diff options
Diffstat (limited to 'Master/texmf-doc/doc/czechslovak/cstug/csfaq/sectD.html')
| -rw-r--r-- | Master/texmf-doc/doc/czechslovak/cstug/csfaq/sectD.html | 510 |
1 files changed, 510 insertions, 0 deletions
diff --git a/Master/texmf-doc/doc/czechslovak/cstug/csfaq/sectD.html b/Master/texmf-doc/doc/czechslovak/cstug/csfaq/sectD.html new file mode 100644 index 00000000000..a0a5cc8c168 --- /dev/null +++ b/Master/texmf-doc/doc/czechslovak/cstug/csfaq/sectD.html @@ -0,0 +1,510 @@ +<HTML> +<HEAD> +<META HTTP-EQUIV="Content-Type" content="text/html; charset=iso-8859-2"> +<TITLE>TeXové drobnosti</TITLE> +<STYLE TYPE="text/css"> +<!-- + ol.section li { font-size:large;font-weight:bold;margin-top:1em; } + ul.question li { font-size:medium;font-weight:normal;margin-top:.2em; } +--> +</STYLE> +</HEAD> +<BODY BACKGROUND="images/back_narrow.gif" +BGCOLOR="#ffffff" +TEXT="#000000" +LINK="#900000" +ALINK="#C14242" +VLINK="#D30000"> +<TABLE BORDER=0> +<TR><TD width=30> </TD> +<TD><TABLE width="100%" BORDER=0> +<TR><TD valign="middle" align="center"><FONT SIZE="+2"><B>TeXové drobnosti</FONT></TD><TD align="right"> +<a href="http://www.cstug.cz/"><IMG BORDER=0 SRC="images/logo.gif" ALT="CSTUG" HEIGHT=51 WIDTH=165 ALIGN="right"></a><BR> +</TD></TR></TABLE></TD></TR> +<TR><TD></TD><TD></TD></TR> +<TR><TD></TD><TD><HR></TD></TR> + <TR><TD></TD><TD> + <P> + +<P> +DVI súbor (teda súbor, ktorý má príponu <CODE>.dvi</CODE>) je hlavný +výstupný +súbor TeXu (použijúc TeX v širšom zmysle, zahŕňajúc v tom aj +LaTeX a ďalšie verzie a varianty TeXu). DVI znamená device +independent, čo je nezávislý od zariadenia, a znamená to, že tento súbor +by mal byť vytlačený rovnako, bez ohľadu na typ zariadenia, na ktorom +bol vyhotovený. DVI súbor je čítaný ovládačom zariadenia +(pozri Otázku <A HREF="sectD.html#Q-drivers">Čo je to ovládač</A>), ako je tlačiareň +(napr. LaserJet), alebo je vstupom pre +prehliadač na obrazovke monitora. V DVI súbore je použité +TeXovské +vnútorné kódovanie. Z TeXovského vstupného súboru by sme mali urobiť +vždy ten istý DVI súbor bez ohľadu na implementáciu TeXu, ktorú +použijeme. + +<P> +DVI súbor obsahuje všetky informácie, ktoré sú potrebné pre tlač alebo +prezeranie, ale nie konkrétne bitové mapy alebo iné popisy písma. Snáď +ešte materiál, ktorý je uvedený v príkaze <CODE>\special</CODE> +(pozri Otázku <A HREF="sectD.html#Q-specials">Příkazy typu <CODE>\special</CODE></A>). + +<P> +Základný odkaz na štruktúru DVI súboru je zdrojový text +<EM>dvitype</EM>, ktorý môžete nájsť na CTANe (<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/systems/knuth/texware/dvitype.web">dvitype</A>). + +<P> + +<P> +<P><A NAME="Q-drivers"><HR><H3>Čo je to ovládač</H3></A> + +<P> +Ovládač (driver) je program, ktorý má za vstup DVI súbor +(pozri Otázku <A HREF="sectD.html#Q-dvifile">Čo je to DVI súbor</A>) +a (obvykle) produkuje súbor, ktorý môže byť poslaný do +typografického výstupného zariadenia, napríklad tlačiarne. + +<P> +Ovládač je obvykle špecifický pre danú tlačiareň alebo triedu +tlačiarní, aj keď každá PostScriptová tlačiareň by mala +vytlačiť výstup PostScriptového ovládača. + +<P> +Ovládač potrebuje DVI súbor, ako aj informáciu o písme. Písma +môžu byť +zadávané vo forme bitových máp alebo odkazom na písmo, ktoré je priamo +obsiahnuté v tlačiarni. Každý ovládač očakáva informáciu o písme +v špecifickej podobe. Viac informácií o formách písem môžete nájsť +v Otázkach <A HREF="sectD.html#Q-pkfiles">Čo sú to PK súbory</A>, <A HREF="sectD.html#Q-tfmfiles">Čo sú to TFM súbory</A>, + <A HREF="sectD.html#Q-ECfonts">Čo sú EC fonty?