summaryrefslogtreecommitdiff
path: root/info/lshort/slovak/scustom.tex
blob: 89c96c1786f698a3fe1ee0e4c7649cdff8b7cbf2 (plain)
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42
43
44
45
46
47
48
49
50
51
52
53
54
55
56
57
58
59
60
61
62
63
64
65
66
67
68
69
70
71
72
73
74
75
76
77
78
79
80
81
82
83
84
85
86
87
88
89
90
91
92
93
94
95
96
97
98
99
100
101
102
103
104
105
106
107
108
109
110
111
112
113
114
115
116
117
118
119
120
121
122
123
124
125
126
127
128
129
130
131
132
133
134
135
136
137
138
139
140
141
142
143
144
145
146
147
148
149
150
151
152
153
154
155
156
157
158
159
160
161
162
163
164
165
166
167
168
169
170
171
172
173
174
175
176
177
178
179
180
181
182
183
184
185
186
187
188
189
190
191
192
193
194
195
196
197
198
199
200
201
202
203
204
205
206
207
208
209
210
211
212
213
214
215
216
217
218
219
220
221
222
223
224
225
226
227
228
229
230
231
232
233
234
235
236
237
238
239
240
241
242
243
244
245
246
247
248
249
250
251
252
253
254
255
256
257
258
259
260
261
262
263
264
265
266
267
268
269
270
271
272
273
274
275
276
277
278
279
280
281
282
283
284
285
286
287
288
289
290
291
292
293
294
295
296
297
298
299
300
301
302
303
304
305
306
307
308
309
310
311
312
313
314
315
316
317
318
319
320
321
322
323
324
325
326
327
328
329
330
331
332
333
334
335
336
337
338
339
340
341
342
343
344
345
346
347
348
349
350
351
352
353
354
355
356
357
358
359
360
361
362
363
364
365
366
367
368
369
370
371
372
373
374
375
376
377
378
379
380
381
382
383
384
385
386
387
388
389
390
391
392
393
394
395
396
397
398
399
400
401
402
403
404
405
406
407
408
409
410
411
412
413
414
415
416
417
418
419
420
421
422
423
424
425
426
427
428
429
430
431
432
433
434
435
436
437
438
439
440
441
442
443
444
445
446
447
448
449
450
451
452
453
454
455
456
457
458
459
460
461
462
463
464
465
466
467
468
469
470
471
472
473
474
475
476
477
478
479
480
481
482
483
484
485
486
487
488
489
490
491
492
493
494
495
496
497
498
499
500
501
502
503
504
505
506
507
508
509
510
511
512
513
514
515
516
517
518
519
520
521
522
523
524
525
526
527
528
529
530
531
532
533
534
535
536
537
538
539
540
541
542
543
544
545
546
547
548
549
550
551
552
553
554
555
556
557
558
559
560
561
562
563
564
565
566
567
568
569
570
571
572
573
574
575
576
577
578
579
580
581
582
583
584
585
586
587
588
589
590
591
592
593
594
595
596
597
598
599
600
601
602
603
604
605
606
607
608
609
610
611
612
613
614
615
616
617
618
619
620
621
622
623
624
625
626
627
628
629
630
631
632
633
634
635
636
637
638
639
640
641
642
643
644
645
646
647
648
649
650
651
652
653
654
655
656
657
658
659
660
661
662
663
664
665
666
667
668
669
670
671
672
673
674
675
676
677
678
679
680
681
682
683
684
685
686
687
688
689
%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%
% Contents: Customising LaTeX output
% $Id: custom.tex,v 1.2 1998/09/29 08:05:09 oetiker Exp oetiker $
%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%
\chapter{Prispsobovanie \LaTeX{}u}

\begin{intro}
Vzhad dokumentov vytvorench na zklade prkazov, ktor ste sa doteraz nauili  bude prijaten pre irok kruh uvateov. Hoci nemusia vyzera fantasticky, bud vyhovova ustanovenm pravidlm dobrej typografie, o ich urob ahko itatenmi a na pohad prjemnmi.

Napriek tomu s situcie, ke \LaTeX{} neposkytuje prkazy alebo prostredia odpovedajce vaim potrebm, prpadne vstup zskan na zklade existujcich prkazov neuspokojuje vae poiadavky.

V~tejto kapitole sa poksim trochu naznai ako naui \LaTeX{} nov triky a~ako ho donti vytvori vstup, ktor vyzer in, ako to poskytuje tandard.
\end{intro}

\section{Nov prkazy, prostredia a balky}

Mohli ste si vimn, e vetky prkazy, ktor som uviedol v~tejto knihe, s sdzan v~rmekoch a e s vytlaen v~registri na konci kniky. Namiesto priameho pouitia prkazov \LaTeX{}u potrebnch na dosiahnutie tchto
loh som vytvoril \wi{balk}, v~ktorom som za tmto elom definoval nov prkazy a prostredia. Teraz jednoducho napem:
\begin{example}
\begin{lscommand}
\ci{dum}
\end{lscommand}
\end{example}

V~tomto prklade pouvam oboje: nov prostredie s~nzvom
\ei{command}, ktor je zodpovedn za nakreslenie rmeka okolo prkazu aj nov prkaz \ci{ci}, ktor vytla nzov prkazu a zrove vytvor odpovedajcu poloku registra. Mete sa o tom presvedi, ak sa pozriete do registra na konci knihy a njdete poloku prkazu \ci{dum}, ukazujcu na kad stranu, kde som sa o prkaze \ci{dum} zmienil.

