balík <CODE>KOMA&nbsp;script</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/koma-script">koma-script</A><BR>
+<CODE>memoir.cls</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/memoir">memoir</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-titlsty"><HR><H3>Štýly nadpisov dokumentov</H3></A>
+
+<P>
+Balík <CODE>titling</CODE> poskutuje mnoho prostriedkov umožňujúcich manipuláciu
+so&nbsp;vzhľadom príkazu <CODE>\maketitle</CODE> (vrátane <CODE>\thanks</CODE> atď.). Balík definuje
+prostredie <CODE>titlingpage</CODE>, ktoré je konfigurovateľné. Poskytuje niečo medzi
+voľbou <CODE>titlepage</CODE> štandardných tried a&nbsp;prostredím <CODE>titlepage</CODE>.<BR>
+<CODE>titling.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/titling">titling</A>
+
+<P>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-titles"><HR><H3>Vzhled nadpisů</H3></A>
+
+<P>
+Předpokládejme, že editor našeho oblíbeného časopisu vyžaduje,
+aby nadpisy oddílů byly centrované a&nbsp;vysázené kapitálkami a&nbsp;pododdíly
+byly zarovnány vpravo a&nbsp;vysázeny kurzívou. Nechce se nám však zaplétat do
+takového druhu programování jaký je popsán v&nbsp;<EM>The LaTeX Companion</EM>
+ (viz <A HREF="sectC.html#Q-books">Knihy o TeXu a příbuzná literatura</A>;
+ <A HREF="sectQ.html#Q-atsigns"><CODE>\@</CODE> a <CODE>@</CODE> ve jménech maker</A> samotné je diskutováno pod `@').
+Následující trik pravděpodobně editory uspokojí.
+Nově definované příkazy <CODE>\ssection</CODE> a&nbsp;<CODE>\ssubsection</CODE>:
+<PRE>
+ \newcommand{\ssection}[1]{%
+ \section[#1]{\centering\textsc{#1}}}
+ \newcommand{\ssubsection}[1]{%
+ \subsection[#1]{\raggedright\textit{#1}}}
+</PRE>
+se pak použijí namísto obvyklých <CODE>\section</CODE> a <CODE>\subsection</CODE>.
+Není to však nejhezčí řešení. Čísla v&nbsp;nadpisech oddílů
+zůstávají vysázena tučně a&nbsp;hvězdičkovaná forma příkazů musí
+být předefinována zvlášť.
+Uvedené definice nebudou správně fungovat
+v&nbsp;případě, že se použije
+ <A HREF="sectT.html#Q-NFSS">Makro NFSS (The New Font Selection Scheme)</A> mimo <A HREF="sectT.html#Q-latex2e">LaTeX&nbsp;2e (nový standard LaTeXu)</A>,
+jelikož v&nbsp;takovém případě se příkazy měnící typ písma chovají odlišně.
+
+<P>
+Balík <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/sectsty">sectsty</A> nabízí jednoduše
+použitelnou sadu příkazů pro tuto práci, zatímco balík
+<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/titlesec">titlesec</A> umožňuje pokročilejší řešení
+této problematiky (<EM>titlesec</EM> přichází s druhým balíkem &ndash;
+<EM>titletoc</EM> &ndash;
+který je používán pro úpravu formátu celého obsahu.
+
+<P>
+Záhlaví příkazů <CODE>\chapter</CODE> a <CODE>\part</CODE> jsou vytvářena jiným
+mechanismem, balík <EM>sectsty</EM> umí zacházet s oběma, zatímco
+<EM>titlesec</EM>
+umí upravit pouze <CODE>\chapter</CODE>. Balík
+<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/fncychap">fncychap</A> nabízí širokou
+škálu předem definovaných designů nadpisů kapitol.
+
+<P>
+Balík <CODE>fncychap</CODE> poskytuje pěknou kolekci upravených nadpisů kapitol.
+Balík <CODE>anonchap</CODE> poskytuje jednoduché nástroje pro sazbu nadpisů kapitol
+&bdquo;jako nadpisů kapitol&ldquo; (tedy bez části &bdquo;Kapitola&ldquo;). Balík
+<CODE>tocbibind</CODE> poskytuje stejné příkazy, avšak za účelem dosažení jiného
+cíle. <CODE>fncychap</CODE> bohužel není sladěný s&nbsp;přítomností front a&nbsp;backmatter
+v&nbsp;dokumentech třídy <CODE>book</CODE>.
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-appendix"><HR><H3>Prílohy</H3></A>
+
+<P>
+LaTeX poskytuje výnimočne jednoduchý mechanizmus príloh: príkaz <CODE>\appendix</CODE>
+prepína dokument zo&nbsp;stavu generovania sekcií (v&nbsp;triede <CODE>article</CODE>) alebo kapitol
+(v&nbsp;triedach <CODE>report</CODE> a&nbsp;<CODE>book</CODE>) do&nbsp;stavu produkovania príloh. Číslovanie sekcie
+alebo kapitoly je reštartované a&nbsp;reprezentácia počítadla sa prepne do&nbsp;abecedného
+módu. Takže:
+<P>
+<PRE>
+\section{Moja inšpirácia}
+...
+
+<P>
+\section{Rozvíjanie inšpirácie}
+...
+
+<P>
+\appendix
+\section{Ako ma kopla múza}
+...
+</PRE>
+</P>
+sa vysádza (v&nbsp;dokumente triedy <CODE>article</CODE>) nasledovne:
+<P>
+textbf{1&nbsp;&nbsp;Moja inšpirácia}
+
+<P>
+...
+
+<P>
+textbf{2&nbsp;&nbsp;Rozvíjanie inšpirácie}
+
+<P>
+...
+
+<P>
+textbf{A&nbsp;&nbsp;Ako ma kopla múza}
+
+<P>
+...
+</P>
+čo je väčšinou dostačujúce. Všimnite si, že po tom, čo ste zapli sádzanie
+príloh, LaTeX vám neumožňuje cestu späť&nbsp;&mdash; po&nbsp;prílohe nemôže nasledovať
+normálna sekcia (<CODE>\section</CODE>) alebo kapitola (<CODE>\chapter</CODE>).
+
+<P>
+Balík <CODE>appendix</CODE> poskytuje viacero spôsobov ako túto jednoduchú situáciu
+spracovať. Priame použitie balíku vám dovoľuje mať oddelené nadpisy v&nbsp;tele
+dokumentu a&nbsp;obsahu. Dosiahnete to pomocou
+<P>
+<PRE>
+\usepackage{appendix}
+...
+\appendix
+\appendixpage
+\addappheadtotoc
+</PRE>
+</P>
+Príkaz <CODE>\appendixpage</CODE> pridáva nad prvú prílohu oddelený nadpis
+&bdquo;Appendices&ldquo; (prílohy) a&nbsp;príkaz <CODE>\addappheadtotoc</CODE> pridáva podobný nadpis
+do&nbsp;obsahu. Tieto jednoduché modifikácie pokrývajú potreby mnohých ľudí týkajúce
+sa príloh.
+
+<P>
+Balík tiež poskytuje prostredie <CODE>appendices</CODE>, ktoré poskytuje pestrejšie
+využitie Prostredie sa najlepšie ovláda voľbami balíku. Hore vedený príklad
+by sme dosiahli takto:
+<P>
+<PRE>
+\usepackage[toc,page]{appendix}
+...
+\begin{appendices}
+...
+\end{appendices}
+</PRE>
+</P>
+Skvelé je, že keď prostredie <CODE>appendices</CODE> skončí, môžete v&nbsp;sekciách a&nbsp;kapitolách
+pokračovať ako predtým&nbsp;&mdash; číslovanie nie je ovplyvnené.
+
+<P>
+Balík poskytuje aj ďalšiu možnosť sádzania príloh&nbsp;&mdash; vo&nbsp;forme podriadených
+úsekov v&nbsp;dokumente. Prostredie <CODE>subappendices</CODE> dovoľuje vkladať prílohy pre
+konkrétnu sekciu oddelene (použíte <CODE>\subsection</CODE> pre sekcie, alebo
+<CODE>\section</CODE> pre kapitoly). Môžete teda napísať:
+<P>
+<PRE>
+\usepackage{appendix}
+...
+\section{Moja inšpirácia}
+...
+\begin{subappendices}
+\subsection{Ako ma kopla múza}
+...
+\end{subappendices}
+
+<P>
+\section{Rozvíjanie inšpirácie}
+...
+</PRE>
+</P>
+Výsledkom bude niečo podobné:
+<P>
+textbf{1&nbsp;&nbsp;Moja inšpirácia}
+
+<P>
+...
+
+<P>
+textbf{1.A&nbsp;&nbsp;Ako ma kopla múza}
+
+<P>
+...
+
+<P>
+textbf{2&nbsp;&nbsp;Rozvíjanie inšpirácie}
+
+<P>
+...
+</P>
+
+<P>
+S&nbsp;balíkom sa dá robiť ešte veľa zaujímavých vecí, pre detaili sú užívatelia
+odkazovaný na&nbsp;dokumentáciu.
+
+<P>
+Trieda <CODE>memoir</CODE> obsahuje možnosti balíku <CODE>appendix</CODE>. Triedy
+<CODE>KOMA-script</CODE> poskytujú príkaz <CODE>\appendixprefix</CODE> na&nbsp;manipuláciu so&nbsp;vzhľadom
+príloh.<BR>
+<CODE>appendix.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/appendix">appendix</A><BR>
+balík <CODE>KOMA&nbsp;script</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/koma-script">koma-script</A><BR>
+<CODE>memoir.cls</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/memoir">memoir</A>
+
+<P>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-widefigs"><HR><H3>Široké obrázky v&nbsp;dvojstĺpcových dokumentoch</H3></A>
+
+<P>
+Plávajúce obrázky a&nbsp;tabuľky obyčajne vychádzajú v&nbsp;rovnakej šírke ako stránka,
+ale v&nbsp;dvojstĺpcových dokumentoch sú obmedzené šírkou stĺpca. Toto ale občas
+nie je dostačujúce, takže existujú alternatívne verzie prostredí float&nbsp;&mdash;
+v&nbsp;dvojstĺpcových dokumentoch poskytuje <CODE>figure*</CODE> plávajúci obrázok šírky stránky
+(a <CODE>table*</CODE> tabuľku šírky stránky), ktorý sa postará o všetko potrebné.
+
+<P>
+Hviezdičkové plávajúce (float) prostredia sa môžu objaviť iba na&nbsp;vrchu stránky
+alebo na celej stránke&nbsp;&mdash; direktívy float rozloženia <CODE>h</CODE> alebo <CODE>b</CODE> sú
+jednoducho ignorované.
+
+<P>
+Rovnice šírky celej strany môžu byť bohužiaľ prispôsobené iba vnútru float
+prostredí. Mali by ste ich zahŕňať do&nbsp;prostredí <CODE>figure</CODE>, alebo používať balík
+<CODE>float</CODE>, prípadne <CODE>ccaption</CODE> na&nbsp;definíciu nového typu floatu.<BR>
+<CODE>ccaption.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/ccaption">ccaption</A><BR>
+<CODE>float.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/float">float</A>
+
+<P>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-parindent"><HR><H3>Odsazení odstavce po nadpisu</H3></A>
+
+<P>
+LaTeX používá stylů, jež neodsazují první odstavec za nadpisem.
+Je mnoho důvodů proč tomu tak je, ale ne každému to vyhovuje
+(např.&nbsp;to neodpovídá tradicím české typografie).
+Užijeme-li styl
+<CODE>indentfirst.sty</CODE>
+(<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/required/tools">2etools</A>),
+pak se tento mechanismus potlačí, takže první odstavec bude odsazen.
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-poznnadp"><HR><H3>Poznámky v LaTeXových nadpisech</H3></A>
+
+<P>
+Umístění příkazu <CODE>\footnote</CODE> v&nbsp;argumentu příkazu <CODE>\section</CODE> není
+dostačující.
+Jelikož jsou argumenty příkazu <CODE>\section</CODE> používány v&nbsp;obsahu a&nbsp;potenciálně
+i&nbsp;v&nbsp;záhlaví stránky, není použití <CODE>\protect\footnote</CODE> také dobrý nápad.
+
+<P>
+Bohužel neexistuje rozumný způsob, jak zamezit zobrazování těchto
+poznámek v&nbsp;záhlaví při povolení zobrazování v&nbsp;obsahu. K&nbsp;jejich potlačení musíte
+udělat toto:
+<UL>
+ <LI> Využijte toho, že povinné argumentu nejsou volány, pokud se zde
+vyskytují volitelné: <CODE>\section[title]{title\footnote{title&nbsp;ftnt}}</CODE>
+ <LI> Použijte balík <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/footmisc">footmisc</A>
+s&nbsp;volbou balíku <CODE>stable</CODE>&nbsp;&ndash;&nbsp;ten upraví poznámky pod čarou tak, že lehce
+a&nbsp;tiše zmizí, pokud jsou použité jako nepovinné argumenty.
+</UL>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-ftncapt"><HR><H3>Poznámky v&nbsp;popiskoch</H3></A>
+
+<P>
+Poznámky v&nbsp;popiskoch sú obzvlášť komplikované: predstavujú samostatný problém
+(navyše k&nbsp;problémom
+poznámok v&nbsp;nadpisoch a&nbsp;tabuľkách spomínaných v&nbsp;predchádzajúcich otázkach).
+
+<P>
+Takže okrem používania voliteľného parametru príkazu csx{caption} (alebo
+podobného), aby sme sa vyhli migrácii poznámky do&nbsp;Zoznamu ... (List of
+...), a&nbsp;vloženia objektu, ktorého popisky obsahujú poznámku, do minipage,
+musíme <EM>naviac</EM> čeliť tendencii príkazu csx{caption} vytvárať text
+poznámky dvakrát. Pre tento posledný problém neexistuje čisté riešenie, ktorého
+by si bol autor vedomý. Ak týmto problémom trpíte, dobre vytvorený príkaz
+csx{caption} v&nbsp;prostredí <CODE>minipage</CODE> vo&nbsp;vnútri floatu ako:
+<PRE>
+\begin{figure}
+ \begin{minipage}{\textwidth}
+ ...
+ \caption[Popisky pre LOF]%
+ {Skutočné popisky\footnote{blah}}
+ \end{minipage}
+\end{figure}
+</PRE>
+môže vytvoriť <EM>dve</EM> kópie tela poznámky &bdquo;blah&ldquo;. (Efekt sa objavuje
+pri popiskoch, ktoré sú dosť dlhé, aby na&nbsp;sadzbu vyžadovali dva riadky, a&nbsp;teda
+pri takom krátkom popisku by sa neobjavil.) Dokumentácia balíku
+<CODE>ccaption</CODE> popisuje skutočne strašný spôsob, ako problém obísť.<BR>
+<CODE>ccaption.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/ccaption">ccaption</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-repfootnote"><HR><H3>Poznámky s&nbsp;rovnakým textom</H3></A>
+
+<P>
+Ak sa <EM>rovnaká</EM> poznámka objaví na rozličných miestach v&nbsp;dokumente, je
+často nevhodné opakovať celú poznámku znovu. Opakovaniu sa môžeme vyhnúť
+poloautomatickou cestou alebo jednoduchým označovaním poznámok, o ktorých
+vieme, že ich budeme opakovať, a&nbsp;následným odkazovaním na&nbsp;výsledok. Plne
+autmatické riešenie (také, čo detekuje a&nbsp;potláča) neexistuje.
+
+<P>
+Ak viete, že budete mať iba jednu opakovanú poznámku, riešenie je jednoduché:
+iba použite voliteľný parameter csx{footnotemark} na&nbsp;zdôraznenie opakovania:
+<P>
+<PRE>
+...\footnote{Opakujúca sa poznámka}
+...
+...\footnotemark[1]
+</PRE>
+</P>
+...@ čo je veľmi jednoduché, kedže vieme, že bude existovať iba poznámka
+čislo 1. Podobná technika môže byť použitá, keď už sú poznámky stabilné,
+použijete číslo, ktoré LaTeX alokoval. Toto však môže byť únavné, kedže
+ľubovolná zmena sadzby by mohla zmeniť vzťahy medzi poznámkou a&nbsp;opakovaním:
+značkovanie je nevyhnuteľne lepšie.
+
+<P>
+Môžeme použiť jednoduché ručné značkovanie poznámok pomocou dedikovaného
+počítadla:
+<P>
+<PRE>
+\newcounter{fnnumber}
+...