</A>, <A HREF="sectD.html#Q-whatenc">Čo sú to kódovania?</A> a + <A HREF="sectL.html#Q-usepsfont">Použití PostScriptových fontů v TeXu</A>. + +<P> + +<P> +<P><A NAME="Q-pkfiles"><HR><H3>Čo sú to PK súbory</H3></A> + +<P> +PK súbory (od slov packed raster) obsahujú bitmapy písiem. Výstup +z METAFONTu +(pozri Otázku <A HREF="sectK.html#Q-getfromMF">Jak dostat z METAFONTu to, co chcete</A>) +obsahuje GF súbor (generic font). +Tento konvertuje program <EM>gftopk</EM> do PK súboru. +Existuje mnoho PK súborov, pretože pre každé písmo potrebujeme +jeden. Dokonca pre každú bodovú veľkosť aj zväčšenie (magnification), +každý typ každej rodiny písem. Navyše, PK súbor pre jednu +tlačiareň nemusí nevyhnutne byť dobrý pre druhú tlačiareň. V takom +prípade je treba mať celú množinu PK súborov aj pre túto ďalšiu +tlačiareň. Výsledkom sú často komplikované adresárové štruktúry alebo +FLI (font library file) súbory pre väčšiu usporiadanosť prístupu. + +<P> + +<P> +<P><A NAME="Q-tfmfiles"><HR><H3>Čo sú to TFM súbory</H3></A> + +<P> +TFM je skratka pre TeX font metric, čiže TFM súbor +obsahuje informácie o rozmeroch charakterov (písmeniek), o ligatúrach +(typografické spojenie dvoch alebo viacerých znakov) a o medziznakových +medzerách v danom písme. Pre každé písmo je potrebný jeden TFM +súbor, dokonca pre každú bodovú veľkosť. Ale jeden TFM súbor je pre +všetky zväčšenia (magnifications), preto je vo všeobecnosti TFM +súborov menej ako PK súborov. Dôležité je, že TFM súbory +používajú programy TeX, LaTeX, ale nie sú vo všeobecnosti +potrebné napríklad pre ovládače tlačiarní. + +<P> + +<P> +<P><A NAME="Q-virtualfonts"><HR><H3>Virtuální fonty</H3></A> + +<P> +Virtuální fonty pro TeX jako první implementoval David Fuchs už na +začátku jeho historie, ale pro většinu lidí začaly existovat, až když Knuth +v roce 1989 změnil formát a napsal několik podpůrných programů (toho času napsal +relevatní článek do CTANu - <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/info/virtual-fonts.knuth">vf-knuth</A>). Použití +virtuálních fontů je způsob, jak říci TeXu o něčem složitějším, než +je vzájemně +jednoznačné mapování znaků. Entity, které se definují ve virtuálním fontu, +vypadají jako TeXovské znaky (objevují se s popisem jejich velikosti a +souborem metriky fontu), ale <CODE>dvi</CODE> procesor je může expandovat do něčeho +zcela odlišného. Tato schopnost se dá využít pro přeskládání znaků, pro +vytvoření fontu poskládaného z glyfů pocházejících z různých zdrojových +souborů, nebo obecně k vytváření různě složitých efektů — virtuální font +může obsahovat cokoliv, co je přípustné v <CODE>dvi</CODE> souboru. +Ve většině praktických případů se virtuální fonty používají k přeskládání +postscriptových