Ak by som sa hocikedy rozhodol, e u viac nemm rd prkazy sdzan v~rmekoch, mem jednoducho zmeni definciu prostredia \texttt{command} a vytvori jeho nov vzhad. Je to ovea ahie ako prechdza celm dokumentom a hada vetky miesta, kde som pouil niektor zkladn prkazy 
\LaTeX{}u na vykreslenie rmeku okolo nejakho slova.

\subsection{Nov prkazy}

Na pridanie vaich novch prkazov pouite prkaz
\begin{lscommand}
\ci{newcommand}\verb|{|%
       \emph{meno}\verb|}[|\emph{poet}\verb|]{|\emph{defincia}\verb|}|
\end{lscommand}
\noindent
Prkaz potrebuje v~podstate dva argumenty. \emph{meno} -- nzov
prkazu, ktor chcete vytvori a \emph{definciu} prkazu.
Argument \emph{poet} v~hranatch ztvorkch je nepovinn a uruje poet parametrov, ktor pouva nov prkaz (maximlne 9). Ak chba, tandardn hodnota je 0, t.~j. nie je dovolen iaden argument.

Nasledujce dva prklady by vm mali pomc pochopi hlavn
mylienku. Prv prklad definuje prkaz nazvan \verb|\npsu|
(toto je skratka pre \uv{Nie prli strun vod do systmu \LaTeXe}). Takto prkaz me by vemi praktick, ke muste
psa nzov tejto knihy znovu a znovu.
\begin{example}
\newcommand{\npsu}
    {Nie prli strun vod 
        do systmu \LaTeXe}
% v dokumente:
Toto je \uv{\npsu} \ldots{} \uv{\npsu}
\end{example}

Nasledujci prklad ukazuje, ako sa definuje nov prkaz s~parametrom.
Znaka \verb|#1| bude nahraden parametrom, ktor zadte.
Ak chcete poui viac ako jeden parameter, pouijete \verb|#2|
a tak alej.
\begin{example}
\newcommand{\txsit}[1]
    {Toto je \emph{#1} strun
      vod do systmu \LaTeXe}
% v dokumente:
\begin{itemize}
\item \txsit{nie prli}
\item \txsit{vemi}
\end{itemize}
\end{example}

\LaTeX{} vm nedovol vytvori nov prkaz, ktor predefinuje u existujci.
Ale v~prpade, ak chcete urobi prve toto, mte k~dispozcii zvltny prkaz \ci{renewcommand}. Pouva rovnak syntax ako prkaz \verb|\newcommand|. 

Za uritch podmienok mete tie chcie poui prkaz \ci{providecommand}. Funguje podobne ako \ci{newcommand}, ale ak prkaz s~tmto nzvom je u definovan, \LaTeX{} ho bude potichu ignorova.

Pr slov by bolo dobr poveda o medzerch nasledujcich za prkazmi \LaTeX{}u.
Pre podrobnejiu informciu pozrite stranu \pageref{sec:latexcom}. 

\subsection{Nov prostredia}
Podobn prkaz ako \verb|\newcommand| existuje aj na vytvranie
vaich vlastnch prostred. Poas psania tohoto vodu do \LaTeX u~som si
vytvoril pecilne prostredia pre truktry, ktor som opakovane
pouval: \uv{prklady}, \uv{ryvky zo zpisov} a \uv{rmeky
definci prkazov}. Prkaz \ci{newenvironment} m nasledujcu
truktru:

\begin{lscommand}
\ci{newenvironment}\verb|{|%
       \emph{meno}\verb|}[|\emph{poet}\verb|]{|%
       \emph{pred}\verb|}{|\emph{potom}\verb|}|
\end{lscommand}

Ako pri prkaze \verb|\newcommand|, aj prkaz \ci{newenvironment}
mete poui s~parametrom alebo bez neho. Materil bliie
uren v~parametri \emph{pred} je spracovan predtm ako text
v~danom prostred. Materil bliie uren v~parametri
\emph{potom} je spracovan a po vykonan prkazu
\verb|\end{|\emph{meno}\verb|}|.

Niie uveden prkaz ukazuje pouvanie prkazu \ci{newenvironment}.
\begin{example}
\newenvironment{kral}
 {\rule{1ex}{1ex}%
      \hspace{\stretch{1}}}
 {\hspace{\stretch{1}}%
      \rule{1ex}{1ex}}

% pouite toto v asti textu
\begin{kral}
Moje skromn prpady \ldots
\end{kral}
\end{example}

Argument \emph{poet} sa pouva rovnakm spsobom ako to bolo
v~prpade prkazu \verb|\newcommand|. \LaTeX{} spoahlivo zabezpeuje,
aby ste nenadefinovali prostredie, ktor u existuje. Ak budete chcie
niekedy zmeni existujci prkaz, mete poui prkaz
\ci{renewenvironment}. Pouva sa rovnakm spsobom ako prkaz
\ci{newenvironment}.