+...\footnote{Opakovaný text}%
+\setcounter{fnnumber}{\thefootnote}%
+...
+...\footnotemark[\thefnnumber]
+</PRE>
+</P>
+Je to ale trochu zdĺhavé. Na&nbsp;pomoc si môžeme privolať značkovacie mechanizmy
+LaTeXu, ale pred vyhodnotením csx{ref} počas druhého priebehu LaTeXom
+sa objavujú nepekné chybové hlásenia:
+<P>
+<PRE>
+...\footnote{Opakovaný text\label{fn:repeat}}
+...
+...\footnotemark[\ref{fn:repeat}]
+</PRE>
+</P>
+Alternatívne môžete použiť príkaz csx{footref}, ktorého výhodou je schopnosť
+fungovať, dokonca aj keď nie je značka poznámky vyjadrená ako číslo. Príkaz je
+definovaný v&nbsp;balíku <CODE>footmisc</CODE> a&nbsp;v&nbsp;triede <CODE>memoir</CODE> (prinajmenšom).
+csx{footref} zredukuje predchádzajúci príklad na:
+<P>
+<PRE>
+...\footnote{Opakovaný text\label{fn:repeat}}
+...
+...\footref{fn:repeat}
+</PRE>
+</P>
+Toto je najčistejšie riešenie. Všimnite si, že príkaz csx{label} <EM>musí</EM>
+byť vo&nbsp;vnútri parametru csx{footnote}.
+
+<P>
+Balík <CODE>fixfoot</CODE> nám to trochu uľahčuje: pomocou príkazu
+csx{DeclareFixedFoot} deklarujete poznámky (typicky v&nbsp;prambule dokumentu),
+ktoré budete opakovať, a&nbsp;potom použijete deklarovaný príkaz v&nbsp;tele dokumentu:
+<P>
+<PRE>
+\DeclareFixedFootnote{\rep}{Opakovaný text}
+...
+...\rep{}
+...\rep{}
+</PRE>
+</P>
+Balík zaručuje, že opakovaný text sa objavuje na&nbsp;strane najviac raz: obvykle
+zrejme bude potrebný viac než jeden beh LaTeXu, aby ste sa opakovaní
+zbavili.<BR>
+<CODE>fixfoot.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/fixfoot">fixfoot</A><BR>
+<CODE>footmisc.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/footmisc">footmisc</A><BR>
+<CODE>memoir.cls</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/memoir">memoir</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-footnpp"><HR><H3>Číslovanie poznámok &bdquo;po&nbsp;stránkach&ldquo;</H3></A>
+
+<P>
+Očividným riešením je resetovanie počítadla vždy, keď zmeníme stranu,
+pomocou interných mechanizmov LaTeXu (viď Otázku <A HREF="sectR.html#Q-addtoreset">&bdquo;Master&ldquo; a&nbsp;&bdquo;slave&ldquo; počítadlá</A>).
+Miesto zmeny stránky bohužial nie je predvídateľné (nie na&nbsp;konci tlačenej
+stránky, takže takéto spojenie funguje iba so&nbsp;šťastím).
+
+<P>
+Výsledkom je, že resetovanie poznámok je nevyhnuteľne dvojprechodový proces
+používajúci určitý druh návestí. Návestia sú tak či tak dôležité, kedže sa
+bežne vyskutuje požiadavka na&nbsp;značkovanie poznámok symbolmi (s&nbsp;veľmi malými
+množinami symbolov). Existujú tri balíky, ktoré toto dokážu.
+
+<P>
+Balík <CODE>footnpag</CODE> robí iba číslovanie poznámok po&nbsp;stránkach a&nbsp;nič iné.
+
+<P>
+Balík <CODE>perpage</CODE> poskytuje obecný mechanizmus resetovania počítadiel
+po&nbsp;jednotlivých stránkach, takže zjavne môže byť na túto úlohu použitý.
+Rozhranie je jednoduché: <CODE>\MakePerPage{footnote}</CODE> spraví, čo
+potrebujeme. Ak chcete nastaviť počítadlo na inú hodnotu než&nbsp;1 (napríklad aby
+ste sa vyhli niečomu v&nbsp;LaTeXovskom zozname symbolov poznámok), použite:
+<CODE>\MakePerPage[2]{footnote}</CODE>.
+
+<P>
+Balík <CODE>footmisc</CODE> poskytuje rozličné spôsoby kontroly vzhľadu poznámok,
+medzi ktorými je aj voľba balíku <CODE>perpage</CODE>, ktorá upravuje číslovanie
+po&nbsp;stránkach.
+
+<P>
+Dokumentácia <CODE>footnpag</CODE> je dodávaná ako <CODE>.dvi</CODE> súbor
+<CODE>footnpag-user</CODE> distribúcie. Dokumentácia <CODE>perpage</CODE> je iba v&nbsp;súbore
+balíku (neobsahuje ale viac, než bolo uvedené hore...).<BR>
+<CODE>footmisc.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/footmisc">footmisc</A><BR>
+<CODE>footnpag.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/footnpag">footnpag</A><BR>
+<CODE>perpage.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/misc/perpage.sty">perpage</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-changemargin"><HR><H3>Zmena okrajov v&nbsp;LaTeXu</H3></A>
+
+<P>
+Zmena veľkosti tela textu LaTeXovského je prekvapujúco ťažká úloha, najlepšia
+rada pre začiatočníkov je, aby to neskúšali. Medzi fundamentálnymi obmedzeniami
+TeXu, obmedzeniami spojenými s&nbsp;návrhom LaTeXu a&nbsp;dobrými dizajnovými
+a&nbsp;sádzačskými zvykmi existuje určitá spojitosť. Každá zmena musí byť teda dobre
+premyslená a&nbsp;musí byť zaistené, že funguje a&nbsp;zároveň je oku príjemná.
+
+<P>
+Lamportove varovanie v&nbsp;jeho sekcii &bdquo;Customizing the Style&ldquo; nesmie byť brané
+na&nbsp;ľahkú váhu. Jednopalcové okraje papieru formátu A4 sú prijateľné pre písacie
+stroje, ale nie pre sadzbu desaťbodovým (prípadne väčším) písmom, pretože sa
+takéto široké, husté riadky ťažko čítajú. Ideálne by na riadok nemalo byť viac
+ako 75 znakov (pre dvojstĺpcový text sa obmedzenie mení).
+Ovládacie prvky LaTeXu dovoľujú zmeniť vzdialenosť od&nbsp;okajov stránky k&nbsp;ľavému
+a&nbsp;hornému okraju vášho textu, ako aj výšku a šírku textu.
+Zmena výšky a&nbsp;šírky vyžaduje viac zručnosti, než by ste čakali. Výška by si mala
+zachovať určitý vzťah k&nbsp;vzdialenostiam po&nbsp;sebe nasledujúcich účiarí
+(<CODE>\baselineskip</CODE>), šírka by mala byť obmedzená podľa už spomenutého pravidla.
+
+<P>
+Ovládacie prvky sú vyjadrené množinou parametrov stránky. V&nbsp;istom zmysle sú
+komplexné a&nbsp;pri predefinovávaní rozvrhnutia stránky si môžeme ľahko popliesť ich
+vzájomné vzťahy. Balík <CODE>layout</CODE> definuje príkaz <CODE>\layout</CODE> kresliaci
+diagram aktuálneho rozvrhnutia stránky s&nbsp;rozmermi (avšak bez ich závislostí).
+Toto FAQ odporúča používať balík na&nbsp;vytvorenie konzistentného nastavenia
+parametrov, o&nbsp;závislosti sa postarajú balíky.
+
+<P>
+Definitívnym nástrojom pre zmenu rozmerov a&nbsp;pozície tlačeného materiálu
+na&nbsp;stránke je&nbsp;balík <CODE>geometry</CODE>. Relatívne priamočiaro môže byť
+naprogramovaných množstvo nastavení rozvrhnutia. Dokumentácia
+Otázku <A HREF="sectD.html#Q-dtx">Dokumentované LaTeXovské zdroje (<CODE>.dtx</CODE> soubory)</A>
+je kvalitná a&nbsp;obsiahla.
+
+<P>
+Použítie balíku <CODE>vmargin</CODE> je trochu jednoduchšie. Balík obsahuje
+množinu rozmerov papierov (nadmnožina toho, čo poskytuje LaTeX&nbsp;2e), opatrenia
+pre&nbsp;vlastné rozmery, nastavenia okrajov a&nbsp;opatrenia pre dvojstrannú tlač.
+
+<P>
+Ak to stále chcete spraviť sami, začnite sa zoznamovať s&nbsp;parametrami LaTeXu
+pre&nbsp;rozloženie stránky. Pozrite si napríklad sekciu&nbsp;C.5.3 LaTeX manuálu
+(str.&nbsp;181&ndash;182) alebo príslušné sekcie v&nbsp;iných manuáloch LaTeXu
+(viď Otázku <A HREF="sectC.html#Q-books">Knihy o TeXu a příbuzná literatura</A>).
+Parametre <CODE>\oddsidemargin</CODE> a&nbsp;<CODE>\evensidemargin</CODE> vďačia za svoje názvy
+skutočnosti, že obvyle sú nepárne stránky na&nbsp;pravej strane dvojstranného
+rozloženia (&bdquo;recto&ldquo;) a&nbsp;párne na&nbsp;ľavej strane (&bdquo;verso&ldquo;). Oba parametre
+odkazujú na&nbsp;<EM>ľavý</EM> okraj. Pravý okraj je potom vydedukovaný z&nbsp;veľkosti
+<CODE>\textwidth</CODE>. Začiatok je v&nbsp;DVI koordinátoch jeden palec od&nbsp;horného
+okraja a&nbsp;jeden palec od ľavého okraja. Kladné horizontálne hodnoty postupujú
+smerom doprava, kladné vertikálne smerom nadol. Takže pre okraje bližšie než
+jeden palec k&nbsp;ľavému a&nbsp;hornému kraju stránky môžete príslušné parametre
+(<CODE>\evensidemargin</CODE>, <CODE>\oddsidemargin</CODE>, <CODE>\topmargin</CODE>) nastaviť na&nbsp;záporné
+hodnoty.
+
+<P>
+Ďalším prekvapením je, že jednoduchou modifikáciou parametrov veľkosti textu
+nemôžete zmeniť šírku a&nbsp;výšku textu v&nbsp;dokumente. Parametre by mali byť menené
+iba v&nbsp;preambule dokumentu, teda pred výrazom <CODE>\begin{document}</CODE>. Pre zmenu
+v&nbsp;dokumente definujeme prostredie:
+<PRE>
+\newenvironment{changemargin}[2]{%
+ \begin{list}{}{%
+ \setlength{\topsep}{0pt}%
+ \setlength{\leftmargin}{#1}%
+ \setlength{\rightmargin}{#2}%
+ \setlength{\listparindent}{\parindent}%
+ \setlength{\itemindent}{\parindent}%
+ \setlength{\parsep}{\parskip}%
+ }%
+\item[]}{\end{list}}
+</PRE>
+Toto prostredie akceptuje dva parametre a&nbsp;odsadí ľavý a&nbsp;pravý okraj podľa
+hodnôt príslušných parametrov. Záporné hodnoty spôsobia zúženie okrajov, takže
+<CODE>\begin{changemargin}{-1cm}{-1cm}</CODE> zúži ľavý a pravý okraj o 1cm.
+
+<P>
+Balík <CODE>chngpage</CODE> poskytuje na&nbsp;vytvorenie predchádzajúceho stavu hotové
+príkazy. Obsahuje opatrenia na&nbsp;zmenu posunov aplikovaných na&nbsp;váš text podľa
+toho, či ste na&nbsp;nepárnej alebo párnej stránke dvojstránkového dokumentu.
+Dokumentácia balíku (v&nbsp;súbore samotnom) navrhuje stratégiu zmeny rozmerov textu
+medzi stranami&nbsp;&mdash; ako bolo spomenuté vyššie, zmena rozmerov textu v&nbsp;tele
+stránky môže viesť k&nbsp;nepredvídateľným výsledkom.<BR>
+<CODE>chngpage.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/misc/chngpage.sty">chngpage</A><BR>
+<CODE>geometry.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/geometry">geometry</A><BR>
+<CODE>layout.sty</CODE>: distribuované ako súčasť <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/required/tools">2etools</A><BR>
+<CODE>vmargin.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/vmargin">vmargin</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-nopageno"><HR><H3>Ako sa zbaviť čísel strán</H3></A>
+
+<P>
+Balík <CODE>nopageno</CODE> potlačí čísla strán v&nbsp;celom dokumente.
+
+<P>
+Pre potlačenie iba na&nbsp;jednej strane použite <CODE>\thispagestyle{empty}</CODE>
+niekde v&nbsp;texte strany. <CODE>\maketitle</CODE> a&nbsp;<CODE>\chapter</CODE> používajú
+<CODE>\thispagestyle</CODE> interne, takže to musíte zavolať po tom, čo ste zavolali
+<CODE>\maketitle</CODE> alebo&nbsp;<CODE>\chapter</CODE>.
+
+<P>
+Pre potlačenie číslovania postupnosti strán môžete použiť
+<CODE>\pagestyle{empty}</CODE> na&nbsp;začiatku postupnosti strán a&nbsp;obnovte pôvodný štýl
+stránky na konci (postupnosti). Bohužiaľ, stále musíte použiť <CODE>\thispagestyle</CODE>
+po&nbsp;každom príkaze <CODE>\maketitle</CODE> alebo <CODE>\chapter</CODE>.
+
+<P>
+Problémové príkazy triedy <CODE>memoir</CODE> (<CODE>\maketitle</CODE>, <CODE>\chapter</CODE> atď@)
+vyvolajú vlastný štýl stránky (<CODE>title</CODE>, <CODE>chapter</CODE> atď.@), ktorý môžete
+predefinovať použitím techník triede vlastných, aby boli ekvivaletné prostrediu
+&bdquo;<CODE>empty</CODE>&ldquo;. Triedy <CODE>KOMA-script</CODE> majú príkazy štýl stránky, ktorý má byť
+použitý, takže môžete napísať:
+<P>
+<PRE>
+\renewcommand*{\titlepagestyle}{empty}
+</PRE>
+</P>
+
+<P>
+Alternatívou (vo&nbsp;všetkých triedach) je použitie celkom príjemného
+<CODE>\pagenumbering{gobble}</CODE>. Má to za&nbsp;následok, že každý pokus o&nbsp;tlač čisla
+strany nič nevyprodukuje, takže nie je problém zabrániť ľubovolnej časti
+LaTeXu v&nbsp;tlači čísla strany. Príkaz <CODE>\pagenumbering</CODE> však má vedľajší
+efekt&nbsp;&mdash; nastavuje (resetuje) číslo stránky na&nbsp;1, čo nemusí byť príjemné.
+
+<P>
+Balík <CODE>scrpage2</CODE> oddeľuje reprezentáciu od&nbsp;resetovania, takže môžete
+napísať:
+<P>
+<PRE>
+\renewcommand*{\pagemark}{}
+</PRE>
+</P>
+aby ste dosiahli to isté ako pri triku s&nbsp;<CODE>gobble</CODE>, bez resetovania čísla
+stránky.<BR>
+<CODE>nopageno</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/carlisle/nopageno.sty">nopageno</A><BR>
+balík <CODE>KOMA&nbsp;script</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/koma-script">koma-script</A><BR>
+<CODE>memoir.cls</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/memoir">memoir</A><BR>
+<CODE>scrpage2.sty</CODE>: distribuované ako súčasť <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/koma-script">koma-script</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-stringwidth"><HR><H3>Zjištění šířky písmene, slova nebo sousloví</H3></A>
+
+<P>
+Slovo se vloží do boxu a&nbsp;poté se zjistí šířka tohoto boxu.
+Například:
+<PRE>
+ \newdimen\stringwidth
+ \setbox0=\hbox{hi}
+ \stringwidth=\wd0
+</PRE>
+Je třeba však mít na paměti, že je-li v&nbsp;<CODE>\hbox</CODE>u sousloví,
+hodnota, kterou určíme, bude pouze přibližnou šířkou, kterou bude
+vysázené zaujímat ve skutečném textu, neboť mezislovní mezery se
+při sazbě odstavce mohou změnit.