fontů (viz <A HREF="sectL.html#Q-metrics">Soubory metrik TeXovských fontů pro PostScriptové fonty</A>) nebo +k vytváření „nepravých“ matematických fontů. + +<P> +Je důležité si uvědomit, že samotný TeX virtuální fonty <EM>nevidí</EM>. +Pro každý virtuální font, který čte <CODE>dvi</CODE> ovladač, existuje odpovídající +<CODE>tfm</CODE> soubor, který čte TeX. Virtuální fonty jsou normálně vytvořeny +v jednom ASCII souboru (<CODE>vpl</CODE>, Virtual Property List), který obsahuje oba +druhy informace. Program <EM>vptovf</EM> pak vytvoří binární <CODE>tfm</CODE> a <CODE>vf</CODE> +soubory. Nejběžnějším způsobem (v dnešní době) jak vygenerovat <CODE>vpl</CODE> soubor, +je použít programový balík <EM>fontinst</EM>, který je detailně popsán +společně s diskusí +o viz <A HREF="sectL.html#Q-metrics">Soubory metrik TeXovských fontů pro PostScriptové fonty</A>. +Dalším prostředkem pro ad-hoc vytváření virtuálních fontů je +<A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/fonts/utilities/qdtexvpl">qdtexvpl</A> od Eberharda Mattese. + +<P> +<P><A NAME="Q-specials"><HR><H3>Příkazy typu <CODE>\special</CODE></H3></A> + +<P> +TeX poskytuje prostředy k vyjádření věcí, které mohou dělat ovladače +zařízení, ale o kterých TeX sám neví nic. Například TeX neví nic +o tom, jak zařadit postscriptový obrázek do dokumentu, nebo jak nastavit +barvu tisknutého textu. Ale některé ovladače zařízení to umějí. + +<P> +Takové věci jsou umožněny prostřednictvím příkazů <CODE>\special</CODE>. Jediná +věc, kterou s takovým příkazem TeX udělá, je, že expanduje jeho +argumenty a pak příkaz přepíše do <CODE>dvi</CODE> souboru. Ve většině případů jsou +k dispozici balíky (často i s ovladačem), které poskytují srozumitelné +rozhraní k příkazům <CODE>\special</CODE>. Například při vkládání obrázku do textu +je nutno vynechat patřičnou mezeru. Anebo změna barvy může být +náročnější operace vyžadující znalost triků. LaTeX 2e má standardní balíky +pro grafiku a barvu, s jejichž pomocí jsou vkládání souborů, rotace, +změny měřítka a barvy prostřednictvím příkazů <CODE>\special</CODE> jednoduché. + +<P> +Argumenty povolené pro příkaz <CODE>\special</CODE> jsou závislé na ovladači zařízení. +Kromě předchozích příkladů existují příkazy <CODE>\special</CODE> pro ovladače +z emTeXu (např. <EM>dvihplj</EM>, <EM>dviscr</EM>, <EM>atd.</EM>, +které kreslí přímky s libovolným sklonem, a příkazy pro ovladač +<EM>dvitoln03</EM>, které umožňují, aby stránka byla vysázena +naležato). + +<P> +<P><A NAME="Q-dtx"><HR><H3>Dokumentované LaTeXovské zdroje (<CODE>.dtx</CODE> soubory)</H3></A> + +<P> +LaTeX 2e a spousta podpůrných balíků maker jsou nyní psány + metodou viz <A HREF="sectI.html#Q-lit">Co je dokumentované programování</A>, +se zdrojovým kódem i dokumentací ve stejném souboru. Autorem tohoto formátu, +který je znám jako „doc“, je Frank Mittelbach. Dokumentované zdroje mají +podle konvence koncovku <CODE>.dtx</CODE> a dokumentace by z nich měla být před +používáním odstraněna. Případně lze soubor <CODE>.dtx</CODE> zpracovat +LaTeXem, čímž vznikne pěkně zformátovaná verze dokumentovaného kódu. +Většinou je k dispozici instalační dávka (s