Prkazy pouit v~tomto prklade bud vysvetlen neskr. Na prkaz
\ci{rule} sa pozrite na stranu \pageref{sec:rule}, prkaz \ci{stretch} njdete na strane \pageref{cmd:stretch}. Podrobnejia informcia o \ci{hspace} sa d njs
na strane \pageref{sec:hspace}.


\subsection{V vlastn balk}

Ak definujete vek mnostvo prostred a prkazov, bude preambula vho dokumentu prli dlh. V~tomto prpade je dobrm npadom vytvorenie 
\LaTeX{}ovskho balka obsahujceho vetky defincie vaich prkazov a prostred. Na sprstupnenie balka vo vaom dokumente mete poui prkaz 
\ci{usepackage}.

\begin{figure}[!htbp]
\begin{lined}{\textwidth}
\begin{verbatim}
% Demo Package by Tobias Oetiker
\ProvidesPackage{demopack}
\newcommand{\npsu}{Nie prli strun vod do systmu \LaTeXe}
\newcommand{\txsit}[1]{Toto je \emph{#1} strun vod
                            do systmu \LaTeXe}
\newenvironment{king}{\rule{1ex}{1ex}%
     hspace{\stretch{1}}}{\hspace{\stretch{1}}\rule{1ex}{1ex}}
\end{verbatim}
\end{lined}
\caption{Prklad balka} \label{package}
\end{figure}

Napsanie balka spova v~podstate v~skoprovan obsahu vaej preambuly do samostatnho sboru s~nzvom s~koncovkou \texttt{.sty}. Existuje jeden zvltny prkaz,
\begin{lscommand}
\ci{ProvidesPackage}\verb|{|\emph{nzov balka}\verb|}|
\end{lscommand}
\noindent pouvan na plnom zaiatku sboru vho balka.
\verb|\ProvidesPackage| oznmi \LaTeX{}u nzov balka a umon mu vyda vrazn chybov hlsenie, ak sa poksite balk inicializova druh raz.
Obrzok~\ref{package} ukazuje mal prklad balka obsahujceho prkazy definovan vo vyie uvedench prkladoch.

\section{Fonty a vekosti}

\subsection{Prkazy na zmenu psma}

\index{fonty!vekosti} \index{fonty!typy}
\LaTeX{} vol vhodn font a jeho vekos na zklade logickej
truktry dokumentu (oddiely, poznmky pod iarou, \ldots).
V~niektorch prpadoch me niekto chcie zmeni fonty a ich
vekosti rune. Toto sa d urobi pomocou prkazov, ktor s
uveden v~tabukch~\ref{fonts} a~\ref{tab:pointsizes}.  Skuton vekos
kadho fontu je vsledok dizajnu a zvis od triedy dokumentu
a jej volieb. Tabuka~\ref{tab:pointsizes} ukazuje absoltne bodov vekosti pre tie prkazy, ktor s sasou tandardnch tried dokumentu.


\begin{table}[!t]
\caption{Fonty} \label{fonts}

\vspace{-5mm}

\begin{lined}{133mm}
\index{fonty!typy}
%
% Alan suggested not to tell about the other form of the command
% eg \verb|\sffamily| or \verb|\bfseries|. This seems a good thing to me.
%
\begin{tabular}{@{}rl@{\qquad}rl@{}}
\ci{textrm}\verb|{...}|        &     \textrm{roman} (antikva)&
\ci{texttt}\verb|{...}|        &     \texttt{typewriter}\\[6pt]
\ci{textsf}\verb|{...}|        &     \textsf{sans serif} (bezptkov)\\[6pt]
\ci{textbf}\verb|{...}|        &     \textbf{bold face} (tun) &
\ci{textmd}\verb|{...}|        &     \textmd{medium} \\[6pt]
\ci{textit}\verb|{...}|        &     \textit{italic} (kurzva)&
\ci{textup}\verb|{...}|        &     \textup{upright} \\[6pt]
\ci{textsl}\verb|{...}|        &     \textsl{slanted} (naklonen)&
\ci{textsc}\verb|{...}|        &     \textsc{Small Caps}\\[6pt]
\ci{emph}\verb|{...}|          &     \emph{emphasised}  &
\ci{textnormal}\verb|{...}|    &    \textnormal{ben}
\end{tabular}

\index{typy psma!antikva (roman)}
\index{typy psma!kurzva (italic)}
\index{typy psma!bezptikov (sans serif)}
\index{typy psma!psac stroj (typewriter)}
\index{typy psma!polotun (bold face)}
\index{typy psma!naklonen (slanted)}
\index{typy psma!mal kapitlky (small caps)}
\index{typy psma!zvraznen (emphasised)}

\bigskip

\end{lined}
\end{table}
\begin{example}
{\small The small and 
\textbf{bold} Romans ruled}
{\Large all of great big 
\textit{Italy}.}

{\small Mal,
\textbf{tun} Rimania vldli}
{\Large celej vekej
\textit{Itlii}.}%
\footnote{roman\,--\,antikva, 
italic\,--\,kurzva, bold\,--\,tun 
--- v~anglitine je to pekn 
typografick slovn hraka (pozn. prekl.)}
\end{example}