+
+<P>
+V&nbsp;LaTeXu lze problém řešit takto:
+<PRE>
+ \newlength{\gnat}
+ \settowidth{\gnat}{\textbf{small}}
+</PRE>
+Hodnota <CODE>\gnat</CODE> se v&nbsp;tomto případě nastaví na hodnotu šířky
+&bdquo;small&ldquo; vysázeného tučně.
+
+<P>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-filename"><HR><H3>Aký je názov tohto súboru</H3></A>
+
+<P>
+Toto zistenie môžete potrebovať pre automatické generovanie záhlavia alebo päty
+stránky zaznamenávajúceho práve spracúvaný súbor. Nie je to jednoduché...
+
+<P>
+TeX si pamätá iba to, čo považuje za&nbsp;názov <EM>práce</EM> (<EM>job</EM>),
+v&nbsp;primitíve csx{jobname}. Predstavuje názov súboru, ktorý bol prvý predaný
+TeXu, orezaný o&nbsp;meno adresáru a&nbsp;ľubovolnú príponu (ako napríklad <CODE>.tex</CODE>).
+Ak nebol predaný žiadny súbor (t.j. používate TeX interaktívne),
+csx{jobname} má hodnotu <CODE>texput</CODE> (v&nbsp;tomto prípade názov daný <CODE>.log</CODE> súboru).
+
+<P>
+Toto je v&nbsp;prípade malých dokumentov udržiavaných v&nbsp;jednom súbore. Väčšina
+významných dokumentov bude však udržiavaná vo&nbsp;viacerých súboroch a&nbsp;TeX sa
+nesnaží držať si prehľad vstupných súborov práce. Prehľad si teda musí
+udržiavať užívateľ sám&nbsp;&mdash; jediným spôsobom je úprava vstupných príkazov, aby si
+pamätali detaily názvov súborov. Toto je práve v&nbsp;prípade <CODE>Plain</CODE>&nbsp;TeXu
+zložité, kedže syntax príkazu csx{input} je &bdquo;svojrázna&ldquo;.
+
+<P>
+V&nbsp;prípade LaTeXu majú vstupné príkazy pekne pravidelnú syntax. Stačí na&nbsp;ne
+teda použiť najjednoduchšie upravovacie techniky:
+<PRE>
+ \def\ThisFile{\jobname}
+ \newcounter{FileStack}
+ \let\OrigInput\input
+ \renewcommand{\input}[1]{%
+ \stepcounter{FileStack}
+ \expandafter\let
+ \csname NameStack\theFileStack\endcsname
+ \ThisFile
+ \def\ThisFile{#1}%
+ \OrigInput{#1}%
+ \expandafter\let\expandafter
+ \ThisFile
+ \csname NameStack\theFileStack\endcsname
+ \addtocounter{FileStack}{-1}%
+ }
+</PRE>
+(Podobne aj pre csx{include}.) Kód predpokladá, že budete vždy pre csx{input}
+používať syntax LaTeXu, t.j. vždy použijete parameter uzavretý do&nbsp;zložených
+zátvoriek.
+
+<P>
+Balík <CODE>FiNK</CODE> (&bdquo;File Name Keeper&ldquo;) poskytuje v&nbsp;makre csx{finkfile}
+bežný prostriedok na&nbsp;udržanie si prehľadu o&nbsp;názve aktuálneho súboru (spolu
+s&nbsp;jeho príponou). Sada zahŕňa súbor <CODE>fink.el</CODE> poskytujúci podporu
+pre&nbsp;<EM>emacs</EM> s&nbsp;AUC-TeXom.<BR>
+<CODE>fink.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/fink">fink</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-filesused"><HR><H3>Všetky súbory použité v&nbsp;tomto dokumente</H3></A>
+
+<P>
+Keď zdielate dokument s&nbsp;niekým iným (možno v&nbsp;rámci spoločného vývoja), je
+vhodné, aby obaja korešpondenti mali rovnaký dokument, ako aj rovnakú sadu
+pomocných súborov. Váš korešpondent zjavne potrebuje rovnakú sadu súborov
+(ak napríklad používate balík <CODE>url</CODE>, druhá strana tiež musí mať
+<CODE>url</CODE>). Predpokladajme, že vy máte bezchybnú verziu balíku
+<CODE>skvelybalik</CODE>, ale na&nbsp;druhej strane majú stále nestabilnú verziu. Kým
+obe strany zistia, čo sa deje, môže byť takáto situácia veľmi mätúca.
+
+<P>
+Najjednoduchším riešením je LaTeXovský príkaz csx{listfiles}. Ten do&nbsp;súboru
+logu umiestňuje zoznam použitých súborov a&nbsp;ich verzií. Ak tento zoznam
+vypreparujete a&nbsp;pošlete ho so&nbsp;svojím súborom, môže byť použitý ako kontrolný
+zoznam v&nbsp;prípade problémov.
+
+<P>
+Majte na&nbsp;pamäti, že csx{listfiles} zaregistruje iba veci vložené
+&bdquo;štandardnými&ldquo; LaTeXovskými mechanizmami (csx{documentclass},
+csx{usepackage}, csx{input}, csx{include}, csx{includegraphics} atď.). Ak
+však použijete primitívnu syntax TeXu:
+<PRE>
+ \input mymacros
+</PRE>
+<CODE>mymacros.tex</CODE> <EM>nebude</EM> príkazom csx{listfiles} zahrnutý do&nbsp;zoznamu,
+kedže ste obišli mechanizmus zaznamenávajúci jeho použitie.
+
+<P>
+Balík <CODE>snapshot</CODE> pomáha vlastníkovi LaTeXovského dokumentu získať
+zoznam externých závislostí dokumentu (vo&nbsp;forme, ktorá môže byť začlenená
+na&nbsp;začiatok dokumentu). Balík je určený na&nbsp;tvorbu archívnych kópií dokumentov,
+ale má nasadenie aj pri situáciach výmeny dokumentov.
+
+<P>
+Systém <EM>bundledoc</EM> používa csx{listfiles} na&nbsp;tvorbu archívu (napríklad
+<CODE>.tar.gz</CODE> alebo <CODE>.zip</CODE>) súborov vyžadovaných vašim dokumentom. Je dodávaný
+s&nbsp;konfiguračnými súbormi pre<EM>teTeX</EM> a&nbsp;<EM>mikTeX</EM>. Je užitočný,
+hlavne keď posielate prvú kópiu dokumentu.<BR>
+<CODE>bundledoc</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/support/bundledoc">bundledoc</A><BR>
+<CODE>snapshot.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/snapshot">snapshot</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-changebars"><HR><H3>Označovanie zmien v&nbsp;dokumente</H3></A>
+
+<P>
+Často potrebujeme zreteľne vyznačiť, ako náš dokument zmenil. Najčastejší
+postup, &bdquo;pruhy zmien&ldquo; (change bars; tiež známe ako &bdquo;pruhy revízií&ldquo;&nbsp;&mdash;
+revision bars), však vyžaduje od&nbsp;programátora prekvapivo veľkú lstivosť (problém
+je, že TeX poriadne neposkytuje programátorovi žiadne informácie o&nbsp;aktuálnej
+pozícii, z&nbsp;ktorej by mohol byť vypočítaný domnelý začiatok alebo koniec pruhu;
+PDFTeX informácie <EM>poskytuje</EM>, ale nie sme si zatiaľ vedomí o&nbsp;žiadnom
+programátorovi, ktorý by to využil na&nbsp;napísanie changebar balíku založeného
+na&nbsp;PDFTeXu).
+
+<P>
+Najjednoduchší balík poskytujúci pruhy zmien je <CODE>backgrnd.tex</CODE> od&nbsp;Petra
+Schmitta. Bol napísaný ako aplikácia <CODE>Plain</CODE>&nbsp;TeX upravujúca výstupnú rutinu,
+ale zrejme funguje aspoň na&nbsp;jednoduchých LaTeXovských dokumentoch. Múdri
+používatelia LaTeXu budú po&nbsp;informácii o&nbsp;úprave ich výstupnej rutiny pomocou
+<CODE>backgrnd</CODE> ostražití a&nbsp;veľmi pozorne budú sledovať jeho chovanie (úprava
+LaTeXovskej rutiny nie je niečo, na&nbsp;čo sa dá ľahko podujať...).
+
+<P>
+Najstarším riešením je balík <CODE>changebar</CODE>, ktorý používa príkazy
+csx{special} poskytované ovládačom, ktorý používate. Z&nbsp;tohto dôvodu potrebujete
+balíku povedať, pre ktorý ovládač má generovať príkazy csx{special} (rovnakým
+spôsobom ako pri balíku <CODE>graphics</CODE>); zoznam dostupných ovládačov je dosť
+obmedzený, zahŕňa však <EM>dvips</EM>. Balík je dodávaný so&nbsp;shellovským
+skriptom <EM>chbar.sh</EM> (pre použitie na&nbsp;Unixe), ktorý porovnáva dva
+dokumenty a&nbsp;generuje tretí, označený makrami <CODE>changebar</CODE> pre&nbsp;zvýraznenie
+zmien. Skvelý shareware editor <EM>WinEDT</EM> má makro generujúce makrá
+<CODE>changebar</CODE> (alebo iné) na&nbsp;zviditeľnenie zmien voči predchádzajúcej
+verzii vašeho súboru uloženého v&nbsp;<EM>RCS</EM> repozitári&nbsp;&mdash; viď
+URL{http://www.winedt.org/Macros/LaTeX/RCSdiff.php}.
+
+<P>
+Balík <CODE>vertbars</CODE> používa techniky balíku <CODE>lineno</CODE> (musí byť
+prítomný) a&nbsp;je teda najmenší z&nbsp;balíkov na&nbsp;značenie pruhov zmien, kedže všetko
+zložitejšie necháva inému balíku. Balík <CODE>framed</CODE> je ďalším z&nbsp;balíkov
+poskytujúcich pruhy, tentoraz ako vedľajší efekt poskytovanie iných funkcií:
+jeho prostredie <CODE>leftbar</CODE> je iba &bdquo;chudobnejší&ldquo; frame (pamätajte si však, že
+prostredie vytvára pre svoj obsah vlastný odstavec, takže je najlepšie používať
+ho pri konvencii označovania <EM>celého</EM> zmeneného odstavcu).
+
+<P>
+Trieda <CODE>memoir</CODE> dovoľuje okrajové redakčné poznámky, ktoré môžete použiť
+na&nbsp;ohraničenie oblastí zmeny textu.<BR>
+<CODE>backgrnd.tex</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/generic/backgrnd.tex">backgrnd</A><BR>
+<CODE>changebar.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/changebar">changebar</A><BR>
+<CODE>framed.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/misc/framed.sty">framed</A><BR>
+<CODE>lineno.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/lineno">lineno</A><BR>
+<CODE>memoir.cls</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/memoir">memoir</A><BR>
+<CODE>vertbars.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/misc/vertbars.sty">vertbars</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-conditional"><HR><H3>Podmienená kompilácia a&nbsp;komentáre</H3></A>
+
+<P>
+Aj keď LaTeX (alebo ľubovolný iný balík odvodený z&nbsp;TeXu) nie je
+v&nbsp;skutočnosti kompilátor, ľudia často chcú, aby robil veci pre kompilátor
+typické. Častou požiadavkou je podmienená &bdquo;kompilácia&ldquo; a&nbsp;blokové komentáre.
+Na tento účel je dostupných viacero LaTeXu špecifických prostriedkov.
+
+<P>
+Jednoduché príkazy <CODE>\newcommand{\csx{gobble}}[1]{}</CODE> a
+csx{iffalse}<CODE> ... </CODE>csx{fi} nie sú pre komentáre (ako obecné riešenie)
+dostačujúce, kedže vynechané veci sú TeXom aj tak preskúmané. Skúmanie
+zavádza obmedzenia na&nbsp;veci, ktoré môžete vynechať. Toto nemusí byť problémom
+<EM>dnes</EM>, ale v&nbsp;budúcnosti sa to môže vypomstiť. csx{gobble} je naviac pre
+netriviálne parametre dosť neefektívny, kedže všetko, čo sa má vynechať, je pred
+vynechaním skopírované do&nbsp;zásobníku parametrov.
+
+<P>
+Ak sa vaša požiadavka týka dokumentu, z&nbsp;ktorého chýbajú celé kapitoly, zvážte
+LaTeXovský systém csx{include}/csx{includeonly}. Ak vložíte vaše súbory
+pomocou csx{include} (namiesto csx{input}&nbsp;&mdash; viď
+Otázku <A HREF="sectR.html#Q-include">Co se děje při použití příkazu <CODE>\include</CODE>?</A>), LaTeX zapisuje informácie o&nbsp;tom, čo sa deje
+na&nbsp;konci každej kapitoly do&nbsp;<CODE>.aux</CODE> súboru.
+Pomocou csx{includeonly} môžete LaTeXu dodať vyčerpavajúci zoznam potrebných
+súborov. Súbory, ktoré nie sú vložené pomocou csx{include}, sú celé
+preskočené, ale spracovanie dokumentu pokračuje, ako keby tam <EM>boli</EM>.
+Strany, poznámky a&nbsp;iné čísla nie sú ovplyvnené. Pamatajte si, že sekcie, ktoré
+chcete vložiť, si môžete vybrať interaktívne pomocou balíku <CODE>askinclude</CODE>.
+
+<P>
+Pomocou balíku <CODE>excludeonly</CODE> môžete dosiahnuť presný opak: dovoľuje vám
+z&nbsp;dokumentu vynechať zoznam súborov vložených pomocou csx{include} použitím
+príkazu csx{excludeonly}.
+
+<P>
+Ak si chcete vybrať konkrétne stránky dokumentu, použite balík <CODE>pagesel</CODE>
+Heika Oberdieka alebo balík <CODE>selectp</CODE>. Niečo podobné môžete spraviť
+s&nbsp;existujúcim PDF dokumentom (ktorý ste mohli skompilovať pomocou
+<EM>pdflatex</EM>u) použitím balíku <CODE>pdfpages</CODE>. Spravíte to
+s&nbsp;podobne vyzerajúcim dokumentom:
+<PRE>
+ \documentclass{article}
+ \usepackage[final]{pdfpages}
+ \begin{document}
+ \includepdf[pages=30-40]{yoursource.pdf}
+ \end{document}
+</PRE>
+(Na&nbsp;vloženie celého dokumentu môžete napísať
+<PRE>
+ \includepdf[pages=-]{yoursource.pdf}
+</PRE>
+vynechajúc začiatočnú a&nbsp;koncovú stranu dokumentu vo&nbsp;voliteľnom parametri.)
+
+<P>
+Ak chcete byť pri vkladaní alebo vynechávaní malých častí súboru, zvážte balíky
+<CODE>comment</CODE>, <CODE>version</CODE> alebo <CODE>optional</CODE>.
+
+<P>
+<CODE>comment</CODE> dovoľuje deklarovať oblasti dokumentu, ktoré majú byť vložené
+alebo vynechané; tieto deklarácie robíte v&nbsp;preambule súboru. Príkaz
+<CODE>\includeversion{version-name}</CODE> deklaruje prostredie <CODE>version-name</CODE>, ktorého
+obsah bude zahrnutý vo&nbsp;vašom dokumente, zatiaľ čo príkaz
+<CODE>\excludeversion{version-name}</CODE> definuje prostredie, ktorého obsah bude vynechaný. Balík používa celkom
+robustnú metódu vynechávania a&nbsp;dokáže si poradiť aj so zle formovaným textom
+(napríklad s&nbsp;nespárovanými zloženými zátvorkami alebo príkazmi csx{if}).
+
+<P>
+<CODE>version</CODE> poskytuje podobné prostriedky ako <CODE>comment.sty</CODE>
+(t.j., príkazy csx{includeversion} a&nbsp;csx{excludeversion}); je oveľa
+jednoduchší, ale aj menej robustný (a&nbsp;hlavne si nevie poradiť s&nbsp;veľmi
+rozsiahlymi oblasťami vypúšťaného/vkladaného textu).
+
+<P>
+Dôležitým rozvojom <CODE>version</CODE>, je balík zavádzajúco pomenovaný
+<CODE>versions</CODE> (t.j. iba plurál pôvodneho názvu).
+<CODE>Versions</CODE> pridáva príkaz <CODE>\markversion{version-name}</CODE>, ktorý definuje
+prostredie pre tlač vloženého textu so&nbsp;zreteľnou značkou okolo neho.