příponou <CODE>.ins</CODE>), která +potřebuje standardní balík LaTeX 2e <EM>docstrip</EM>. Ten +odstraňuje všechny poznámky, jejichž obsahem je právě ta dokumentace. +V průběhu instalace se (kromě jiných věcí) odstraňuje ze souborů jejich +dokumantace, aby se zvýšila rychlost čtení těchto souborů běžícím +LaTeXem. Do jednoho <CODE>.dtx</CODE> souboru může být zahrnuto více balíků, +s podmíněnými sekcemi a prostředky pro indexy maker atd. Soubory <CODE>.dtx</CODE> +může psát každý. +Jejich formát je popsán v <EM>The LaTeX Companion</EM> +(viz <A HREF="sectC.html#Q-books">Knihy o TeXu a příbuzná literatura</A>). Zatím neexistují programy +podporující psaní <CODE>.dtx</CODE> souborů. + +<P> +Poté, co byly z <CODE>.dtx</CODE> souborů vytvořeny <CODE>.sty</CODE> nebo <CODE>.cls</CODE> (a další) +soubory, nejsou už soubory <CODE>.dtx</CODE> LaTeXem používány. +Nemusí být uchovávány s fungujícím +systémem. Nicméně pro mnoho balíků jsou primárním zdrojem dokumentace, takže +je někdy dobré si je ponechat. + +<P> +Zajímavým je také balík <EM>docmfp</EM>, který rozširuje model balíku <EM>doc</EM> +do METAFONTu a METAPOSTu (viz Otázku <A HREF="sectB.html#Q-MF">Co to je METAFONT</A> a viz <A HREF="sectB.html#Q-MP">Čo je to METAPOST</A>), čímž umožnil +distribuci dokumentovaných balíků obsahujících kód pro METAFONT a METAPOST společně +s LaTeXovským kódem. + +<P> +<P><A NAME="Q-whatenc"><HR><H3>Čo sú to kódovania?</H3></A> + +<P> +Začneme definíciou dvoch pojmov: <EM>znak</EM> (<EM>character</EM>) +a <EM>glyf</EM> (<EM>glyph</EM>). +Znak je abstraktný pojem pre „atóm“ nejakého jazyka alebo iného dialógu +(môže to teda byť písmeno abecedy pre jazyk založený na abecede, slabika +pre jazyk založený na slabikách alebo ideogram pre jazyk ideogramov). +Glyf je značka na obrazovke alebo papieri reprezentujúca znak. +Aby bolo možné čítanie daného jazyka, musí byť dohodnutý vzťah medzi glyfom +a znakom, takže kým presný tvar glyfu môže byť ovplyvnený mnohými faktormi +(možnosti média, štýl, ...), podstata konkrétneho znaku musí byť zachovaná. + +<P> +Vždy, keď má počítač zobrazovať nejaké znaky, niekto musí zaviesť vzťah medzi +množinou čísel a znakmi, ktoré reprezentujú. Toto je podstata kódovania +(mapovanie množiny čísel na to, čo majú reprezentovať, a opačne). + +<P> +TeX pracuje s kódovanými znakmi stále. Znaky na vstupe sú v nejakom kódovaní +a TeX sám produkuje kódované znaky vo svojom DVI alebo PDF +výstupe. Tieto kódovania môžu mať rôzne vlastnosti. + +<P> +V čase, keď Knuth prvýkrát implementoval TeX, bol jeho vstupný prúd dosť +spurný. Knuth pripravoval dokumenty na termináloch, ktoré produkovali divné +znaky, čo malo za následok, že TeX obsahoval opatrenia na preklad vstupného +kódovania do niečoho poriadneho. Dnes sa o preklad stlačenia klávesu do kódovania +zodpovedajúceho používateľovmu jazyku stará operačný systém. Použité kódovanie +je často národný alebo medzinárodný štandard (aj keď mnoho operačných systémov +používa „kódové stránky“ definované MicroSoftom). Tieto štandardy a kódové +stránky obsahujú znaky, ktoré nie sú vo vstupnom prúde TeXu povolené. +S týmito znakmi sa treba nejako vysporiadať. Znak