Jedna dleit vlastnos systmu \LaTeXe{} je, e vlastnosti fontov s
nezvisl. To znamen, e mete zmeni poiaton vekos alebo
dokonca typ fontu a pritom zachova skr zadan prkaz na tun
alebo naklonen psmo. \footnote{Aj ke je toto zrejm pre niekoho, kto sa
u \LaTeXe{}, nie je to tak zrejm pre niekoho, kto pouval
\LaTeX{} 2.09.}

V~\emph{matematickom reime} mete pouva na doasn
opustenie \emph{matematickho reimu} a napsanie normlneho
textu prkazy na zmenu aktulneho typu psma. Ak chcete
v~matematickom reime poui nejak in typ psma, existuje
alia sada prkazov. Tieto fonty s podrobne uveden
v~tabuke~\ref{mathfonts}.


V~svislosti s~prkazmi na vekos a tvar psma maj vznamn
postavenie \wi{zloen ztvorky}. Pouvaj sa na vytvranie
\emph{skupn}. Skupiny obmedzuj psobenie viny \LaTeX{}ovch
prkazov.\index{zoskupovanie}
\begin{example}
M rd {\LARGE vek a
{\small mal} psmen}.
\end{example}

\pagebreak


\begin{table}
\index{fonty!vekosti}
\caption{Vekosti fontov} \label{tab:pointsizes}
\begin{lined}{12.3cm}
\begin{tabular}{@{}ll}
\ci{tiny}      & \tiny        drobn font \\
\ci{scriptsize}   & \scriptsize  vemi mal font\\
\ci{footnotesize} & \footnotesize  dos mal font \\
\ci{small}        &  \small           mal font \\
\ci{normalsize}   &  \normalsize  normlny font \\
\ci{large}        &  \large       vek font
\end{tabular}%
\quad\begin{tabular}{ll@{}}
\ci{Large}        &  \Large       v font \\[5pt]
\ci{LARGE}        &  \LARGE       vemi vek font \\[5pt]
\ci{huge}         &  \huge        obrovsk font \\[5pt]
\ci{Huge}         &  \Huge        najv font \\
\end{tabular}

\bigskip
\end{lined}
\end{table}

\begin{table}
\caption{Matematick fonty} \label{mathfonts}
\begin{lined}{12cm}
\begin{tabular}{@{}lll@{}}
\textit{Prkaz}&\textit{Prklad}&    \textit{Vstup}\\[6pt]
\ci{mathcal}\verb|{...}|&    \verb|$\mathcal{B}=c$|&     $\mathcal{B}=c$\\
\ci{mathrm}\verb|{...}|&     \verb|$\mathrm{K}_2$|&      $\mathrm{K}_2$\\
\ci{mathbf}\verb|{...}|&     \verb|$\sum x=\mathbf{v}$|& $\sum x=\mathbf{v}$\\
\ci{mathsf}\verb|{...}|&     \verb|$\mathsf{G\times R}$|&        $\mathsf{G\times R}$\\
\ci{mathtt}\verb|{...}|&     \verb|$\mathtt{L}(b,c)$|&   $\mathtt{L}(b,c)$\\
\ci{mathnormal}\verb|{...}|& \verb|$\mathnormal{R_{19}}\ne R_{19}$|&
$\mathnormal{R_{19}}\ne R_{19}$\\
\ci{mathit}\verb|{...}|&     \verb|$\mathit{ffi}\neq ffi$|&
$\mathit{ffi}\neq ffi$
\end{tabular}

\bigskip
\end{lined}
\end{table}


Prkaz na zmenu vekosti fontov me zmeni aj riadkovanie, avak
iba ak odstavec kon za inku prkazu na vekos fontu.
Zatvracia zloen ztvorka \verb|}| preto nesmie prs prli
skoro. Vimnite si polohu prkazu \verb|\par| v~nasledujcich
dvoch prkladoch.
\begin{example}
{\Large Netajte to! To nie
je pravda. Mete mi veri!\par}
\end{example}
\begin{example}
{\Large Toto nie je pravda,
ale nezabdajte: som klamr.}\par
\end{example}

Ak chcete uplatni prkaz na zmenu vekosti pre cel odstavec textu alebo dokonca na viac textu, me by uiton poui na zmenu vekosti syntax typu prostred.
\begin{example}
\begin{Large} 
To nie je pravda. Ale potom 
znova, o s dnen dni\ldots
\end{Large}
\end{example}

\noindent Toto vs ochrni pred potanm mnostva zloench ztvoriek.

\subsection{Pozor, nebezpeenstvo!}

Ako bolo poznamenan na zaiatku tejto kapitoly, je nebezpen preplni v dokument explicitnmi prkazmi, pretoe tieto potlaj zkladn mylienku 
\LaTeX{}u, ktorou je oddelenie logickho a vizulneho znakovania vho dokumentu. To znamen, e ak chcete poui rovnak prkaz na zmenu psma na viacerch miestach pre to, aby ste zvraznili zvltny druh informci, mali by ste poui prkaz \verb|\newcommand| na definovanie \uv{prkazu logickho vylenenia}, ktor zmen font.
\begin{example}
\newcommand{\oops}[1]{\textbf{#1}}
\oops{Nevstupujte} do tejto 
miestnosti, je obsaden\oops{strojom}
neznmeho pvodu a elu.
\end{example}

Tento prstup m t vhodu, e vm neskr umon rozhodn sa, i nechcete poui nejak in vizulnu reprezentciu nebezpeenstva, ako je pouitie  
\verb|\textbf| bez toho, aby ste sa brodili svojm dokumentom, vyhadvali vetky vskyty prkazu \verb|\textbf| a potom pre kad z nich urovali, 
i bol pouit na vyznaenie nebezpeenstva alebo na nejak in el.