+
+<P>
+Balík <CODE>optional</CODE> definuje príkaz csx{opt}; jeho prvý parameter je
+&bdquo;príznak vloženia&ldquo;, druhým je vkladaný alebo vynechaný text. Vkladaný alebo
+vynechávaný text musí byť dobre utvorený (žiadne syntaktické chyby) a&nbsp;nemal by
+byť príliš veľký&nbsp;&mdash; ak je potrebný dlhý text, v&nbsp;parametri by mal byť
+csx{input}. Dokumentácia (samotnom súbore balíku) vám prezradí, ako deklarovať,
+ktoré sekcie majú byť vložené: toto môžete spraviť v&nbsp;preambule dokumentu, ale
+dokumentácia navrhuje tiež spôsoby, ktorými to môžete spraviť na&nbsp;príkazovom
+riadku vyvolávajúcom LaTeX alebo interaktívne.
+
+<P>
+Konečne balík <CODE>verbatim</CODE> (ktorý by mal byť dostupný v&nbsp;každej
+distribúcii) definuje prostredie <CODE>comment</CODE>, ktoré umožňuje dedikovanému
+používateľovi editoru potlačiť časti LaTeXovského zdrojového súboru. Trieda
+<CODE>memoir</CODE> poskytuje rovnaké prostredie.<BR>
+<CODE>askinclude.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/misc/askinclude.sty">askinclude</A><BR>
+<CODE>comment.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/comment">comment</A><BR>
+<CODE>excludeonly.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/misc/excludeonly.sty">excludeonly</A><BR>
+<CODE>memoir.cls</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/memoir">memoir</A><BR>
+<CODE>optional.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/misc/optional.sty">optional</A><BR>
+<CODE>pagesel.sty</CODE>: distribuované s&nbsp;balíkmi Heika Oberdieka <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/oberdiek">oberdiek</A><BR>
+<CODE>pdfpages.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/pdfpages">pdfpages</A><BR>
+<CODE>selectp.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/misc/selectp.sty">selectp</A><BR>
+<CODE>verbatim.sty</CODE>: distribuované ako súčasť <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/required/tools">2etools</A><BR>
+<CODE>version.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/misc/version.sty">version</A><BR>
+<CODE>versions.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/versions/versions.sty">versions</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-docotherdir"><HR><H3>Časti dokumentu z&nbsp;rozličných adresárov</H3></A>
+
+<P>
+Bežným spôsobom zostavovania veľkých dokumentov je ich rozdelenie na&nbsp;sadu
+menších súborov (napr. jeden na&nbsp;každú kapitolu) a&nbsp;uchovávanie všetkého, čo
+súvisí s&nbsp;jedným z&nbsp;týchto súborov, v&nbsp;podadresári.
+
+<P>
+TeX bohužiaľ nemá možnosť zmeny aktuálneho adresáru, takže všetky súbory,
+na&nbsp;ktoré sa odkazujete, musíte uviest relatívne voči adresáru hlavného súboru.
+Väčšina ľudí toto pokladá za&nbsp;neintuitívne.
+
+<P>
+Vhodným riešením môže byť použitie techniky rozšírenia cesty
+z&nbsp;Otázky <A HREF="sectE.html#Q-tempinst">&bdquo;Dočasné&ldquo; inštalácie súborov TeXu alebo LaTeXu</A>. Ak však v&nbsp;dokumente používate viacero súborov
+rovnakého názvu (napr. <CODE>chapter1/fig1.eps</CODE> a&nbsp;<CODE>chapter2/fig1.eps</CODE>),
+pri vyvolaní <CODE>\input{sect1}</CODE> v&nbsp;hlavnom súbore nedávate TeXu žiadnu
+informáciu, na&nbsp;ktorý súbor sa odkazujete. Tento problém je jednoducho riešiteľný
+pri súboroch vytváraných ľuďmi (používajte rozličné názvy). Názvy automaticky
+vytvorených súborov sú často rovnaké a&nbsp;ich zmena je procedúra náchylná
+k&nbsp;vytvoreniu chýb.
+
+<P>
+Balík <CODE>import</CODE> vám v&nbsp;tomto prípade prichádza na&nbsp;pomoc. Definuje príkaz
+csx{import}, ktorý akceptuje úplnú cestu a&nbsp;názov súboru v&nbsp;tomto adresári,
+zabezpečí pritom, aby veci fungovali správne. Takže napríklad súbor
+<CODE>/home/friend/results.tex</CODE> môže obsahovať
+<PRE>
+ Graph: \includegraphics{picture}
+ \input{explanation}
+</PRE>
+<CODE>\import{/home/friend/}{results}</CODE> potom vloží oba súbory. Príkaz
+csx{subimport} robí to isté pre podadresár (relatívna cesta radšej než
+absolútna), existujú zodpovedajúce príkazy csx{includefrom}
+a&nbsp;csx{subincludefrom}.<BR>
+<CODE>import.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/misc/import.sty">import</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-make"><HR><H3>Súbory Makefile pre LaTeXovské dokumenty</H3></A>
+
+<P>
+Použitie <EM>make</EM> s&nbsp;LaTeXom je komplikované. Potreba viacnásobného
+spustenia LaTeXu (napr. pre ustálenie obsahu, návestí, pridanie
+bibliografie, indexu atď.) sa ťažko vyjadruje obvyklým druhom grafu závilostí,
+ktorý konštruujeme pre <EM>make</EM>.
+
+<P>
+Z&nbsp;tochto dôvodu bol jediným balíkom podobným <EM>make</EM> na&nbsp;CTANe
+(dlhú dobu) <EM>latexmk</EM>, čo je skript pre <EM>Perl</EM> analyzujúci
+závislosti vášho dokumentu, v&nbsp;prípade potreby spúšťajúci BibTeX alebo
+<EM>makeindex</EM> (v&nbsp;prípade zmeny súborov, ktoré uvedené programy používajú
+ako vstup) atď. <EM>Latexmk</EM> je dobrým riešením, nedávno bol
+aktualizovaný a&nbsp;obsahuje množstvo skvelých vlastností dovoľujúcich mu pracovať
+ako veľmi jednoduchý WYSIWYG systém.
+
+<P>
+Systém <CODE>texinfo</CODE> (viď Otázku <A HREF="sectB.html#Q-texinfo">Co je to Texinfo</A>) je dodávaný
+s&nbsp;utilitou nazvanou <EM>texi2dvi</EM>, ktorá umožňuje konvertovanie súborov
+LaTeXu alebo <CODE>texinfo</CODE> do&nbsp;DVI (alebo pomocou PDFTeXu
+do&nbsp;PDF).
+
+<P>
+Novším prírastkom je balík <CODE>latexmake</CODE> poskytujúci množinu pravidiel
+pre <EM>make</EM> podľa potreby vyvolávajúcich <EM>texi2dvi</EM>.<BR>
+<CODE>latexmake</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/support/latexmake">latexmake</A><BR>
+<CODE>latexmk</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/support/latexmk">latexmk</A><BR>
+<CODE>texi2dvi</CODE>: distribuované ako súčasť <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/texinfo/texinfo">texinfo</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-howmanypp"><HR><H3>Koľko stránok je v&nbsp;mojom dokumente?</H3></A>
+
+<P>
+Jednoduché dokumenty (tie, čo začínajú stranou 1 a&nbsp;nemajú v&nbsp;číslovaní strán
+nijaké zlomy až po&nbsp;poslednú stranu) nepredstavujú pri hľadaní odpovede na&nbsp;túto
+otázku žiadny problém. Počet strán hlási balík <CODE>lastpage</CODE> v&nbsp;svojom
+návestí <CODE>LastPage</CODE>.
+
+<P>
+Pre komplikovanejšie dokumenty (napríklad knihy s&nbsp;inak čislovanou úvodnou
+časťou) tento jednoduchý prístup nestačí.
+
+<P>
+Balík <CODE>count1to</CODE> definuje návestie <CODE>TotalPages</CODE>. Toto je
+hodnota jeho kópie csx{count1} (rezervovaný TeXovský počítací
+register) na&nbsp;konci dokumentu.
+
+<P>
+Balík <CODE>totpages</CODE> definuje návestie <CODE>TotPages</CODE>, ale tiež
+sprístupňuje svoj register na&nbsp;použitie ako LaTeXovské počítadlo
+<CODE>TotPages</CODE>, na&nbsp;ktoré sa môžete odkazovať cez csx{theTotPages}.
+<CODE>TotPages</CODE> je samozrejme asynchrónny rovnakým spôsobom ako čísla strán, ale
+&bdquo;snapshoty&ldquo; môžu byť vo&nbsp;výstupnej rutine bezpečne uskutočnené.
+
+<P>
+Trieda <CODE>memoir</CODE> definuje dve počítadlá (<CODE>lastpage</CODE>
+a&nbsp;<CODE>lastsheet</CODE>), ktoré sú nastavené (po&nbsp;prvom spracovaní dokumentu)
+na&nbsp;ekvivalent návestí <CODE>LastPage</CODE> a <CODE>TotalPages</CODE>).
+
+<P>
+Balíky <CODE>count1to</CODE> a&nbsp;<CODE>totpages</CODE> potrebujú podporu balíku
+<CODE>everyshi</CODE>.<BR>
+<CODE>count1to.sty&nbsp;a&nbsp;everyshi.sty</CODE>: distribuované v&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/ms">ms</A><BR>
+<CODE>lastpage.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/lastpage">lastpage</A><BR>
+<CODE>memoir.cls</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/memoir">memoir</A><BR>
+<CODE>totpages.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/totpages">totpages</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-inclplain"><HR><H3>Vloženie TeXovských súborov do&nbsp;LaTeXu</H3></A>
+
+<P>
+Napriek tomu, že je LaTeX pôvodne založený na&nbsp;Plain TeXu (viď
+Otázku <A HREF="sectB.html#Q-LaTeXandPlain">Aký je vzťah medzi LaTeXom a&nbsp;<CODE>plain</CODE> TeXom?</A>), neobsahuje všetky príkazy Plain TeXu. Čo
+je však horšie, niektoré príkazy Plain TeXu sa v&nbsp;LaTeXu objavujú
+s&nbsp;odlišnou sémantikou. Dôsledkom toho je, že pre sadzbu dokumentov
+Plain TeXu (alebo ich častí) LaTeXom musia byť vykonané špeciálne
+opatrenia.
+
+<P>
+Skutočne spoľahlivé riešenia je preloženie príkazov Plain TeXu tak, aby
+produkovali ekvivalent pôvodnej sémantiky. Toto však v&nbsp;mnohých prípadoch nie
+je praktické a&nbsp;pre tieto prípady si často musíte pomôcť balíkom
+<CODE>plain</CODE>. Balík definuje prostredie <CODE>plain</CODE>, v&nbsp;ktorom môže byť
+spracovaný dokument Plain TeXu:
+<PRE>
+\begin{plain}
+ \input{plain-doc}
+\end{plain}
+</PRE>
+Je známe, že balík zlyháva napríklad pri dokumentoch používajúcich AMSTeX,
+určite by zlyhal aj pri požiadavke o&nbsp;načítanie Eplainu.
+Všetky tieto problémy sa dajú prekonať (aj keď to niekedy nie je ľahké), ale
+nám v&nbsp;mnohých prípadoch šetrí mnoho práce.<BR>
+<CODE>plain.sty</CODE>: distribuované ako súčasť <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/carlisle">carlisle</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-nohyph"><HR><H3>Moje slová sa nerozdeľujú</H3></A>
+
+<P>
+Predpokladajme, že ste si vybrali správny TeXovský &bdquo;jazyk&ldquo; (viď
+Otázku <A HREF="sectD.html#Q-hyphen">Ako funguje v&nbsp;TeXu rozdeľovanie slov?</A>), pravdepodobne nedosiahnete požadovaný výsledok
+sadzbou jedného jazyka a&nbsp;použitím rozdeľovacích pravidiel jazyka druhého.
+(Ak ste používateľ LaTeXu, vyberte si správny jazyk pomocou <CODE>babel</CODE>.
+Takto môžete odhaliť potrebu ďalšej sady rozdeľovacích vzorov, viď
+Otázku <A HREF="sectO.html#Q-babeljaz">Používání nových jazyků v&nbsp;babelu</A>).
+
+<P>
+Čo iné sa ešte môže pokaziť?
+<UL>
+ <LI> Od TeXu verzie&nbsp;3.0 boli medze povolenej vzdialenosti rozdelenia
+ od&nbsp;začiatku alebo konca slova programovateľné (viď
+ Otázku <A HREF="sectQ.html#Q-weirdhyphenation">Nezvykle rozdělená slova</A>) a&nbsp;dotyčné hodnoty mohli byť z&nbsp;nejakého
+ dôvodu v&nbsp;niektorých makrách, ktoré používate, nesprávne nastavené. TeX
+ nebude rozdeľovať menej než csx{lefthyphenmin} znakov od&nbsp;začiatku slova, ani
+ menej než csx{righthyphenmin} pred koncom slova, tým pádom nebude rozdeľovať
+ slová kratšie než súčet týchto dvoch hodnôt.
+ Napríklad pre angličtinu sú tieto hodnoty 2 a&nbsp;3, takže TeX nebude
+ rozdeľovať slová kratšie než 5 písmen, ak si o&nbsp;slove myslí, že je anglické.
+ <LI> {tolerance=200 emergencystretch=0pt
+ TeX nebude rozdeľovať slová, ktoré už boli rozdelené.
+ Napríklad anglické priezvisko Smyth-Postlethwaite nebude rozdelené,
+ čo môže spôsobovať problémy.
+ Toto je správny sadzobný štýl pre angličtinu (nemusí byť správny pre iné
+ jazyky), ak však naozaj rozdelenie potrebujete, môžete nahradiť spojovník
+ v&nbsp;priezvisku príkazom csx{hyph} definovaným
+<PRE>
+ \def\hyph{\penalty0\hskip0pt\relax}
+</PRE>
+ Tento spôsob ale obvykle neodporúčame. Balík <CODE>hyphenat</CODE> definuje sadu
+ príkazov na&nbsp;vloženie rozdelenia na&nbsp;miesto rozličných interpunkčných znamienok.}
+ <LI> Slová môžu byť akcentované. Príčiny a&nbsp;riešenia sú uvedené
+ v&nbsp;Otázke <A HREF="sectQ.html#Q-accenthyphen">Akcentovaná slova se nedělí</A>.
+ <LI> Rozdelenie mohlo byť prehliadnuté. TeXovský algoritmus je dobrý, ale
+ nie je neomylný a&nbsp;v&nbsp;niektorých jazykoch prehliadne vhodné rozdelenia.
+ V&nbsp;takomto prípade musíte dať TeXu <EM>explicitné</EM> inštrukcie pre
+ rozdelenie.
+</UL>
+Príkaz csx{hyphenation} vám dovoľuje zadať explicitné inštrukcie.
+Ak je slovo vôbec rozdelené (teda rozdeleniu nebráni nijaké z&nbsp;uvedených
+obmedzení), príkaz anuluje hocičo, čo prikazujú rozdeľovacie vzory. Príkaz
+akceptuje ako parametre jedno alebo viac rozdeľovaných slov&nbsp;&mdash;
+<CODE>\hyphenation{ana-lysis pot-able}</CODE> (anglické príklady); všimnite si, že
+(v&nbsp;tomto prípade pre slovo &bdquo;analysis&ldquo;) môžete anulovať TeXom navrhované
+rozdelenie (ana-lysis je britské etimologické rozdelenie; niekomu sa zdá
+americké rozdelenie &bdquo;nešťastné&ldquo;...).<BR>
+<CODE>hyphenat.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/hyphenat">hyphenat</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-hyphoff"><HR><H3>Zastavenie všetkých rozdeľovaní</H3></A>
+
+<P>
+Táto akcia sa môže zdať nezvyčajnou (jednou z&nbsp;veľmi propagovaných vlastností
+TeXu je kvalita rozdeľovania), ale niekedy je potrebná. Skutočným problémom
+je, že kvalita TeXovského výstupu je štandardne do&nbsp;veľkej miery závislá
+na&nbsp;prítomnosti rozdeľovania.
+
+<P>
+TeX (zmätočne) ponúka štyri mechanizmy na&nbsp;potlačenie rozdeľovania (pred
+rozšíreniami TeXu verzie&nbsp;3 to boli iba dve).
+
+<P>
+Prvou možnosťou je nastavenie pokút za&nbsp;rozdeľovanie csx{hyphenpenalty}
+a&nbsp;csx{exhyphenpenalty} na&nbsp;&bdquo;nekonečnú&ldquo; hodnotu (t.j. napríklad 10000).