ako „'e“ musí byť TeXom +interpretovaný tak, aby aspoň pripomínal spôsob, ako je interpretované „<CODE>\'</CODE><CODE>e</CODE>“. + +<P> +Výstupný prúd TeXu je v inej situácii. Znaky v ňom budú použité na výber +glyfov z použitých fontov. Takže kódovanie výstupného prúdu predstavuje +kódovanie fontu (aj keď použitý font môže byť virtuálny – +viď Otázku <A HREF="sectD.html#Q-virtualfonts">Virtuální fonty</A>). Časť výstupného prúdu môže +byť priamym prepisom vstupu, ale môže obsahovať aj výsledok použitia príkazov +alebo preklad vstupov ako napríklad ligatúry (<CODE>fi</CODE> +). + +<P> +Kódovania fontov sa stali horúcou témou, keď sa objavilo corkovské kódovanie +(viď <A HREF="sectD.html#Q-ECfonts">Čo sú EC fonty?</A>), pre možnosť potlačenia príkazov +<CODE>\accent</CODE> vo výstupnom prúde (a tým zvýšenie kvality rozdeľovania slov, ktoré +je prerušené príkazmi <CODE>\accent</CODE> — viď +Otázku <A HREF="sectD.html#Q-hyphen">Ako funguje v TeXu rozdeľovanie slov?</A>). Na využitie znakov s diakritikou vo fontoch je +potrebné zaistiť, že pri každom vložení sekvencie príkazov „<CODE>\'</CODE><CODE>e</CODE>“ +(explicitne alebo implicitne prostredníctvom spomenutého mapovania vstupu) +bude použitý znak kódujúci pozíciu glyfu „'e“. + +<P> +Takže znak s diakritikou vo vstupnom prúde TeXu je preložený do TeXovských +príkazov generujúcich niečo vyzerajúce ako vstupný znak. Táto sekvencia +TeXovských príkazov je pri vytváraní výstupu následne preložená späť +do jediného glyfu s diakritikou. Práve o tieto veci sa starajú +LaTeXovské balíky <EM>inputenc</EM> a <EM>fontenc</EM> (ak pracujú +v tandeme na (väčšine) znakov vo vstupnom kódovaní ISO Latin-1 alebo +ISO Latin-2 a T1 kódovania fontu). Na prvý pohľad vyzerá zvláštne +nechať prvý balík niečo spraviť a druhý nechať zmeny vrátiť späť. Nie vždy sa to +však deje takto. Väčšina kódovaní fontov nesedí so zodpovedajúcim vstupným +kódovaním úplne presne a práve tieto dva balíky poskytujú potrebnú mieru +symetrie pre LaTeX. + +<P> +<P><A NAME="Q-hyphen"><HR><H3>Ako funguje v TeXu rozdeľovanie slov?</H3></A> + +<P> +Každý vie, čo je rozdeľovanie slov. Vidíme to vo väčšine kníh, ktoré čítame, +a (ak sme pozorní) často môžeme zbadať smiešne, nesprávne rozdelenia +(istý čas boli britské noviny celkom plodným zdrojom). + +<P> +Štýly rozdeľovania slov sú regionálne závislé (jeden jazyk môže byť rozdielne +rozdeľovaný v rôznych krajinách — napríklad britská a americká angličtina). +Dôsledkom toho musí sádzací systém, ktorý nie je pri použití jedného regionálneho +nastavenia obmedzený na jeden jazyk, byť schopný z času na čas zmeniť parvidlá +pre delenie slov. + +<P> +TeX má celkom dobrý systém delenia slov (pôvodne vytvorený Frankom Liangom). +Aj keď sa mu občas podarí minúť zjavné miesta rozdelenia, málokedy vyberie úplne +zlé. Algoritmus kontroluje kandidátov na rozdelenie voči množine rozdeľovacích +vzorov. Kandidátmi na rozdelenie musia byť postupnosti písmen (alebo iné +jednotlivé znaky, ktoré bude TeX považovať za písmená) — veci ako +TeXovské primitivum <CODE>\accent</CODE> zabraňujú rozdelovaniu. + +<P> +Množiny rozdeľovacích vzorov sú zvyčajne odvodené z analýzy