\subsection{Rada}
Na zver tejto cesty do krajiny fontov a ich vekost vm ponkam
mal radu:\nopagebreak
\begin{quote}
  \underline{\textbf{Pamtajte\Huge!}} \textit{m}
  \textsf{V\textbf{\LARGE I} \texttt{A}\textsl{C}} fontov \Huge
pouijete \tiny vo \footnotesize \textbf{vaom} dokumente, \small
\texttt{tm} \large \textit{krajm} \normalsize a
\textsc{itatenejm} \textsl{\textsf{sa} s\large t\Large a\LARGE
n\huge e}.\footnote{Pozor! Toto je trochu satira. Dfam, e ste si to
vimli!}
\end{quote}

%
% Prida nejak poznmky o prkazoch \begin{Large}
%

\section{Medzery}

\subsection{Riadkovanie}

\index{riadkovanie}
Ak chcete vie medzery medzi riadkami
svojho dokumentu, mete to urobi pomocou prkazu
\begin{lscommand}
\ci{linespread}\verb|{|\emph{faktor}\verb|}|
\end{lscommand}
\noindent umiestnenho v~hlavike zdrojovho sboru. Prkaz \verb|\linespread{1.3}|
zabezpe riadkovanie $1\frac{1}{2}$, pomocou prkazu
\verb|\linespread{1.6}| dosiahneme riadkovanie $2$. Obvykle sa medzery
medzi riadkami nezvuj, preto je zkladn zvovac
koeficient rovn~1.\index{riadkovanie!dvojit}

\subsection{Formtovanie odsekov}\label{parsp}

V~\LaTeX u~existuj dva prkazy ovplyvujce pravu
odsekov. Pomocou prkazov
\begin{code}
\ci{setlength}\verb|{|\ci{parindent}\verb|}{0pt}| \\
\verb|\setlength{|\ci{parskip}\verb|}{1ex plus 0.5ex minus 0.2ex}|
\end{code}
umiestnench v~hlavike\footnote{Medzi prkazy
\texttt{\char'134documentclass} a
\texttt{\char'134begin\char'173document\char'175}.}
zdrojovho sboru mete meni nastavenie odsekov. Tieto dva
prkazy zvuj miesto medzi odsekmi, priom ruia
odsadzovanie prvch riadkov odsekov. V~kontinentlnej Eurpe sa
odseky asto oddeuj vonm miestom a neodsaduj sa ich prv
riadky. Ale pozor, toto m vplyv aj na obsah. Aj riadky obsahu
bud oddeovan vm priestorom. Aby ste sa tomu vyhli, mete umiestni tieto dva prkazy na nejak miesto za prkazom \verb+\tableofcontents+ alebo sa mete rozhodn, e ich nepouijete vbec, pretoe ste zistili, e vina profesionlnych knh pouva odsadzovanie odsekov bez medzery medzi nimi.

Ak chcete odsadi odsek, ktor nie je odsaden, mete poui
na zaiatku odseku prkaz\footnote{Ak chcete odsadi prv
odsek v~kadej kapitole, pouite balk \pai{indentfirst} z~uzla \suv{tools}.}
\begin{lscommand}
\ci{indent}
\end{lscommand}
\noindent
Samozrejme, e to me fungova len v~prpade, ak nie je \verb|\parindent|
nastaven na nulu.

Ak chcete, aby dan odsek nebol odsaden, mete na zaiatku
odseku poui prkaz
\begin{lscommand}
\ci{noindent}
\end{lscommand}
\noindent
Me sa vm to zs, ak zanate dokument samotnm textom a nie
prkazom pre kapitolu, respektve oddiel.

\subsection{Vodorovn medzery}\label{sec:hspace}


\LaTeX{} uruje medzery medzi slovami a vetami automaticky. Ak
chcete zvi vodorovn (horizontlnu) medzeru, muste poui prkaz:
\index{medzera!horizontlna}
\begin{lscommand}
\ci{hspace}\verb|{|\emph{dka}\verb|}|
\end{lscommand}

Ak sa m takto medzera zachova aj v~prpade, e pripadne na
koniec alebo zaiatok riadku, pouite prkaz
\verb|\hspace*| namiesto \verb|\hspace|. V~najjednoduchch prpadoch je \emph{dka} len slo a jednotka.
Najdleitejie jednotky s uveden v~tabuke~\ref{units}.
\index{jednotky}\index{rozmery}
\begin{example}
Tto\hspace{1.5cm}medzera
m 1.5 cm.
\end{example}
\suppressfloats
\begin{table}[tbp]
\caption{Jednotky \TeX{}u} \label{units}\index{jednotky}

\begin{lined}{9.5cm}
\begin{tabular}{@{}ll@{}}
\texttt{mm} &  milimeter $\approx 1/25$~inch \quad \demowidth{1mm} \\
\texttt{cm} & centimeter = 10~mm  \quad \demowidth{1cm}                     \\
\texttt{in} & inch $=$ 25.4~mm \quad \demowidth{1in}                    \\
\texttt{pt} & point $\approx 1/72$~inch
$\approx \frac{1}{3}$~mm  \quad\demowidth{1pt}\\
\texttt{em} & pribline vka danho fontu \quad \demowidth{1em}\\
\texttt{ex} & pribline vka \texttt{x} v~danom fonte \quad \demowidth{1ex}
\end{tabular}