+Toto znamená, že každý riadok, ktorý by obsahoval rozdelenie, bude pokutovaný
+dostatočne na&nbsp;to, aby k&nbsp;nemu nedošlo. Nevýhodou metódy je nutnosť
+opätovného vyhodnocovania odstavcov, a&nbsp;teda pomalosť celej metódy.
+
+<P>
+Ďalším spôsobom je výber jazyka, pre ktorý neexistujú rozdeľovacie vzory.
+Niektoré distribúcie vytvárajú jazyk <CODE>nohyphenation</CODE> a&nbsp;balík <CODE>hyphenat</CODE>
+túto techniku používa pre svoj príkaz csx{nohyphens}, ktorý svoj parameter
+vysádza bez rozdelenia.
+
+<P>
+Tretia alternatíva je nastavenie csx{left-} a/alebo csx{righthyphenmin}
+na&nbsp;dostatočne veľkú hodnotu, aby sa zabránilo akémukoľvek rozdeľovaniu,
+kedže hodnota minima bude väčšia ako dĺžka najdlhšieho slova, ktoré je TeX
+ochotný rozdeliť (vhodnou hodnotou je 62).
+
+<P>
+Poslednou možnosťou z&nbsp;násho zozname je potlačenie rozdeľovania celého textu
+použitím aktuálneho fontu príkazom
+<PRE>
+ \hyphenchar\font=-1
+</PRE>
+Toto nie je práve praktický spôsob potlačenia rozdeľovania, kedže príkaz musí
+byť použitý pre každý font v&nbsp;dokumente, ale práve týmto spôsobom zabraňuje
+rozdeľovaniu LaTeX samotný v&nbsp;<CODE>tt</CODE> a&nbsp;iných fontoch pevnej šírky.
+
+<P>
+Výber konkrétnej techniky záleží na tom, čo chcete robiť. Ak text, ktorého
+rozdelenie chcete potlačiť, nie je celý odstavec, vašou jedinou voľbou je
+použitie nerozdeľovaného jazyka: hodnota jazyku je zachovaná s&nbsp;textom (rovnakým
+spôsobom ako aktuálny font); na&nbsp;počítanie rozdeľovania sú použité hodnoty
+rozdeľovacích limitov a&nbsp;pokút aktívne na&nbsp;konci odstavca.
+
+<P>
+Na&nbsp;druhú stranu, pri písaní viacjazyčného dokumentu použitím balíku
+<CODE>babel</CODE> nerozdeľovaný jazyk alebo rozdeľovacie minimum na&nbsp;potlačenie
+rozdeľovania použiť <EM>nemôžete</EM>. Všetky tieto hodnoty sa menia pri prepnutí
+jazyka balíkom <CODE>babel</CODE>. V&nbsp;tomto prípade použite rozdeľovacie pokuty.
+
+<P>
+Ak jednoducho vypnete rozdeľovanie pre dlhší úsek textu, výstup bude mať
+nerovný okraj (s&nbsp;mnohými pretekajúcimi riadkami) a&nbsp;každý beh TeXu vás bude
+bombardovať hláškami o&nbsp;pretečení (overfull) a&nbsp;podtečení (underfull) riadkov.
+Aby ste sa tomuto vyhli, máte dve možnosti. Môžete použiť csx{sloppy} (alebo
+jeho verziu v&nbsp;podobe prostredia <CODE>sloppypar</CODE>) a&nbsp;nechať TeX roztiahnuť riadky
+s&nbsp;podtečením a&nbsp;zalomiť riadky s&nbsp;pretečením pred tým, než nastane (a&nbsp;samozrejme
+roztiahnuť zbytok). Alternatívne môžete text vysádzať text zarovnaný vpravo
+a&nbsp;aspoň sa tak zbaviť riadkov s&nbsp;pretečením.<BR>
+<CODE>hyphenat.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/hyphenat">hyphenat</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-bold-extras"><HR><H3>Ako spraviť bold-tt alebo bold-sc</H3></A>
+
+<P>
+LaTeX štandardne neposkytuje žiadne prostriedky spracovania tučných
+&bdquo;teletype&ldquo; alebo &bdquo;small-caps&ldquo; fontov. Existuje pre to praktický dôvod
+(Knuth nikdy takéto fonty nenavrhol), ale existujú aj typografické dôvody
+(polotučný font <CODE>cmtt</CODE> je v&nbsp;skutočnosti celkom tučný (v&nbsp;porovnaní s&nbsp;inými
+fontami pevnej šírky) a&nbsp;tučné fonty &bdquo;small-caps&ldquo; nie sú u&nbsp;mnohých
+profesionálnych typografov populárne).
+
+<P>
+Na CTANe existuje &bdquo;extra&ldquo; sada súborov METAFONTu, ktoré poskytujú tučné
+verzie <CODE>cmtt</CODE> a&nbsp;<CODE>cmcsc</CODE> (&bdquo;small-caps&ldquo; font). V&nbsp;moderných distribúciach
+TeXu môžete začať tieto fonty využívať po&nbsp;umiestnení na&nbsp;vhodné miesto
+do&nbsp;<EM>texmf</EM> stromu (viď Otázku <A HREF="sectD.html#Q-TDSwhat">Co je to TDS?</A>). Po&nbsp;opätovnom
+vybudovaní potrebných indexov súborov TeX (a&nbsp;priatelia) automaticky vybudujú
+všetky potrebné súbory fontov pri prvom odkaze na&nbsp;ne. Balík
+<CODE>bold-extra</CODE> vybuduje potrebne dátové štruktúry fontov, aby ste fonty
+mohli využívať z&nbsp;LaTeXu.
+
+<P>
+Ak potrebujete použiť Type&nbsp;1 fonty, nemôžete postupovať s&nbsp;fontami Knuthovho
+štýlu, kedže neexistujú Type&nbsp;1 verzie <CODE>mf-extra</CODE> sady. Komerčné fonty
+pevnej šírky (vrátane štandardného balíku <CODE>Courier</CODE>) takmer vždy
+obsahujú tučnú verziu, takže tu problém nie je. PSNFSS (viď
+Otázku <A HREF="sectL.html#Q-usepsfont">Použití PostScriptových fontů v TeXu</A>) typicky poskytuje &bdquo;nepravé&ldquo; &bdquo;small-caps&ldquo;
+fonty a&nbsp;nemá výčitky svedomia ani z&nbsp;ich poskytovania v&nbsp;tučnej forme.<BR>
+<CODE>bold-extra.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/misc/bold-extra.sty">bold-extra</A><BR>
+<CODE>bold&nbsp;tt&nbsp;a&nbsp;small&nbsp;caps&nbsp;fonty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/fonts/cm/mf-extra/bold">bold</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-boldgreek"><HR><H3>Sazba tučných řeckých písmen</H3></A>
+
+<P>
+Jednoduchým řešením tohoto problému je příkaz <CODE>\mathbf</CODE>, který však
+nefunguje ve všech případech, protože malá řecká písmena chovají jinak
+než velká (z&nbsp;důvodu Knuthova esoterického kódování fontů). Nicméně
+za normálních okolností můžeme <CODE>\mathbf</CODE> použít pro řecké verzálky, ale
+AMSLaTeXový balík <CODE>amsmath.sty</CODE> nepovoluje toto přepínání fontů
+a&nbsp;pak tedy musíte použít jednu z&nbsp;níže popsaných technik. V&nbsp;některých
+případech funguje plainTeXové řešení <CODE>{\boldmath$\theta$}</CODE>, ale
+<CODE>\boldmath</CODE> nemůže být použit v&nbsp;matematickém módu, pak to musíte
+vyřešit následovně:<BR>
+<CODE>$...\mbox{\boldmath$\theta$}...$</CODE>, <BR>
+to působí problémy v&nbsp;superskriptech a&nbsp;podobně. Tyto problémy mohou být
+přičítány použití balíku <CODE>\boldmath</CODE>.
+<UL>
+ <LI> balík <EM>bm</EM>, který je součástí distribuce LaTeXových
+nástrojů (<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/required/tools">2etools</A>) definuje příkaz <CODE>\bm</CODE>,
+který lze použít kdekoliv v&nbsp;matematickém režimu.
+ <LI> balík <EM>amsbsy</EM>, který je součástí AMSLaTeXu
+(<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/required/amslatex">amslatex</A>) definuje příkaz
+<CODE>\boldsymbol</CODE>, který pokrývá téměř všechny základní problémy. Všechna
+tato řešení můžete použít na všechny matematické symboly, nejen na řecká
+písmena.
+</UL>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-underscore"><HR><H3>Ako používať znak podčiarknutia</H3></A>
+
+<P>
+Znak podčiarknutia <CODE>_</CODE> sa v&nbsp;TeXu obvykle používa na&nbsp;označenie dolných indexov
+v&nbsp;matematickom móde. Ak napíšete znak <CODE>_</CODE> uprostred bežného textu, TeX sa
+bude sťažovať. Ak píšete dokument obsahujúci veľké množstvo týchto znakov,
+predstava písania csx{_} (alebo ešte horšie csx{textunderscore}) pre každý
+z&nbsp;nich vystraší väčšinu bežných ľudí.
+
+<P>
+Stredne pokročilý programátor makier môže vygenerovať rýchly &bdquo;hack&ldquo;
+na&nbsp;povolenie sadzby <CODE>_</CODE> vo význame znaku podčiarknutia. Kód je však trochu
+komplikovaný a&nbsp;hlavne existuje množstvo bodov, na ktorých sa dá ľahko pokaziť.
+Existuje však balík <CODE>underscore</CODE>, ktorý poskytuje obecné riešenie
+tejto požiadavky.
+
+<P>
+Existuje tu však jeden problém. Textové fonty OT1 obsahujú znak <CODE>_</CODE>
+iba vo&nbsp;typewriter verzii kódovania (používanej fontami pevnej šírky ako
+<CODE>cmtt</CODE>). Takže sa musíte uistiť, že sa znaky podčiarknutia objavujú iba
+v&nbsp;texte sádzanom fontom písacieho stroja, alebo musíte používať bohatšie
+kódovanie, ako napríklad T1, ktoré obsahuje daný znak pre&nbsp;každý font.
+
+<P>
+Ak je požiadavkou iba občasné použitie znaku <CODE>_</CODE>, je možné použiť nasledujúcu
+konštrukciu:
+<PRE>
+\def\us{\char`\_}
+...
+\texttt{create\us process}
+</PRE>
+Táto konštrukcia nie je ani najmenej robustná (v&nbsp;bežnom hovorovom význame),
+ale je robustná pri expanzii (t.j. v&nbsp;LaTeXovskom význame slova), takže ju
+používajte opatrne (nemusíte sa však starať o&nbsp;nadpisy sekcii a&nbsp;podobné veci).<BR>
+<CODE>underscore.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/misc/underscore.sty">underscore</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-atsign"><HR><H3>Ako vysádzať znak `@'?</H3></A>
+
+<P>
+Pre dlhým časom robili niektoré balíky znak `@' aktívnym, takže pre jeho sadzbu
+boli potrebné špeciálne opatrenia. Aj keď sú tieto balíky ešte stále dostupné,
+používa ich málo ľudí a&nbsp;tí, čo ich používajú, majú prístup k&nbsp;veľmi dobrej
+dokumentácii.
+
+<P>
+Bežným ľuďom (ako sú napríklad autori originálneho anglického FAQ) stačí
+jednoducho napísať znak `@'.
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-compjobnam"><HR><H3>Porovnávanie &bdquo;job name&ldquo;</H3></A>
+
+<P>
+Token csx{jobname} produkuje postupnosť znakov s&nbsp;kódom kategórie 12
+(&bdquo;iné&ldquo;) bez ohľadu na to, čo danými znakmi v&nbsp;skutočnosti je. Keďže je
+nevyhnutne potrebné porovnať makro s&nbsp;obsahom iného makra (použitím
+csx{ifx}), je potrebné vytvoriť makro, ktorého expanzia vyzerá rovnako ako
+expanzia csx{jobname}. Toto môžeme spraviť pomocou csx{meaning}, ak
+&bdquo;odrežeme&ldquo; prefix príkazu csx{show}.
+
+<P>
+Celý príkaz vyzerá nasledovne:
+<P>
+<PRE>
+\def\StripPrefix#1>{}
+\def\jobis#1{FF\fi
+ \def\predicate{#1}%
+ \edef\predicate{\expandafter\StripPrefix
+ \meaning\predicate}%
+ \edef\job{\jobname}%
+ \ifx\job\predicate
+}
+</PRE>
+</P>
+A je použitý nasledovne:
+<P>
+<PRE>
+\if\jobis{mainfile}%
+ \message{YES}%
+\else
+ \message{NO}%
+\fi
+</PRE>
+</P>
+Zapamätajte si, že príkaz csx{StripPrefix} nemusí byť definovaný, ak používate
+LaTeX&nbsp;&mdash; tu už interný príkaz (viď Otázku <A HREF="sectQ.html#Q-atsigns"><CODE>\@</CODE> a <CODE>@</CODE> ve jménech maker</A>)
+csx{strip@prefix}, ktorý môžete použiť, existuje.
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-euro"><HR><H3>Sadzba znaku Euro</H3></A>
+
+<P>
+Európska mena &bdquo;Euro&ldquo; je reprezentovaná symbolom s&nbsp;mierne pochybným dizajnom,
+ale je to dôležitá mena a&nbsp;používatelia TeXu/LaTeXu ju potrebujú sádzať.
+
+<P>
+Európska komisia najskôr požadovala, aby symbol Euro bol vždy vysádzaný
+grotesk fontom, táto požiadavka však bola našťastie zrušená a&nbsp;teda je
+možné najlepšie využiť sadzobné úsilie, aby symbol vyzeral aspoň trochu
+solídne (typograficky).
+
+<P>
+Fonty v&nbsp;kódovaní TS1 poskytované ako súčasť distribúcie fontov EC
+obsahujú glyfy pre Euro. Fonty sa nazývajú Text Companion (TC) fonty
+a&nbsp;poskytujú rovnaký rozsah kresieb ako EC fonty samotné. Balík
+<CODE>textcomp</CODE> poskytuje na prístup k&nbsp;symbolu príkaz csx{texteuro}, ktorý
+vyberie symbol zodpovedajúci okolitému textu. Dizajn symbolu v&nbsp;TC
+fontoch nie je obecne v&nbsp;láske... Napriek tomu, ak produkujete dokument
+pomocou Knuthovych Computer Modern fontov, používajte TC fontovú
+verziu symbolu.
+
+<P>
+Vstupné kódovanie <CODE>latin9</CODE> definované balíkom <CODE>inputenc</CODE>
+má znak Euro definovaný (pozícia 164, v&nbsp;iných ISO Latin znakových sadách
+obsadená &bdquo;symbolom meny&ldquo;). Kódovanie používa pre symbol príkaz
+csx{texteuro}. V&nbsp;súčasnosti je príkaz dostupný iba z&nbsp;balíku
+<CODE>textcomp</CODE>. V&nbsp;kódovej stránke MicroSoftu je pozícia tiež, ale
+štandardizácia takýchto vecí prebieha dosť odlišným spôsobom a&nbsp;projektu
+LaTeX neboli poskytnuté detaily o&nbsp;zmene.
+
+<P>
+Obrysové fonty obsahujúce iba symboly Eura sú (zadarmo) dostupné
+z&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.adobe.com/pub/adobe/type/win/all/eurofont.exe"><CODE>ftp://ftp.adobe.com/pub/adobe/type/win/all/eurofont.exe</CODE></A>
+(súbor je zbalený ako samorozbalovací spustiteľný súbor pre
+<EM>Windows</EM>, ale na iných operačných systémoch môže byť dekódovaný ako
+archív formátu <CODE>.zip</CODE>). Sada <CODE>euro</CODE> obsahuje metriky,
+<EM>dvips</EM> &bdquo;map&ldquo; súbory a&nbsp;makrá (pre Plain TeX a&nbsp;LaTeX) pre
+použitie týchto fontov v&nbsp;dokumentoch. Používatelia LaTeXu nájdu v&nbsp;sade dva
+balíky: <CODE>eurosans</CODE> poskytuje iba grotesk verziu (pre dodržanie
+zastaraného nariadenia o&nbsp;výhradne grotesk symboloch; balík poskytuje
+príkaz csx{euro}), zatiaľ čo <CODE>europs</CODE> prispôsobí Euro symbol okolitému
+textu (poskytujúc príkaz csx{EUR}). Pre použitie niektorého z&nbsp;balíkov
+s&nbsp;<CODE>latin9</CODE> kódovaním potrebujete definovať csx{texteuro} ako alias
+pre Euro príkaz, ktorý definuje balík.