zoznamu správnych +rozdelení (odvodzovanie, vykonávané pomocou balíku <EM>patgen</EM>, nie je +obvykle participačný šport). + +<P> +Vzory pre jazyky, s ktorými sa TeXovský systém stretne, môžu byť nahraté +pri jeho inštalácii. Pre zmenu množiny jazykov je nutná čiastočná reinštalácia +(viď <A HREF="sectO.html#Q-babeljaz">Používání nových jazyků v babelu</A>). + +<P> +TeX poskytuje dva príkazy na „používateľskej úrovni“ pre kontrolu +rozdeľovania slov: <CODE>\language</CODE> (vyberá štýl rozdeľovania) +a <CODE>\hyphenation</CODE> (dáva rozdeľovaciemu stroju explicitné inštrukcie, ktoré majú +vyššiu prioritu ako vzory). + +<P> +Bežný používateľ LaTeXu si nemusí lámať hlavu s <CODE>\language</CODE>, kedže je veľmi +dobre spravovaný balíkom <EM>babel</EM>. Použitie <CODE>\hyphenation</CODE> je preberané +v Otázke <A HREF="sectO.html#Q-nohyph">Moje slová sa nerozdeľujú</A>. + +<P> +<P><A NAME="Q-ECfonts"><HR><H3>Čo sú EC fonty?</H3></A> + +<P> +Font pozostáva z množstva <EM>glyfov</EM>. Aby sme ich mohli tlačiť, +musia byť kódované (viď Otázku <A HREF="sectD.html#Q-whatenc">Čo sú to kódovania?</A>). Kódovanie sa používa ako +index do tabuliek vo fonte. Knuth si z rôznych príčin pre rodinu svojich fontov +Computer Modern vybral veľmi zvláštne kódovanie (vybral si rôzne kódovania +pre rôzne fonty, takže aplikácia, ktorá ich používa, musí pred výberom +konkrétneho glyfu vedieť, ktorý font používa). + +<P> +S príchodom TeXu verzie 3 sa vytratila väčšina dôvodov ospravedlňujúcich +Knuthove kódovanie a na corkovskom stretnutí TUGu bolo definované +kódovanie množiny 256 glyfov pre TeXovské texty. Zámer bol, aby +kódovanie pokrylo „väčšinu“ európskych jazykov používajúcich latinku +(v zmysle zahrnutia všetkých potrebných znakov s diakritikou). +Knuthove CMR fonty neobsahovali napríklad veci potrebné pre polštinu +(medzi nešťastlivcov patrili ale aj obyvatelia Islandu), corkovské kódovanie ich +už obsahovalo. Ani corkovské kódovanie však nepokrývalo všetko (smolu mali +minimálne Rumuni, Welšania a Laponci; corkovské kódovanie situáciu severných +Laponcov zlepšuje). LaTeX sa na corkovské kódovanie odkazuje ako +na T1 kódovanie a poskytuje prostriedky na použitie takto kódovaných +fontov (čím sa vyhýba problémom s diakritikou a rozdeľovaním slov — +viď Otázku <A HREF="sectQ.html#Q-accenthyphen">Akcentovaná slova se nedělí</A>). + +<P> +Jediné METAFONTovské fonty vyhovujúce corkovskému kódovaniu sú EC fonty. +Vyzerajú ako CM, aj keď ich metriky sa od metrík CM fontov líšia. +Fonty sú považované za „stabilné“ (v rovnakom zmysle ako CM fonty: +ich metriky sa zrejme už meniť nebudú). Vážnymi problémami pre bežného +používateľa sú ich veľkosti (každý EC font je približne dvojnásobný oproti +zodpovedajúcemu CM fontu) a ich počet (je ich oveľa viac než CM +fontov). Počet fontov býval demotiváciou pre tvorbu Adobe Type 1 verzií fontov, +no mnoho komerčných dodávateľov poskytuje EC alebo EC-ekvivalentné +fonty v type 1 alebo TrueType formáte — viď +Otázku <A HREF="sectF.html#Q-commercial">Komerční implementace TeXu</A> (voľne dostupné verzie sa tiež +dajú získať — viď <A HREF="sectT.html#Q-textrace">Projekt TeXtrace</A>). +Kým