\bigskip
\end{lined}
\end{table}

Prkaz\label{cmd:stretch} 
\begin{lscommand}
\ci{stretch}\verb|{|\emph{n}\verb|}|
\end{lscommand}
\noindent
vytvra pecilnu mkk (gumen) medzeru. Rozpna sa, a km nie
je vyplnen cel zvyn priestor riadku. Ak sa v~jednom riadku
nachdzaj dva  prkazy \verb|\hspace{\stretch{|\emph{n}\verb|}}|,
narastaj primerane svojmu rozirovaciemu koeficientu.
\begin{example}
x\hspace{\stretch{1}}
x\hspace{\stretch{3}}x
\end{example}

\subsection{Zvisl medzery}
Medzera medzi odsekmi, oddielmi, pooddielmi, \ldots\ je urovan
automaticky \LaTeX om. V~prpade, e je to potrebn, mete
zvisl (vertiklnu) medzeru zvi pomocou prkazu:
\begin{lscommand}
\ci{vspace}\verb|{|\emph{dka}\verb|}|
\end{lscommand}

Tento prkaz sa normlne oddeuje vonm riadkom pred a za prkazom.
V~prpade, e sa m medzera udrova aj na zaiatku (konci) strany
a medzi dvoma strnkami, pouite namiesto \verb|\vspace| hviezdikov verziu prkazu \verb|\vspace*|.
\index{medzera!vertiklna}

Prkaz \verb|\stretch| spolu s~prkazom \verb|\pagebreak| sa me
poui na napsanie textu na posledn riadok strany, prpadne na
zvisl vycentrovanie strany.
\begin{code}
\begin{verbatim}
Nejak text \ldots

\vspace{\stretch{1}}
Toto bude napsan na poslednom riadku strany.\pagebreak
\end{verbatim}
\end{code}

V~prpade, e chceme zvi medzery medzi riadkami \emph{toho istho}
odseku alebo vo vntri tabuky, meme namiesto prkazu
\verb+\\+ poui prkaz:
\begin{lscommand}
\ci{\bs}\verb|[|\emph{dka}\verb|]|
\end{lscommand}

\section{Rozvrhnutie strnky}

\begin{figure}[!hp]
\begin{center}
\makeatletter\@layout\makeatother
\end{center}
\vspace*{1.8cm}
\caption{Parametre ovplyvujce rozvrhnutie strnky}
\label{fig:layout}
\end{figure}

\index{rozvrhnutie strnky}
\LaTeXe{} vm umouje zada \wi{vekos papiera} v~prkaze
\verb|\documentclass|. \LaTeX{} potom automaticky zvol sprvne
\wi{rozmery textu}. V~niektorch prpadoch vm vak preddefinovan
hodnoty nemusia vyhovova. Prirodzene, mete ich zmeni.
%no idea why this is needed here ...
\thispagestyle{fancyplain}
Obrzok~\ref{fig:layout} ukazuje vetky parametre, ktor sa daj
meni. Obrzok bol vytvoren pomocou balka \pai{layout} z~uzla
\pai{tools}.\footnote{\texttt{CTAN:/tex-archive/macros/latex/packages/tools}}

\textbf{POKAJTE!} \ldots skr ne sa pustte do ialench aktivt typu: \uv{Rozrme troku tto zku stranu!}, porozmajte pr seknd. Rovnako ako v~prpade viny vec v~\LaTeX{}u, njdu sa dobr dvody aj nato, aby bol vzhad strnky tak, ak je.

Samozrejme, v~porovnan so strnkou MS Wordu vyzer hrozne zka.
%off-the-shelf MS Word page
Ale pozrite sa na vau obben knihu\footnote{Mm na mysli skuton tlaen knihu vyroben vydavateom s~dobrou povesou.} a spotajte poet psmen na tandardnom textovom riadku. Zistte, e tam nie je viac psmen ako okolo
66. Teraz urobte to ist so svojou \LaTeX{}ovskou stranou. Zistte, e aj tam sa nachdza pribline 66 znakov na riadok. Sksenosti ukazuj, e ak sa na riadku vyskytuje viac psmen, tanie sa stva obtianejm. Je to preto lebo oiam je nron presva sa z~konca riadku na zaiatok alieho. Toto je tie dvod nato, aby sa noviny tlaili do viacerch stpcov.

Teda ak zvte rku vho textu, uvedomte si, e komplikujete ivot itateom vaej prce. Ale dos bolo vstrah, sbil som, e vm poviem, ako sa to rob\ldots
 
\LaTeX{} poskytuje dva prkazy na zmenu tchto parametrov.
Vinou sa pouvaj v~hlavike dokumentu.