+
+<P>
+Adobe fonty sú pre prostredie bez Computer Modern fontov najlepšia voľba.
+Zjavne sú navhrnuté tak, aby sedeli s&nbsp; Adobe Times, Helvetica a&nbsp;Courier, ale
+sú zrejme použiteľné s&nbsp;širším rozsahom moderných fontov.
+
+<P>
+Balík <CODE>eurofont</CODE> poskytuje kompaktnú analýzu problému symbolu pre Euro
+vo&nbsp;svojej dokumentácii a&nbsp;poskytuje makrá na konfiguráciu použitého zdroja
+glyfov. Balík je však príliš veľký na každodenné použitie.
+
+<P>
+Sada <CODE>euro-ce</CODE> je celkom potešujúcim METAFONTovským návrhom poskytujúcim
+Euro symboly vo&nbsp;viacerých tvaroch. Súbor distribúcie <CODE>euro-ce.tex</CODE>
+poskytuje rady, pomocou ktorých môže fonty využiť používateľ Plain&nbsp;TeXu.
+
+<P>
+Symboly Euro sa dajú nájsť na množstve iných miest, ktoré tu pre úplnosť
+spomenieme.
+
+<P>
+Fonty <CODE>marvosym</CODE> obsahujú medzi množstvom dobrých vecí aj symbol Eura.
+Font na CTANe nie je Adobe <EM>ATM</EM> kompatibilný, ale
+kompatibilná verzia je zdarma k&nbsp;dispozícii
+na&nbsp;<A HREF="http://www.YandY.com/download/marvosym.zip"><CODE>http://www.YandY.com/download/marvosym.zip</CODE></A>. Font na
+CTANe je dodávaný so&nbsp;sadou makier na sadzbu všetkých symbolov, ktoré
+obsahuje.
+
+<P>
+Iné sady založené na METAFONTe obsahujúce Euro symboly môžete nájsť v&nbsp;balíku
+<CODE>china2e</CODE> (ktorého primárnym cieľom sú čínske dátumy a&nbsp;podobné veci)
+a&nbsp;fontoch <CODE>eurosym</CODE>.<BR>
+<CODE>china2e&nbsp;bundle</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/china2e">china2e</A><BR>
+<CODE>EC&nbsp;fonts</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/fonts/ec">ec</A><BR>
+<CODE>euro&nbsp;fonts</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/fonts/euro">euro-fonts</A><BR>
+<CODE>euro-ce&nbsp;fonts</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/fonts/euro-ce">euro-ce</A><BR>
+<CODE>eurofont.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/eurofont">eurofont</A><BR>
+<CODE>eurosym&nbsp;fonts</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/fonts/eurosym">eurosym</A><BR>
+<CODE>marvosym&nbsp;fonts</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/fonts/psfonts/marvosym">marvosym-fonts</A><BR>
+<CODE>textcomp.sty</CODE>: súčasť distribúcie LaTeXu.
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-tradesyms"><HR><H3>Ako získať znaky copyright, trademark, ...</H3></A>
+
+<P>
+Obsiahly zoznam symbolov (viď Otázku <A HREF="sectC.html#Q-symbols">Kde nájdem symbol pre...</A>) obsahuje príkazy
+pre symboly csx{textcopyright}, csx{textregistered} a&nbsp;csx{texttrademark},
+ktoré sú dostupné vo&nbsp;fontoch v&nbsp;TS1 kódovaní a&nbsp;ich použitie sa umožňuje
+balíkom <CODE>textcomp</CODE>.
+
+<P>
+V&nbsp;skutočnosti sú v&nbsp;štandardnom LaTeXu povolené všetky tri príkazy, ale
+glyfy, ktoré dostanete, nie sú veľmi pekné. Konkrétne csx{textregistered}
+sa správa zvláštne pri vložení do&nbsp;tučného textu (napríklad nadpis sekcie),
+pretože sa skladá z&nbsp;&bdquo;small-caps&ldquo; písmena, ktoré sa typicky pri požiadavke
+na&nbsp;vysádzanie v&nbsp;tučnom fonte degraduje na&nbsp;písmeno normálneho tvaru.
+Z&nbsp;glyfu sa teda stane `r' v&nbsp;krúžku, ale správnym symbolom malo byť
+`R' v&nbsp;krúžku.
+
+<P>
+Tomuto efektu sa použitím <CODE>textcomp</CODE> samozrejme vyhnete.
+
+<P>
+Ďalší problém nastáva, keď chcete csx{textregistered} v&nbsp;pozícii horného
+indexu (aby symbol vyzeral podobne ako csx{texttrademark}). Použitím horného
+indexu matematického módu za týmto účelom vyvolá množstvo nezmyselných chýb,
+takže <EM>musíte</EM> použiť
+<P>
+<PRE>
+\textsuperscript{\textregistered}
+</PRE>
+</P>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-mathop"><HR><H3>Definice nových označení matematických funkcí v&nbsp;LaTeXu</H3></A>
+
+<P>
+Použije se příkaz <CODE>\mathop</CODE> podobně jako v&nbsp;tomto příkladě:
+<PRE>
+ \newcommand{\diag}{\mathop{\rm diag}}
+</PRE>
+
+<P>
+Spodní a&nbsp;horní indexy funkce <CODE>\diag</CODE>
+budou umístěny obdobně jako u&nbsp;<CODE>\lim</CODE> (limita).
+K&nbsp;tomu, aby indexy byly vždy umístěny vpravo od označení funkce,
+se použije tato definice:
+<PRE>
+ \newcommand{\diag}{\mathop{\mathrm{diag}}\nolimits}
+</PRE>
+
+<P>
+AMSLaTeX (ve&nbsp;svém balíku <CODE>amsopn</CODE>) poskytuje příkaz
+csx{DeclareMathOperator}, který udělá stejnou práci jako první definice nahoře.
+Na&nbsp;vytvoření našeho původního příkazu csx{diag} napíšeme:
+<PRE>
+ \DeclareMathOperator{\diag}{diag}
+</PRE>
+csx{DeclareMathOperator*} deklaruje operátor tak, aby byly spodní a&nbsp;horní indexy
+umístněny v&nbsp;pozici csx{limits} (viz
+Otázku <A HREF="sectO.html#Q-limits">Pozície horných a dolných indexov operátorov</A>).
+
+<P>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-braket"><HR><H3>Zátvorky a&nbsp;symboly premenlivej veľkosti</H3></A>
+
+<P>
+Jedným z&nbsp;mála do&nbsp;očí bijúcich nedostatkov v&nbsp;schopnostiach TeXu sádzať
+matematiku je nemožnosť sadzby oddeľovačov vo&nbsp;vnútri matematických výrazov.
+TeX poskytuje primitíva nazvané csx{left} a&nbsp;csx{right}, ktoré môžu byť
+použité na&nbsp;modifikáciu zátvoriek (akéhokoľvek druhu) okolo matematických
+výrazov, ako napríklad:
+<CODE>\left(&nbsp;&lt;výraz&gt;&nbsp;\right)</CODE>&nbsp;&mdash; veľkosť zátvoriek sa prispôsobí vertikálnemu
+rozmeru výrazu.
+
+<P>
+V&nbsp;mnohých prípadoch pri matematike budete potrebovať príkaz csx{middle}
+na&nbsp;použitie vo&nbsp;výrazoch ako:
+<PRE>
+ \left\{ x\in \mathbb{N} \middle| x \mbox{ párne} \right\}
+</PRE>
+na&nbsp;špecifikáciu množiny párnych prirodzených čísel
+Systém e-TeX (viď <A HREF="sectT.html#Q-NTS">Projekt <I>NTS</I></A>) definuje presne takýto príkaz, ale
+používatelia Knuthovho pôvodného systému potrebujú pomoc. Balík Donalda
+Arseneaua <CODE>braket</CODE> poskytuje príkazy pre špecifikáciu množín (ako je
+uvedené vyššie) a&nbsp;pre Diracovove zátvorky (a&nbsp;symboly &bdquo;bra&ldquo; a&nbsp;&bdquo;ket&ldquo;).
+Balík používa príkaz zabudovaný do&nbsp;e-TeXu (ak zistí, že beží pod e-TeXom).<BR>
+<CODE>braket.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/misc/braket.sty">braket</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-mathsize"><HR><H3>Prispôsobenie veľkostí metematických fontov</H3></A>
+
+<P>
+V&nbsp;<CODE>plain</CODE>&nbsp;TeXu musíte pri zavádzaní novej veľkosti fontu deklarovať, aké
+veľkosti fontov majú byť použité v&nbsp;matematike. Dá sa to spraviť deklaráciou
+csx{textfont}, csx{scriptfont} a&nbsp;csx{scriptscriptfont} pre matematické
+rodiny fontov, ktoré používate. Všetky tieto veci sú popísané v&nbsp;kapitole&nbsp;17
+TeXbooku (Otázka <A HREF="sectC.html#Q-books">Knihy o TeXu a příbuzná literatura</A>) a&nbsp;iných knihách a&nbsp;tutoriáloch
+(Otázka <A HREF="sectC.html#Q-LaTeXTut">Tutoriály k TeXu nebo LaTeXu</A>), ktoré sa <CODE>plain</CODE>&nbsp;TeXom zaoberajú dostatočne
+detailne.
+
+<P>
+V&nbsp;LaTeXu je samozrejme všetko automatizované: pre každú veľkosť (textového)
+fontu existuje schéma určujúca, aké veľkosti matematických fontov sa majú použiť.
+&bdquo;Schéma&ldquo; najskôr skontroluje sadu &bdquo;známych&ldquo; veľkostí textu, z&nbsp;ktorých pre
+každú sú dopredu deklarované veľkosti matematiky. Ak veľkosť textu nie je
+&bdquo;známa&ldquo;, sú veľkosti script- a&nbsp;scriptscriptfont vypočítané ako fixné
+násobky veľkostí textových fontov. (Použité koeficienty sú
+csx{defaultscriptratio}ensuremath{=}0.7,
+a&nbsp;csx{defaultscriptscriptratio}ensuremath{=}0.5.)
+
+<P>
+Vzorec pevného násobku môže produkovať nepríjemné výsledky (hlavne ak používate
+fonty, o&nbsp;ktorých si LaTeX myslí, že sú dostupné iba vo&nbsp;fixnej sade veľkostí).
+Môžete taktiež chcieť úplne zmeniť myšlienky LaTeXu, napríklad sadzbou
+matematiky citeľne menšej alebo väčšej, než je okolný text. Za&nbsp;týmto
+účelom môže byť použitý LaTeXovský príkaz:<BR>
+csx{DeclareMathSizes{<tfs>}{<ts>}{<ss>}{<sss>}}<BR>
+(tento príkaz používa aj
+LaTeX na&nbsp;definíciu vlastnej sady veľkostí). Toto vytvorí (alebo
+znovuvytvorí) veľkosti matematických fontov pre veľkosť textového fontu
+<CODE><tfs></CODE> (ako csx{textsize} sa použije <CODE><ts></CODE>,
+ako csx{scriptsize} <CODE><ss></CODE> a&nbsp;ako csx{scriptscriptsize} bude použité
+<CODE><sss></CODE>).
+
+<P>
+csx{DeclareMathSizes} môže byť použitý iba v&nbsp;preambule dokumentu: dostupné je
+iba jedno priradenie pre každú veľkosť textového fontu na&nbsp;celý dokument.
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-mathlips"><HR><H3>Tri bodky</H3></A>
+
+<P>
+Tri bodky sú bežne požadované a&nbsp;LaTeX ich natívne poskytuje v&nbsp;celkom
+slušnom rozsahu (csx{dots}, csx{cdots}, csx{vdots} a&nbsp;csx{ddots}). Použitím
+balíku <CODE>graphics</CODE> môžete zmeniť sklon príkazu csx{ddots}:
+<PRE>
+ $ ... \reflectbox{$\ddots$} ... $
+</PRE>
+Hoci postup funguje, nie je odpoúčaným spôsobom dosiahnutia žiadaného výsledku
+(viď nižšie). LaTeXovský rozsah naviac nepostačuje požiadavkám každého.
+Tri balíky poskytujú rozšírenie.
+
+<P>
+Sada AMSLaTeX poskytuje rozsah &bdquo;sémanticky pomenovaných&ldquo; elíps na&nbsp;použitie
+v&nbsp;rôznych situáciach: csx{dotsb} pre použitie medzi dvojicami binárnych
+operátorov, csx{dotsc} medzi dvojicami čiarok a tak ďalej.
+
+<P>
+Balík <CODE>yhmath</CODE> definuje príkaz csx{adots}, ktorý je podobný príkazu
+csx{ddots} (iba so&nbsp;sklonom nadol namiesto sklonu nahor). <CODE>yhmath</CODE>
+obsahuje celkom zaujímavý font, ktorý rozširuje štandardný <CODE>cmex</CODE>,
+detaily nájdete v&nbsp;dokumentácii. Nevýhodou tohto nastavenia je (hoci csx{adots}
+je iba makro), že sa balík pokúša nahrať vlastný font a&nbsp;v&nbsp;prípade, že font
+nemáte nainštalovaný, zapríčíňuje varovnú hlášku substitúcie &bdquo;missing font&ldquo;
+(chýbajúci font).
+
+<P>
+Balík <CODE>mathdots</CODE> (okrem opravy chovania TeXovských/LaTeXovských
+csx{ddots} a&nbsp;csx{vdots} pri zmene veľkosti fontu) poskytuje
+&bdquo;inverzne diagonálne&ldquo; elipsy csx{iddots} (fungujú podobne ako csx{adots}
+balíku <CODE>yhmath</CODE>, len lepšie).
+
+<P>
+Dokumentácia <CODE>yhmath</CODE> je v&nbsp;distribúcii spracovaná (nemusíte teda balík
+inštalovať iba pre čítanie dokumentácie). Documentácia <CODE>mathdots</CODE> je
+na&nbsp;konci samotného súboru balíku.<BR>
+<CODE>amslatex</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/required/amslatex">amslatex</A><BR>
+<CODE>graphics.sty</CODE>: súčasť sady <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/required/graphics">graphics</A><BR>
+<CODE>mathdots.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/generic/mathdots.sty">mathdots</A><BR>
+fonty <CODE>yhmath</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/fonts/yhmath">yhmath-fonts</A><BR>
+makrá <CODE>yhmath</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/yhmath">yhmath-macros</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-limits"><HR><H3>Pozície horných a dolných indexov operátorov</H3></A>
+
+<P>
+Najbežnejším ručne písaným štýlom pre výrazy je umiestnenie limitných výrazov
+operátorov ako csx{sum} a&nbsp;csx{int} fyzicky nad a&nbsp;pod operátor.
+V&nbsp;TeXu/LaTeXu píšeme tieto výrazy pomocou horných a&nbsp;dolných indexov
+aplikovaných na&nbsp;operátor, ale nie vždy sa vo&nbsp;výstupe TeXu objavia ako
+v&nbsp;&bdquo;ručne písanej&ldquo; podobe.
+
+<P>
+Dôvod je ten, že keď sa výraz objaví v&nbsp;normálnom texte (je teda v&nbsp;štýle
+csx{textstyle}), umiestnenie hraníc operátoru by mohlo viesť k&nbsp;nerovnému
+riadkovaniu (a teda k&nbsp;ťažko čitateľnému textu). Je preto obvyklé
+(v&nbsp;csx{textstyle}) umiestňovať tieto hranice ako horné a&nbsp;dolné indexy
+premenných.
+
+<P>
+Toto však nie je obecne dostačujúce, takže je poskytované primitívum
+csx{limits}:
+<PRE>
+ $\sum\limits_{n=1}^{m} ...$
+</PRE>
+ktoré umiestni hranice priamo nad a&nbsp;pod symbol.
+
+<P>
+Naopak, môžete chcieť zmeniť usporiadanie hraníc v&nbsp;csx{displaystyle}.
+Za&nbsp;týmto účelom existuje príslušný príkaz csx{nolimits}:
+<PRE>
+ \[\sum\nolimits_{n=1}^{m} ...\]
+</PRE>
+ktorý umiestni hranice ako v&nbsp;csx{textstyle}.