sa nevyrobia zodpovedajúce fonty pre matematiku, CM fonty musia +zostať zachované, pretože niektoré matematické symboly sú vykresľované z fontov +v CM kódovaniach. + +<P> +EC fonty sú distribuované so sadou „Text Companion“ (TC) fontov +poskytujúcich glyfy bežne používané v texte. TC fonty sú kódované +podľa LaTeX TS1 kódovania a nie sú považované za stabilné. + +<P> +Corkovské kódovanie je implementované virtuálnymi fontami + viz <A HREF="sectL.html#Q-usepsfont">Použití PostScriptových fontů v TeXu</A>, +pre PostScriptové fonty a tiež balíkmi fontov <EM>txfonts</EM> a +<EM>pxfonts</EM> +(viď Otázku <A HREF="sectL.html#Q-pschoice">Výběr zvětšovatelných obrysových fontů</A>). + +<P> +CTAN: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/fonts/ec">ec</A>. + +<P> + +<P> +<P><A NAME="Q-TDSwhat"><HR><H3>Co je to TDS?</H3></A> + +<P> +TDS je zkratka pro TeX Directory Structure, což je standardní způsob +organizace TeXových souborů ve vašem sytému. Specifikace TDS je +k dispozici v archívu CTAN v adresáři <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/tds">tds</A>. + +<P> +Moderní distribuce se většinou přizpůsobují TDS, které stanuvuje +standardní i lokální hierarchii. TDS si vyhrazuje jméno <CODE>texmf</CODE> pro +kořenový adresář hierarchie. Soubory nabízené jako součást hierarchie +jsou uspořádány do adresářů podle této standardní hierarchie. Umístění +kořenového adresáře je závislé na systému – na UNIXech to však +standardně bývá jeden z adresářů <CODE>/usr/local/texmf</CODE>, +<CODE>/usr/local/share/texmf</CODE> nebo <CODE>/opt/texmf</CODE> +nebo jiná podobná cesta, v každém případě jsou však všechny soubory +umístěny v podadresáři <CODE>texmf</CODE>. +Mohou zde však být mnohonásobné lokální +hierarchie, v nichž mohou být uloženy další soubory. V extrémním +případě může mít TeXová instalace jednu lokální hierarchii, ale každý +uživatel může mít také svoji individuální lokální hierarchii. Jejich +umístění není pouze závislé na systému, ale na jednotlivých +uživatelích. Avšak přesto platí, že všechny soubory jsou umístěny +v lokálním adresáři <CODE>texmf</CODE>. + +<P> +TDS je publikováno jako výstup TUG +Technical Working Group (viz <A HREF="sectB.html#Q-TUGTC">Technické pracovní skupiny TUGu</A>). +Můžete si projít online verzi na <A HREF="http://tug.org/tds/"><CODE>http://tug.org/tds/</CODE></A> standardu +a získat kopie v různých formátech (včetně zdrojového kódu) na CTANu. + +<P> +<P><A NAME="Q-eps"><HR><H3>Čo je to Encapsulated PostScript</H3></A> + +<P> +PostScript sa stal štandardným jazykom výkonných tlačiarní. Kedže PostScript je +tiež mocným grafickým programovacím jazykom, je často používaný ako výstup +pre kresliace (a iné) balíky. + +<P> +Keďže je však PostScript silným jazykom, musia byť niektoré pravidlá +podvrhnuté, aby mohla byť výstupná kresba vložená v dokumente ako obrázok bez +„pretekania“ (teda bez zničenia okolitých prvkov dokumentu, prípadne +neschopnosti vykreslenia). + +<P> +Príloha H PostScript Language Reference Manual (referenčný manuál +k PostScriptu; druhé a nasledovné vydania) špecifikuje pravidlá pre použitie +PostScriptu pre obrázky týmto