Prvm prkazom sa nastavuje urit hodnota ktorhokovek z~danch
parametrov:
\begin{lscommand}
\ci{setlength}\verb|{|\emph{parameter}\verb|}{|\emph{dka}\verb|}|
\end{lscommand}

Druh prkaz pridva urit hodnotu ku ktormukovek z~danch
parametrov:
\begin{lscommand}
\ci{addtolength}\verb|{|\emph{parameter}\verb|}{|\emph{dka}\verb|}|
\end{lscommand}

Tento druh prkaz je v~skutonosti prospenej ne prkaz
\ci{sethlength}, pretoe mete pracova podobne, ako pri
existujcich nastaveniach. Aby ste k~rke strnky pridali jeden centimeter, do hlaviky treba prida nasledujce prkazy:
\begin{code}
\verb|\addtolength{\hoffset}{-0.5cm}|\\
\verb|\addtolength{\textwidth}{1cm}|
\end{code}

V~tejto svislosti vs mono zaujme balk \pai{calc} umoujci pouitie aritmetickch operci v~argumente prkazu \verb+\setlength+ a na inch miestach, kde mete zadva numerick hodnoty ako argumenty funkci.

\section{Viac zbavy s~dkami}

Vdy, ke je to mon, vyhbam sa pouvaniu absoltnych dok v~\LaTeX{}ov\-skch dokumentoch. Radej sa snam zaloi veci na dke, vke alebo inom prvku strany. Pre rku obrzku to me by \verb|\textwidth| -- takto zapln stranu.

Nasledujce 3 prkazy umouj uri rku, vku a hbku textovho reazca.

\begin{lscommand}
\ci{settoheight}\verb|{|\emph{prkaz}\verb|}{|\emph{text}\verb|}|\\
\ci{settodepth}\verb|{|\emph{prkaz}\verb|}{|\emph{text}\verb|}|\\
\ci{settowidth}\verb|{|\emph{prkaz}\verb|}{|\emph{text}\verb|}|
\end{lscommand}

\noindent Nasledujci prklad ilustruje mon pouitie tchto prkazov.
\begin{example}
\flushleft
\newenvironment{vardesc}[1]{%
  \settowidth{\parindent}{#1:\ }
  \makebox[0pt][r]{#1:\ }}{}

\begin{displaymath}
a^2+b^2=c^2
\end{displaymath}

\begin{vardesc}{Kde}$a$, 
$b$ -- s odvesny pravouhlho 
       trojuholnka.  

$c$ -- je prepona trojuholnka 
       a cti sa osamelo.

$d$ -- sa tu nakoniec vbec nevyskytuje. Nie je to popleten?
\end{vardesc}
\end{example}

\section{katuky, krabiky, schrnky, skrinky, boxy}
\LaTeX{} vytvra svoje strany rozmiestovanm boxov (katuliek, krabiiek, schrnok, skriniek). Po prv, kad psmeno je mal krabika, ktor sa alej nalepuje na in psmen, vytvrajc slov. Tieto sa zasa prilepuj k~alm slovm, ale pecilnym glejom\footnote{Anglicky glue (pozn. prekl.)}, ktor je prun. Preto me by rad slov stlaen alebo roztiahnut tak, aby mohol presne vyplni riadok na strane.

Pripam, e toto je vemi zjednoduen verzia toho, o sa skutone stane, ale mylienka je tak, e \TeX{} narba s~glejom (lepidlom) a so katukami (boxmi). Ale nielen psmen mu tvori box. Do krabiky mete poloi skutone vetko, vrtane inch boxov. \LaTeX{} zaobchdza s~kadm boxom, akoby to bolo jedno psmeno.

V~predchdzajcich kapitolch ste sa u niektormi boxmi stretli, hoci som vm to nepovedal. Prostredie \ei{tabular} a prkaz \ci{includegraphics}, naprklad, oboje vytvraj box. To znamen, e ahko mete umiestni dve tabuky alebo dva obrzky veda seba. Len si muste by ist, e ich spolon rka nie je via ako nastaven rka strany.

Rovnako mete do boxu zabali vami zvolen odsek a to bu prkazom

\begin{lscommand}
\ci{parbox}\verb|[|\emph{pozcia}\verb|]{|\emph{rka}\verb|}{|\emph{text}\verb|}|
\end{lscommand}

\noindent alebo pomocou prostredia 

\begin{lscommand}
\verb|\begin{|\ei{minipage}\verb|}[|\emph{pozcia}\verb|]{|\emph{rka}\verb|}| text
\verb|\end{|\ei{minipage}\verb|}|
\end{lscommand}

\noindent 
Parameter \emph{pozcia} me by jedno z~psmen
\texttt{c, t} alebo \texttt{b}. Tmto sa riadi vertiklne uloenie boxu vzhadom na zkladn iaru okolitho textu. 
Parameter \emph{rka} je dkov argument urujci rku boxu. Zkladn rozdiel medzi prkazmi
\ei{minipage} a \ei{parbox} je, e vo vntri \ei{parbox}\/u nemete pouva vetky prkazy a prostredia, zatia o vo vntri \ei{minipage} je mon takmer vetko.