+
+<P>
+(Zapamätajte si, že makro csx{int} má obyvkle csx{nolimits} zabudované
+do&nbsp;definície. V&nbsp;TeXbooku existuje príklad, ktorý ukazuje, ako zvláštne
+vyzerá csx{int}csx{limits} vysádzané.)
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-mathstext"><HR><H3>Text vo&nbsp;vnútri matematiky</H3></A>
+
+<P>
+Keď v&nbsp;TeXu/LaTeXu píšeme matematiku, majú písmená, z&nbsp;ktorých tvoríme bežný
+text, špeciálny význam: všetky sa stanú jednopísmenovými názvami premenných.
+Písmená sú sádzané kurzívou, ale nie rovnakou kurzívou ako v&nbsp;bežnom texte:
+postupnosť písmen v&nbsp;matematike (napríklad &bdquo;here&ldquo;) vyzerá zvlášte
+&bdquo;zvlnená&ldquo; oproti tomu istému slovu v&nbsp;texte vysádzanom kurzívou. Rozdiel je,
+že text v&nbsp;kurzíve je podrezaný (kerned), aby sa písmená k&nbsp;sebe dobre zmestili,
+ziatiaľ čo matamtika je sádzaná, aby vyzerala, ako keď navzájom násobíte
+<EM>h</EM>, <EM>e</EM>, <EM>r</EM> a&nbsp;písmeno <EM>e</EM>. Ďalšou zvláštnosťou
+matematiky v&nbsp;TeXu je ingorovanie medzier: prinajlepšom môžeme v&nbsp;tomto
+zvláštnom fonte písať slová.
+
+<P>
+Ak chceme mať dobre vyzerajúci text medzi matematikou, musíme zaviesť určité
+opatrenia. Ak používate LaTeX, nasledujúca rada by vám mala pomôcť.
+
+<P>
+Najjednoduchšie je použiť csx{mbox} alebo csx{textrm}:
+<P>
+<PRE>
+$e = mc^2 \mbox{here we go again}$
+</PRE>
+</P>
+Problém je, že veľkosť textu zostane totožná s&nbsp;okolitým textom, takže
+<P>
+<PRE>
+$z = a_{\mbox{other end}}$
+</PRE>
+</P>
+vyzerá veľmi zle.
+
+<P>
+Ďalší jednoduchý postup využíva csx{textrm} a&nbsp;vyzerá sľubnejšie:
+<P>
+<PRE>
+$z = a_{\textrm{other end}}$
+</PRE>
+</P>
+je určite v&nbsp;poriadku. Okolitý text však nemusí byť v&nbsp;našej antikve. Ak vám
+záleží na&nbsp;rovnakom texte, musíte si vybrať medzi csx{textrm}, csx{textsf}
+a&nbsp;tak ďalej.
+
+<P>
+(Matematická inštancia vašej antikvy (csx{mathrm}) má správnu veľkosť, ale
+keďže je určená na&nbsp;použitie v&nbsp;matematike, medzery sú ignorované&nbsp;&mdash; používajte
+csx{mathrm} iba pre názvy premenných v&nbsp;kolmej rímskej abecede.)
+
+<P>
+Tieto problémy môžete opraviť výbermi veľkosti písma v&nbsp;texte, napr.:
+<P>
+<PRE>
+$z = a_{\mbox{\scriptsize other end}}$
+</PRE>
+</P>
+Príklad bude fungovať, ak je okolitý text štandardnej dokumentovej veľkosti,
+inak dostanete nesprávnu veľkosť.
+
+<P>
+Tieto skratky sú (takmer) v&nbsp;poriadku pre &bdquo;občasného&ldquo; matematika, ale
+skutoční matematici žiadajú postup, ktorý odbremeňuje sádzača od&nbsp;myšlienok
+vyžadovaných pri predchádzajúcich postupoch. AMSLaTeX, ako obvykle,
+poskytuje všetko potrebné&nbsp;&mdash; príkaz csx{text}. Príkaz v&nbsp;skutočnosti balík
+<CODE>amstext</CODE>, ale ten je nahratý &bdquo;globálnym&ldquo; balíkom <CODE>amsmath</CODE>,
+takže kdokoľvek správne používa AMSLaTeX, má príkaz poruke, takže aj vtipný
+matematici môžu napísať:
+<P>
+<PRE>
+\usepackage{amsmath}
+...
+$z = a_{\text{other end}}$
+</PRE>
+</P>
+a&nbsp;text bude rovnakej veľkosti a&nbsp;v&nbsp;rovnakom fonte ako text okolitý.
+
+<P>
+AMSLaTeX tiež prostredníctvom príkazu csx{intertext} poskytuje opatrenia
+pre komentáre vložené do&nbsp;niektorej z&nbsp;jeho viacriadkových zobrazovacích
+štruktúr. Napríklad:
+<P>
+<PRE>
+\begin{align}
+ A_1&=N_0(\lambda;\Omega')-
+ \phi(\lambda;\Omega'),\\
+ A_2&=\phi(\lambda;\Omega')-
+ \phi(\lambda;\Omega),\\
+ \intertext{a konečne} A_3&=\mathcal{N}(\lambda;\omega).
+\end{align}
+</PRE>
+</P>
+umiestni text &bdquo;a konečne&ldquo; na&nbsp;samostatný riadok pred posledný riadok
+zobrazenia. Príkaz môže byť použitý iba bezprostredne po&nbsp;príkaze <CODE>\\</CODE>.
+
+<P>
+Vyčerpávajúcu dokumentáciu AMSLaTeXu nájdete v&nbsp;súbore <CODE>amsldoc</CODE>
+(v&nbsp;distribúcii), ktorý je dostupný aj na&nbsp;webe:
+URL{ftp://ftp.ams.org/pub/tex/doc/amsmath/amsldoc.pdf}<BR>
+<CODE>amsldoc.tex</CODE>,<BR>
+<CODE>amsmath.sty</CODE> a<BR>
+<CODE>amstext.sty</CODE> sú distribuované ako súčasť AMSLaTeXu<BR>
+<CODE>\AMSLaTeX{}</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/required/amslatex">amslatex</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-reuseq"><HR><H3>Opätovné použitie rovnice</H3></A>
+
+<P>
+Pri&nbsp;opakovaní existujúcej rovnice nechcete iba rovnakú matematiku, chcete aj
+opätovne použiť pôvodné návestie.
+Balík <CODE>amsmath</CODE> nám prichádza na&nbsp;pomoc:
+<P>
+<PRE>
+\usepackage{amsmath}
+...
+\begin{equation}
+ a=b
+ \label{eq1}
+\end{equation}
+...
+Nezabudnite, že
+\begin{equation}
+ a=b
+ \tag{\ref{eq1}}
+\end{equation}
+</PRE>
+</P>
+Druhá inštancia ensuremath{a=b} tu bude vysádzaná s&nbsp;kópiou návestia prvej
+inštancie vytvorenou príkazom csx{tag}.
+
+<P>
+Vyčerpávajúcu dokumentáciu AMSLaTeXu nájdete v&nbsp;súbore <CODE>amsldoc</CODE>
+(v&nbsp;distribúcii), ktorý je dostupný aj na&nbsp;webe:
+URL{ftp://ftp.ams.org/pub/tex/doc/amsmath/amsldoc.pdf}<BR>
+<CODE>amsldoc.tex</CODE> a<BR>
+<CODE>amsmath.sty</CODE> sú distribuované ako súčasť AMSLaTeXu
+ (<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/required/amslatex">amslatex</A>)
+
+<P>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-pictures"><HR><H3>Obrázky v&nbsp;TeXovém dokumentu</H3></A>
+
+<P>
+Součástí TeXových dokumentů mohou být obrázky. Protože pro obrázky
+existuje mnoho formátů, existuje i více způsobů, jak zařídit, aby se nám
+na daném místě dokumentu obrázek objevil. Obrázek se však nevkládá
+&bdquo;přímo do zdrojového textu&ldquo;. Do zdrojového textu se umístí volání
+makra, které vytvoří místo pro obrázek. Skutečný import obrazových dat
+provede posléze TeXový ovladač.
+
+<P>
+Obvykle používaný formát obrázků je <CODE>eps</CODE> (zapouzdřený PostScript).
+Pro vložení takového obrázku lze použít balík <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex209/contrib/epsfig">epsfig</A>.
+Další informace o&nbsp;vkládání postscriptových obrázků a odkazy na starší
+balíky viz <A HREF="sectL.html#Q-postscriptpics">Vkládání PostScriptových obrázků v LaTeXu</A>.
+
+<P>
+Vkládání bitmapových obrázků ve formátu <CODE>pcx</CODE> podporují ovladače
+v&nbsp;emTeXu (viz <A HREF="sectD.html#Q-specials">Příkazy typu <CODE>\special</CODE></A>).
+
+<P>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-picinp"><HR><H3>Obtékání obrázků</H3></A>
+
+<P>
+Někdy je třeba umístit obrázek dovnitř odstavce, na jednu stranu
+textového zrcadla &ndash; takovým obrázkům říkáme obtékané.
+Balík <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex209/contrib/picinpar">picinpar</A> definuje prostředí <CODE>window</CODE>, kterým lze obrázek
+umístit na levou nebo pravou stranu odstavce (nebo dokonce doprostřed).
+
+<P>
+Další podobné balíky můžete v&nbsp;případě zájmu najít na CTANu
+(<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/wrapfig">wrapfig</A> nebo <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex209/contrib/window">window</A>).
+
+<P>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-logos"><HR><H3>Sazba názvů programů používaných spolu s&nbsp;TeXem</H3></A>
+
+<P>
+Donald Knuth definoval logo TeXu jako konkrétní ukázku toho,
+co TeX umí.
+Žel, mnozí si však myslí, že tím přivodil záplavu různých log,
+jako například AMSTeX, PiCTeX, BibTeX atd. vytvořených pomocí
+velkého množství různých fontů, velikostí i základních linek &mdash; jistě
+vám to znepříjemní čtení.
+Lamport vymyslel logo LaTeX, což pak přirozeně vedlo ke vzniku
+nynějšího loga LaTeX&nbsp;2e.
+
+<P>
+Není však nutně třeba uvádět tato loga v&nbsp;jejich
+komplikovaném tvaru všude tam, kde se příslušný název
+vyskytne, avšak pro ty, kdo trvají na
+jejich použití, existuje v&nbsp;souboru <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/info/biblio/texnames.sty">texnames</A> veliké množství
+předdefinovaných log. Fonty loga METAFONTu
+mohou být přidány k&nbsp;fontům, které LaTeX&nbsp;2e již zná
+ (tak, že se pak může měnit jeho rozměr spolu s&nbsp;okolním textem) použitím
+balíku <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/mflogo">mflogo</A>. Při použití Knuthova fontu pro MetaPost však můžou
+nastat problémy (můžete dostat
+ něco jako &bdquo;META&nbsp;O&nbsp;T&ldquo;).
+Nezoufejte, autor samotný používá jenom &bdquo;MetaPost&ldquo;.
+
+<P>
+Pro ty, kdo nepotřebují mít v&nbsp;dokumentu vysázená ta &bdquo;správná&ldquo; loga,
+ stačí použít
+ <CODE>AMS-\TeX{}</CODE> (AMS-TeX) namísto AMSTeX,
+<CODE>Pic\TeX{}</CODE> (PicTeX) namísto PiCTeX, <CODE>Bib\TeX{}</CODE> (BibTeX)
+namísto BibTeX atp.
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-1abstract2"><HR><H3>Jednosloupcový výtah v dvousloupcovém dokumentu</H3></A>
+
+<P>
+Občas je třeba dvousloupcový článek opatřit jednosloupcovým výtahem.
+Nejlepším způsobem je použít následující trik:
+<PRE>
+ \documentclass[twocolumn]{article}
+ ...
+ \begin{document}
+ ... % \author, etc
+ \twocolumn[
+ \begin{@twocolumnfalse}
+ \maketitle
+ \begin{abstract}
+ ...
+ \end{abstract}
+ \end{@twocolumnfalse}
+ ]
+</PRE>
+
+<P>
+Takto však nebude pracovat správně, použijete-li <CODE>\thanks</CODE> v&nbsp;seznamu
+<CODE>\author</CODE>. Pokud potřebujete takto speciálně číslovaný seznam,
+docílíte toho následovně:
+<PRE>
+ \title{Demonstration}
+ \author{Me, You\thanks{}}
+ \twocolumn[
+ ... to samé, co výše ...
+ ]
+ {
+ \renewcommand{\thefootnote}%
+ {\fnsymbol{footnote}}
+ \footnotetext[1]{Thanks for nothing}
+ }
+</PRE>
+atd.
+
+<P>
+Alternativně můžete použít balík <EM>abstract</EM> (dostupný
+z&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/abstract">abstract</A>), který (kromě jiných
+usnadnění práce s&nbsp;abstrakty) poskytuje k&nbsp;použití příkaz <CODE>\saythanks</CODE> a&nbsp;prostředí
+<CODE>onecolabstract</CODE>, které odstraní potřebu &bdquo;švindlovat&ldquo; s&nbsp;<CODE>\thanks</CODE>
+a&nbsp;poznámkami. Můžete to použít následovně:
+<PRE>
+\twocolumn[
+ \maketitle
+ \begin{onecolabstract}
+ ... text
+ \end{onecolabstract}
+]
+\saythanks
+</PRE>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-zmenaslov"><HR><H3>Změna slov používaných LaTeXem</H3></A>
+
+<P>
+LaTeX používá několik symbolických jmen, které vytvářejí automatický
+text (nadpisy, tituly atd.). Např. část textu vysázená příkazem
+<CODE>\tableofcontents</CODE> je vždy volána příkazem <CODE>\contentsname</CODE>.
+Umožňuje však běžnému uživateli změnit jména používaná standardními
+třídami, což je užitečné hlavně při tvorbě neanglických dokumentů.
+Pokud třeba daný dokument píše český autor, chce, aby
+byl obsah nazván opravdu &bdquo;Obsah&ldquo; a&nbsp;ne &bdquo;Table of Contents&ldquo;, v&nbsp;tom
+případě musí do preambule dokumentu vložit text<BR>
+<CODE>\renewcommand{\contentsname}{obsah}</CODE>
+
+<P>
+Nicméně pro neanglického uživatele je přirozené používat
+<EM>babel</EM>, protože nabízí mnoho výhod a&nbsp;zpříjemňuje vytváření
+dokumentů v&nbsp;jejich přirozeném jazyce. Zvláště pokud v <EM>babel</EM>u
+vyberete
+jiný jazyk, tak vám zajistí, že LaTeXová symbolická jména budou vhodně
+překládána do vybraného jazyka podle vašeho pořadavku.
+
+<P>
+Bohužel výběr jmen v&nbsp;<EM>babel</EM>u nevyhoví vždy požadavkům uživatele,
+proto je
+třeba mechanismus pro náhradu standardních jmen. Kdykoliv
+<EM>babel</EM>
+vybere jiný jazyk, pak jsou všechna standardní jména přeložena právě do
+tohoto jazyka. <EM>Babel</EM> zvláště vybírá hlavní jazyk dokumentu,
+když je
+vykonán příkaz <CODE>\begin{document}</CODE>, který ihned zničí veškeré změny
+standardních jmen, která byla provedena v&nbsp;preambuli dokumentu
+používajícího <EM>babel</EM>. Proto <EM>babel</EM> definuje příkaz,
+který uživateli
+umožní změnit definice symbolických jmen na základní výrazy jeho
+mateřštiny:<BR>
+<CODE>\addto\caption&lt;language&gt;</CODE>, kde <CODE>&lt;language&gt;</CODE> značí jazyk,
+který <EM>babel</EM> bude používat jako primární. Např.
+<PRE>
+\addto\captionczech{%
+ \renewcommand{\contentsname}{Obsah}%
+}
+</PRE>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-vypiskod"><HR><H3>Výpisy zdrojových kódů v LaTeXu</H3></A>
+
+<P>
+Někteří neuroticky estetičtí programátoři považují &bdquo;krásné&ldquo; zdrojové
+kódy za něco k&nbsp;nezaplacení. Správně strukturované zdrojové kódy však
+mají své místo při psaní disertačních prací studenty informatických i
+jiných věd, od kterých se očekává, že v budoucnosti budou
+programovat. Běžně se používá doslovné citování kódů.
+
+<P>
+Doslovné vkládání kódů je však rozebíráno jinde (viz
+Otázku <A HREF="sectN.html#Q-verbatim">Doslovné (verbatim) vložení souboru v LaTeXu</A>). Problém sazby specifikací algoritmů
+(otázka <A HREF="sectO.html#Q-algorithms">Sadzba pseudokódu v&nbsp;LaTeXu</A>) je v&nbsp;tomto FAQ uveden také na&nbsp;jiném
+místě.
+
+<P>
+&bdquo;Krásné&ldquo; kódy jsou generovány pomocí pre-compileru, avšak balík <CODE>listings</CODE>
+toto převádí na LaTeX.
+
+<P>
+Dobrým pre-compilerem je systém <CODE>lgrind</CODE> (<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/nonfree/support/lgrind">lgrind</A>), který
+obsahuje mnoho výhodných vylepšení, která se vám mohou hodit, a&nbsp;také má
+velice široký výběr jazyků.
+
+<P>
+Systém <CODE>tiny_c21</CODE> (<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/support/tiny_c21">tiny_c21</A>) je o&nbsp;něco novější, uživatelé
+si zde mohou vygenerovat vlastní ovládací soubory pro daný jazyk, jehož
+kódy zpracovávají.
+
+<P>
+Systém <CODE>C++2LaTeX</CODE> (<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/support/C++2LaTeX-1_1">C++2LaTeX-1_1</A>) přináší mnoho
+doporučení pro používání s&nbsp;jazyky C&nbsp;a&nbsp;C++.
+
+<P>
+Systém <EM>highlight</EM> (<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/support/highlight">highlight</A>) je obecný konvertor
+produkující formáty HTML, RTF a&nbsp;také TeX/LaTeX. Tvrdí
+o&nbsp;sobě, že je vysoce přispůsobitelný, distribuce obsahuje definice mnoha
+jazyků. Dokumentace je poskytována jako <CODE>README</CODE> soubor v&nbsp;distribuci,
+který se sám nazýva manuálem.<BR>
+<CODE>listings</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/listings">listings</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-algorithms"><HR><H3>Sadzba pseudokódu v&nbsp;LaTeXu</H3></A>
+
+<P>
+Konsenzus týkajúci sa správnosti sadzby pseudokódu neexistuje. Máme teda na&nbsp;výber
+z&nbsp;množstva balíkov LaTeXu určených na&nbsp;tvorbu esteticky príjemných výpisov
+pseudokódu.
+
+<P>
+Pseudokód sa od&nbsp;výpisu skutočného programu líši v&nbsp;tom, že nemá striktnú syntax
+ani sémantiku. Pseudokód má predstavovať čistú interpretáciu algoritmu, takže
+môže potrebovať použiť matematické zápisy, obrázky, tabuľky a&nbsp;iné vlastnosti
+LaTeXu, ktoré sa v&nbsp;tradičných programovacích jazykoch neobjavujú.
+Sadzba výpisov programov je opísaná na&nbsp;inom mieste (viď
+Otázku <A HREF="sectO.html#Q-vypiskod">Výpisy zdrojových kódů v LaTeXu</A>).
+
+<P>
+Určite si môžete na&nbsp;sadzbu pseudokódu vytvoriť vlastné prostredie, napríklad
+pomocou prostredia <CODE>tabbing</CODE> alebo <CODE>list</CODE>&nbsp;&mdash; nie je to ťažké, ale môže to byť
+nudné. Oplatí sa teda vyskúšať nasledujúce balíky (všetky špecificky navrhnuté
+pre sadzbu pseudokódu).
+
+<P>
+Sada <CODE>algorithms</CODE> (obsahujúca balíky <CODE>algorithm</CODE>
+a&nbsp;<CODE>algorithmic</CODE>, oba potrebné pre bežné použitie) má jednoduché
+rozhranie a&nbsp;produkuje celkom pekný výstup. Poskytuje primitíva pre príkazy,
+ktoré môžu obsahovať ľubovolné príkazy LaTeXu, komentáre a&nbsp;sadu iteratívnych
+a&nbsp;podmienených konštrukcií. Tieto primitíva môžu byť ľahko predefinované, aby
+na&nbsp;výstupe produkovali odlišný text. Podpora pre pridávanie nových primitív
+však neexistuje. Samotná sadzba pseudokódu sa koná v&nbsp;balíku
+<CODE>algorithmic</CODE>. Balík <CODE>algorithms</CODE> používa prostriedky balíku
+<CODE>float</CODE> na&nbsp;sekvenčné číslovanie algoritmov, umožnenie algoritmom
+&bdquo;plávať&ldquo; (float) ako obrázky alebo tabuľky a&nbsp;na&nbsp;podporu vloženia zoznamu
+algoritmov na&nbsp;úvod dokumentu.
+
+<P>
+Balík <CODE>alg</CODE>, podobne ako <CODE>algorithms</CODE>, poskytuje plávajúce
+prostredie algoritmov spolu so&nbsp;všetkými ďalšími drobnosťami. <CODE>alg</CODE> ale
+môže svojim plávajúcim prostrediam vytvoriť nadpis v&nbsp;množstve (prirodzených)
+jazykov. <CODE>alg</CODE> naviac (narozdiel od&nbsp;<CODE>algorithms</CODE>), umožňuje
+jednoducho pridávať nové konštrukcie.
+
+<P>
+Balík <CODE>newalg</CODE> má tak trochu podobné rozhranie ako <CODE>algorithms</CODE>,
+ale jeho výstup má pripomínať celkom príjemnú sadzbu použitú v&nbsp;knihe
+&bdquo;Introduction to Algorithms&ldquo; od&nbsp;Cormana, Leisersona, Rivesta a&nbsp;Steina.
+<CODE>newalg</CODE> bohužiaľ nepodporuje plávajúce prostredie ani prispôsobenie
+výstupu.
+
+<P>
+Poctivé použitie štýlu &bdquo;Introduction to Algorithms&ldquo; dosiahneme Cormenovým
+vlastným balíkom <CODE>clrscode</CODE>: tento balík bol použitý v&nbsp;druhom vydaní
+knihy.
+
+<P>
+Balík <CODE>algorithm2e</CODE> existuje už veľmi dlho a&nbsp;je široko používaný
+a&nbsp;odporúčaný. Používa balík <CODE>float</CODE> na&nbsp;poskytnutie možnosti plávajúcich
+popisov algoritmov, stále však môžete použiť voľbu &bdquo;<CODE>H</CODE>&ldquo; balíku
+<CODE>float</CODE>, ak chcete, aby sa algoritmus obajvil tam, &bdquo;kde ho napíšete&ldquo;.
+
+<P>
+Použitie balíku <CODE>program</CODE> sa trochu líši od&nbsp;použitia iných balíkov.
+Namiesto textového módu používa pri sadzbe programov matematický mód, zlomy
+riadkov sú dôležité. <CODE>program</CODE> neobsahuje plávajúce prostredie, ale
+čísluje algorithmy ako <CODE>alg</CODE> a&nbsp;<CODE>algorithms</CODE>. Prispôsobovanie
+a&nbsp;rozširovanie nie je podporované.
+
+<P>
+Žiadny z&nbsp;uvedených balíkov nie je dokonalý. Faktory, ktoré by mali ovplyvniť
+váš výber, sú preferovaný štýl výstupu, potreba rozšírenia alebo modifikácie
+kľúčových slov a&nbsp;potreba umiestniť algoritmy do&nbsp;plávajúceho prostredia ako
+obrázky a&nbsp;tabuľky .
+
+<P>
+Dostupnosť dokumentácie:
+<UL>
+ <LI><B>sady <CODE>algorithms</CODE></B>
+ je poskytovaná v&nbsp;súbore <CODE>algorithms.ps</CODE>
+ (tiež dostupný ako zdrojový súbor LaTeX{}u). Dokumentácia spomína balíky, ako
+ by boli v&nbsp;skutočnosti jeden nazvaný <CODE>algorithms</CODE>.
+ <LI><B>balíku <CODE>program</CODE></B>
+ (v&nbsp;stave, v&nbsp;akom je) sa nachádza v súbore
+ <CODE>program.msg</CODE>.
+ <LI><B>balíku <CODE>clrscode</CODE></B>
+ sa nachádza v&nbsp;súbore <CODE>clrscode.pdf</CODE>
+ v&nbsp;distribúcii.
+ <LI><B>balíku <CODE>algorithm2e</CODE></B>
+ môžete nájsť v&nbsp;distribúcii v&nbsp;súbore
+ <CODE>algorithm2e.tex</CODE> (pre spracovanie potrebuje balík samotný).
+</UL>
+<CODE>algorithm2e.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/algorithm2e">algorithm2e</A><BR>
+sada <CODE>algorithms</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/algorithms">algorithms</A><BR>
+<CODE>alg.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/alg">alg</A><BR>
+<CODE>clrscode.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/clrscode">clrscode</A><BR>
+<CODE>float.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/float">float</A><BR>
+<CODE>newalg.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/newalg">newalg</A><BR>
+<CODE>program.sty</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>:&nbsp;<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/macros/latex/contrib/program">program</A>
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-integral"><HR><H3>Sazba symbolu hlavní hodnoty integrálu</H3></A>
+
+<P>
+Tento symbol (&bdquo;přeškrtnutý&ldquo; znak integrálu) není obsažen v žádném
+fontu, který by byl bežně dostupný uživatelům TeXu nebo LaTeXu,
+může však být vytvořen pomocí následujícího makra:
+<PRE>
+\def\Xint#1{\mathchoice
+ {\XXint\displaystyle\textstyle{#1}}%
+ {\XXint\textstyle\scriptstyle{#1}}%
+ {\XXint\scriptstyle\scriptscriptstyle{#1}}%
+ {\XXint\scriptscriptstyle\scriptscriptstyle{#1}}%
+ \!\int}
+\def\XXint#1#2#3{{\setbox0=\hbox{$#1{#2#3}{\int}$}
+ \vcenter{\hbox{$#2#3$}}\kern-.5\wd0}}
+\def\ddashint{\Xint=}
+\def\dashint{\Xint-}
+</PRE>
+Pro sazbu jednou přeškrtnutého znaku integrálu se použije příkaz
+<CODE>\dashint</CODE>, pro sazbu dvakrát přeškrtnutého znaku použijeme
+<CODE>\ddashint</CODE>.
+
+<P>
+<P><A NAME="Q-babeljaz"><HR><H3>Používání nových jazyků v&nbsp;babelu</H3></A>
+
+<P>
+<EM>Babel</EM> umí pracovat se širokou řadou jazyků, avšak občas se
+stane, že nový
+uživatel chce používat jazyk, který jeho instalace TeXu neumí
+používat.
+Např. požadavek<BR> <CODE>\usepackage[catalan]{babel}</CODE> <BR>vyvolá chybové
+hlášení
+<PRE>
+Package babel Warning: No hyphenation patterns
+... were loaded fo the language `Catalan'.
+... I will use the patterns loaded for
+... \language=0 instead.
+</PRE>
+Problém je v&nbsp;tom, že TeX neví, jak dělit katalánská slova:
+musíte mu to říct dříve, než <EM>babel</EM> začne
+pracovat. V&nbsp;LaTeXové
+instalaci musíte přidat do souboru <CODE>language.dat</CODE>, který je součástí
+babelovké
+instalace, řádek <BR>
+<CODE>catalan&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;cahyphen.tex</CODE><BR>
+který, pokud odstraníte komentovací znaménko <CODE>(%)</CODE>, řekne LaTeXu, že
+má
+nahrát vzor pro katalánské dělení slov, pokud mu řeknete, aby vytvořil
+nový formát. Bohužel, v&nbsp;mnoha babelovských distribucích právě tento
+řádek není správný&nbsp;&ndash;&nbsp;musíte zkontrolovat jména souborů, obsahující
+vzory, které se chystáte použít. Jak můžete vidět, v&nbsp;autorově systému
+je očekáván soubor <CODE>cahyphen.tex</CODE>, ačkoliv jméno souboru, který je
+v&nbsp;systému, je <CODE>cahyph.tex</CODE>. V&nbsp;lepších distribucích je většina
+těchto souborů obsažena, chybějící soubory si můžete najít na CTANovském
+archívu. Pokud si stáhnete nový soubor, zajistěte jeho korektní
+instalaci (viz Otázku <A HREF="sectE.html#Q-instal">Instalace nových balíčků</A>). Nakonec musíte obnovit
+formáty,
+které používáte (ve skutečnosti většina uživatelů používá
+<EM>babel</EM>
+v&nbsp;LaTeXových dokumentech, takže zde bude dost formátů, které bude
+nutno upravit; nicméně uživatelé často opravují soubory, které s&nbsp;tímto
+nemají nic společného).
+<UL>
+ <LI><B>teTeX, fpTeX</B>
+:
+pro obnovu všech formátu použijte toto:
+<CODE>fmtutil&nbsp;&ndash;all</CODE>
+Pokud si chcete být jisti, co děláte, (to není pro zbabělé), můžete si
+vybrat posloupnost formátů, které chcete upravovat, a pro každý z nich
+spustit
+<CODE>fmtutil&nbsp;&ndash;byfmt&nbsp;&lt;formatname&gt;</CODE>, kde <CODE>&lt;formatname&gt;</CODE> je něco
+jako LaTeX nebo
+<CODE>fmtutil&nbsp;&ndash;byhyphen&nbsp;&lt;hyphenfile&gt;</CODE>, kde <CODE>&lt;hyphenfile&gt;</CODE> je
+soubor specifikující dělení slov do formátu &ndash; obvykle <CODE>language.dat</CODE>.
+ <LI><B>MikTeX</B>
+
+V&nbsp;MikTeXovské distribuci do verze 2.0 udělejte:
+<CODE>Start</CODE> &ndash;> <CODE>Programs</CODE> &ndash;> <CODE>Miktex</CODE> &ndash;> <CODE>Maintenance</CODE> &ndash;>
+<CODE>Create&nbsp;all&nbsp;format&nbsp;files</CODE> nebo otevřete DOSovské okno a&nbsp;napište
+<CODE>initexmf&nbsp;&ndash;dump</CODE>.
+V&nbsp;MikTeXovských distribucích verze 2.0 a vyšší může být celá procedura
+provedena pomocí GUI. Nový jazyk vyberete takto:
+<CODE>Start</CODE> &ndash;> <CODE>Programs</CODE> &ndash;> <CODE>Miktex&nbsp;2</CODE> &ndash;> <CODE>Miktex&nbsp;options</CODE>
+a&nbsp;vyberte <CODE>Languages</CODE>. Vyberte jazyk ze seznamu a&nbsp;stiskněte tlačítko
+<CODE>Apply</CODE> a&nbsp;svou volbu potvrďte stiskem tlačítka <CODE>OK</CODE>. Pak vyberte
+<CODE>general</CODE> a&nbsp;stiskněte tlačítko <CODE>Update&nbsp;Now</CODE>. Další možností je
+vyeditování souboru <CODE>language.dat</CODE> jak bylo popsáno výš a&nbsp;spusťte
+<CODE>initexmf&nbsp;&ndash;dump</CODE>
+jako u&nbsp;verzí nižších než 2.0.
+</UL>
+
+<P>
+POZOR: Je možné, že váš TeX skončí s&nbsp;chybovou hláškou týkající se
+nedostatku paměti při vytváření nových formátů. Většina TeXových
+implementací má na uchování dat týkajících se tohoto problému vyhrazeno
+pole fixní délky. Pokud shledáte, že vám přetekla paměť, může
+to být zásluha prohledávání seznamu dostupných jazyků ve vašem souboru
+<CODE>language.dat</CODE>, pak se tedy podívejte, který z&nbsp;jazyků může být odstraněn.
+
+<P>
+
+<P>
+
+<P><HR></TD></TR>
+<TR><TD></TD><TD><TABLE BORDER=0><TR>
+<TD valign=middle align=left>
+<a href="http://www.cstug.cz/">
+<IMG BORDER=0 SRC="images/logo.gif"
+ ALT="CSTUG" HEIGHT=51 WIDTH=165 ALIGN="right"><BR>
+</TD><TD valign=top align=left><FONT SIZE="-1">
+(c) 1997, 1998, 2003
+Tomáš Hudec, Libor Škarvada
+<BR>
+Poslední aktualizace: 13.11.2004 23:15
+</FONT></TD></TR></TABLE></TD></TR></TABLE>
+
+</BODY>
+</HTML>