spôsobom. Dôležité vlastnosti sú: +<UL> + <LI> sú vyžadované určité „štruktúrované komentáre“; dôležité sú komentáre + identifikujúce typ súboru a informáciu o minimálnom boxe uzatvárajúcom + obrázok (tzv. <EM>bounding box</EM>); + <LI> niektoré príkazy sú zakázané — napríklad príkaz <CODE>showpage</CODE> zapríčiní + zmiznutie obrázku vo väčšine prostredí TeXovského výstupu; + <LI> je povolená informácia o náhľade (napríklad pre textové procesory, ktoré + nevedia samy správne vykresliť PostScript) — táto informácia môže byť + v ľubovolnom systémovo špecifickom formáte (každý prehliadací program sa môže + rozhodnúť ignorovať ju). +</UL> +O postscriptovom obrázku splňujúcom tieto pravidlá sa hovorí, že je vo formáte +<EM>Encapsulated PostScript</EM> (zapuzdrený PostScript). +TeXovské/LaTeXovské balíky na vkladanie PostScriptu sú štruktúrované +na použitie zapuzdreného PostScriptu, čo samozrejme vedie k humorným situáciam, +pri ktorých nahnevaní používatelia TeXu/LaTeXu priam bojujú s výstupom +kresliaceho softvéru, ktorého autori tieto pravidlá nepoznajú. + +<P> +<P><A NAME="Q-fontname"><HR><H3>Čo je to schéma názvov „Berry“</H3></A> + +<P> +V starých časoch boli distribúcie TeXu obmedzovaný slabou schopnosťou +súborových systémov reprezentovať dlhé názvy. (Súborový systém MSDOS bol +pekným strašiakom, no našťastie všetky aktuálne Microsoft systémy dovoľujú +pri špecifikácii názvov súborov väčšiu slobodu. Štandard ISO 9660 pre štruktúru +CDROMov má bohužiaľ podobné nedostatky, ktoré ale takisto boli modifikované +rôznymi rozšíreniami.) + +<P> +Jednou z oblastí, v ktorých toto pôsobilo problémy, boli názvy súborov Type 1 +fontov. Tieto fonty sú distribuované ich dodávateľmi s nezmyselnými krátkymi +názvami a existujú prirodzené ambície zmeniť názov na niečo, čo font +identifikuje presnejšie. Bohužiaľ, názvy ako „BaskervilleMT“ už sú ďaleko +za schopnosťami typických slabších súborových systémov, pridajte špecifikáciu +tvaru alebo varainty fontu a ťažkosti sa začnú vymykať kontrole. + +<P> +Takže vznikla schéma názvov Berry. + +<P> +Základom schémy je kódovanie rozličných častí špecifikácie súboru +extrémne stručným spôsobom, aby mohlo byť vyjadrené dostatočné množstvo názvov +fontov dokonca aj v chudobnejšom priestore názvov súborov. Kódovanie používa +jedno písmeno pre „zlieváreň“ (foundry) fontu, dve pre názov +typu písma, jedno pre +duktus atď. Celá schéma je vykreslená v distribúcii balíku +<CODE>fontname</CODE>, ktorá zahŕňa rozsiahlu dokumentáciu a sadu tabuliek +fontov, ktorých názvy boli upravené.<BR> +<CODE>fontname</CODE>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/">CTAN</A>: <A HREF="ftp://ftp.cstug.cz/pub/tex/CTAN/info/fontname">fontname</A> + +<P> + +<P> + +<P> + +<P> + +<P><HR></TD></TR> +<TR><TD></TD><TD><TABLE BORDER=0><TR> +<TD valign=middle align=left> +<a href="http://www.cstug.cz/"> +<IMG BORDER=0 SRC="images/logo.gif" + ALT="CSTUG" HEIGHT=51 WIDTH=165 ALIGN="right"><BR> +</TD><TD valign=top align=left><FONT SIZE="-1"> +(c) 1997, 1998, 2003 +Tomáš Hudec, Libor Škarvada +<BR> +Poslední aktualizace: 13.11.2004 23:15 +</FONT></TD></TR></TABLE></TD></TR></TABLE> + +</BODY> +</HTML> |