Zatia o \ci{parbox} zabal cel odsek so zalomenm riadkov, existuje aj trieda prkazov vytvrajcich boxy, ktor pracuj len s~horizontlne uloenm materilom. U poznme jeden z~nich. Nazva sa \ci{mbox} a jednoducho spja do jednho boxu rad boxov. Me by pouit na zabrnenie \LaTeX{}u rozdeli dve slov. Kee dovntra boxov mete uloi alie boxy, tieto prkazy na horizontlne balenie boxov vm poskytuj obrovsk flexibilitu.

\begin{lscommand}
\ci{makebox}\verb|[|\emph{rka}\verb|][|\emph{pozcia}\verb|]{|\emph{text}\verb|}|
\end{lscommand}

\noindent \emph{rka} uruje rku vslednho boxu videnho zvonku.\footnote{To znamen, e me by menia ako materil obsiahnut vo vntri boxu. Dokonca mete nastavi rku na 
0pt, take text vo vntri boxu sa vytla bez vplyvu na okolit boxy.} Oddelene od dkovch vrazov mete poui aj \ci{width}, \ci{height}, \ci{depth} a   \ci{totalheight} v~parametri rky. Tieto sa nastavia poda hodnt zskanch meranm vytlaenho \emph{text}\/u. Parameter \emph{pozcia} nadobda jednu z~hodnt: \textbf{c}entrovanie, \textbf{l}eft flush (zarovnanie naavo),
\textbf{r}ight flush (zarovnanie vpravo) alebo \textbf{s}, ktor roztiahne text, obsiahnut v~boxe, na cel rku boxu.

Prkaz \ci{framebox} funguje presne tak ako \ci{makebox}, ale navye nakresl okolo textu rmek.

Nasledujci prklad vm uke niektor veci, ktor mete robi prkazmi
\ci{makebox} a \ci{framebox}.
\begin{example}
\makebox[\textwidth]{%
    c e n t r o v a n i e}\par
\makebox[\textwidth][s]{%
    r o z t i a h n u t i e}\par
\framebox[1.1\width]{Tum 
            som zarmovan!} \par
\framebox[0.8\width][r]{Ty neika, 
   som prli irok} \par
\framebox[1cm][l]{nevad, 
     ja som tie} 
Doke to preta?
\end{example}

Teraz, ke sme zvldli vodorovn riadenie, oividne nasledujci krok je prechod na vertiklne.\footnote{pln kontrolu nad vetkm meme zska len kombinciou horizontlneho a vertiklneho\ldots.} iaden problm pre \LaTeX{}. Prkazom

\begin{lscommand}
\ci{raisebox}\verb|{|\emph{nadvihnutie}\verb|}[|\emph{hbka}\verb|][|\emph{vka}\verb|]{|\emph{text}\verb|}|
\end{lscommand}

\noindent mete uri vertiklne vlastnosti boxu. V~prvch troch parametroch mete poui \ci{width}, \ci{height}, \ci{depth} a \ci{totalheight}, aby ste ovplyvnili vekos boxu pre argument \emph{text}.
\begin{example}
\raisebox{0pt}[0pt][0pt]{\Large%
\textbf{Aaaa\raisebox{-0.3ex}{a}%
\raisebox{-0.7ex}{aa}%
\raisebox{-1.2ex}{a}%
\raisebox{-2.2ex}{c}%
\raisebox{-4.5ex}{h}}}
 -- zakrial, ale dokonca ani 
najbli v~rade si nevimol, e 
sa mu prihodilo nieo stran.
\end{example}

\section{iary a rozpery}
\label{sec:rule}

Pred niekokmi stranami ste si mohli vimn prkaz

\begin{lscommand}
\ci{rule}\verb|[|\emph{nadvihnutie}\verb|]{|\emph{rka}\verb|}{|\emph{vka}\verb|}|
\end{lscommand}

\noindent Pri obyajnom pouit vytvor jednoduch ierny obdnik.

\newpage
\begin{example}
\rule{3mm}{.1pt}%
\rule[-1mm]{5mm}{1cm}%
\rule{3mm}{.1pt}%
\rule[1mm]{1cm}{5mm}%
\rule{3mm}{.1pt}
\end{example}

\noindent Toto je uiton na kreslenie vertiklnych a horizontlnych iar. Naprklad iara na titulnej strane bola vytvoren prkazom \ci{rule}.

Zvltnym prpadom je iara s~nulovou rkou, ale s uritou vkou. V~profesionlnej typografii sa to anglicky nazva \wi{strut}.\footnote{ia, neviem, ak je slovensk typografick nzov pre nieo tak. Sn to vystihuje slovo rozpera. (pozn. prekl.)} Pouva sa na zabezpeenie toho, aby prvok strnky mal urit minimlnu vku. Mete ju vyui v~prostred 
\texttt{tabular} na zaistenie uritej minimlnej vky riadku.
\begin{example}
\begin{tabular}{|c|}
\hline
\rule{1pt}{4ex}Viditen podpera
\ldots\\ \hline
\rule{0pt}{4ex}Rozpera\\
\hline
\end{tabular}
\end{example}

%%% Local Variables: 
%%% mode: latex
%%% TeX-master: "lshort2e"
%%% End: